Rumbelle
kapitola 6
Šaty
Na podobločnici sa veselo hašterili dva
vtáčiky. Mykali sotva narovnanými krídlami, dorážali do seba, tackavo sa
kymácali na tenkých nôžkach akoby do rytmu melódie, ktorá vychádzala
z izby.
To Kráska plavne rezko chodila, skoro
tancovala, po mäkkom koberci a hmkala si ťahavú melódiu. Tu narovnala vázu
na stolíku, tam napravila riasenie závesu, vyrovnala kraje ozdobnej dečky. Mala
očividne dobrú náladu.
Usmiala sa na malých hašterivcov, zhlboka
vdýchla čerstvý teplý vzduch a čosi šibalské preletelo jej zrazu mysľou.
Rýchlo sa zvrtla a trhnutím roztvorila
obe krídla masívnej skrine, až sa roztriasli šaty v nej povešané. Chvíľu
prieberčivo rozmarne hľadela, potom si
stala na špičky a zvesila úchvatnú jasnožltú róbu. Plesové šaty. Ich sukňa
z jemnej lesklej látky sa nadula a na malú chvíľu skryla ženu do
svojich trblietavých záhybov, v ktorých sa odrážali slnečné lúče
s hanbou, že nemajú taký lesk. Otočila sa k oknu, pritlačila si šaty
k telu, prihladila, prichytila na prsiach, aby aspoň v odraze skla
uvidela, ako by jej pristali.
Presne na mieru. Všetky šaty v skrini by
jej padli ako uliate. Všetky tu boli iba pre ňu. Doteraz nemala o ne
záujem. Načo aj na tomto Bohom zabudnutom zámku. No dnes mala veselú náladu.
Dnes po prvýkrát odkedy ju sem priviedol sa chcela zo srdca smiať. Ani sama
nevedela prečo.
A nevedela ani, že s rukami
skríženými na prsiach, opretý o veraje s prižmúrenými očami,
zamaskovaný neviditeľnosťou ju pozoruje ON.
Opäť sa ozvala melódia a Kráska sa
pohla raz na jednu stranu, potom na druhú, krok vpred, krok vzad a úklon
a znova, vymýšľajúc si tanečné kroky, aj hudbu k nim.
Vtom momente, keď sa roztočila, zavial
v miestnosti chladivý vietor, akoby zvrchu sa spustil pás trblietok
a než sa spamätala, stála v strede izby oblečená v šatách. Vzadu
na chrbte sa hmýrili ešte mašle šnurovania, samé sa umne zaväzujúc
a sťahujúc jej diek do korzetu.
Stál v celej svojej strašidelnosti
v pozadí a so smiechom ukazoval natiahnutým ukazovákom raz na jednu
stranu, raz na druhú, aby videl, či všetko pasuje a je na svojom mieste
a Kráska nedobrovoľne opakovala jeho želané pohyby, mykajúc sa
neprirodzene a zmätene, ledva udržiavajúc rovnováhu.
Zmraštila tvár a stisla ruky vbok.
- Ty ma tajne špehuješ v mojej izbe ! –
došlo jej.
- Ale, ale, drahá...tvojej izbe ?... Musím
sa predsa pozrieť, či ti moje šaty pristanú, či ti pristane aj takýto môj
náramok, aj tieto moje náušnice...- rezko kmital prstami a všetko, čo
povedal, sa v tom momente objavilo a skrášlilo už aj tak dokonalú
Krásku v plesových šatách.
- Toto je moje súkromie ! – vzdorovito
vykríkla bezradná žena.
Nepočúval ju.
- ...moje saténové črievičky, moje perly vo
vlasoch, aj môj náhrdelník....Apropó, drahá...Tvoje súkromie je tiež MOJE ! Všetko
tu patrí iba mne. Aj...-
Chcel ešte dodať : „aj ty“, ale dobre vedel,
že to nie je pravda. Zosmutnel.
Stála pred ním dokonalá, nádherná, trochu
zadýchaná, akoby práve odtancovala celé tanečné kolo, ale to sa iba vzdorovitým
hnevom rumeneli jej líca. Pery sa mykali, ale hrdo dvíhala bradu vyššie
balansujúc vo vysokých opätkoch, na ktoré nebola zvyknutá.
Nečakane pristúpil k nej, objal ju
jemne okolo útleho drieku a ľahúčko roztočil odstúpiac však rýchlo ako
popálený.
- Už vám chýba len tanečník ! – vykríkol
zúfalý a cúvajúc, nenechajúc si ujsť posledný pohľad na toľkú krásu
stratil sa rýchlo v červenkastom opare.
Neušiel ďaleko. Opretý o dvere
z druhej strany zatínal päste s očami zapretými do stropu
a preklínal svoju ohavnosť, ktorá pri takej kráse, čo dnes videl
v komnate ešte bolestnejšie bila do očí a nedovolila mu snívať.
Krásu videl, ale nevidel už, ako prosebne
natiahla k miestu, kde predtým stál obe ruky. Necítil, ako sa jej
roztriasol hlas a nepočul, ako nežne povedala do zabuchnutých dverí, za
ktorými zmizol:
- Nechýba.
domiceli
NIŤ
OdpovedaťOdstrániť