Prvý BONUS MR. GOLD Obchodné tajomstvá IV., NEMOCNICA

Obchodné tajomstvá IV

BONUSová kapitola

Nemocnica

      Rozbaľovala najmenej štrnásty čokoládový cukrík a s plnými ústami si bahnila v jeho chuti.

  - Bombo...bobovéééé ....A odkiaľ ich vlastne máš ? – obrátila sa na rozosmiateho chlapca, čo sedel len na krajíčku masívnej sedačky na chodbe nemocnice.

  - Našiel som ich Regine v zásuvke...Už sú aj tak po záruke, nebude ich hľadať. – mávol rukou a napravil si popruh vaku na pleci.

  Ruby skoro zabehlo.

  - Ty ma chceš zakillovať ?! Ty...- nahla sa po barlu a snažila sa dočiahnuť na Henryho, čo obratne vyskočil do bezpečnej vzdialenosti  a smial sa na plné hrdlo.

  - Henry... – ozval sa mierny hlas Archieho Hoppera. – Tu si v nemocnici. Tu nemôžeš takto vystrájať.

  - Prepáč, Archie, len som sa snažil trochu rozveseliť Ruby. S tou svojou nohou si tu veľa zábavy neužije.

  Ukázal na jej končatinu hovejúcu si na dvoch poduškách takmer cez celú sedačku. Zabandážovaná  bola od bedier až ku členku, celá v sadre, vystužená zvonka navyše na mieru spravenou konštrukciou.

-  A pozor, pán doktor, sľúbil mi, že zajtra spravíme preteky na vozíkoch po chodbách. Potrebujem ale šoféra. Vezmete to ? Platím v naturáliách... – žmurkla Ruby na psychiatra a nechtiac ho dostala svojím familiárnym správaním do rozpakov.

  Keď si to s Henrym všimli podľa červene, čo nahodil pod okuliare, zas obaja vybuchli do smiechu.

  - Už musím, už musím ísť... – ospravedlňoval sa potláčajúc okuliare klasicky hlbšie na nos. Červeň sa stupňovala.

  - Počkajte, - začala Ruby už vážne. – Čakáme tu vlastne na vás...Ako sa má ...? – pozrela na neho smutne.

  Vzdychol si.

  -  Nie je to dobré. Už celé týždne takmer neprehovorila, odmieta návštevy, jedlo...všetko a všetkých. – zaťal pery a pokyvoval bezmocne hlavou.

  -  Nechcú ma za ňou pustiť. – posťažoval sa Henry. – Ale vy ma tam prepašujete, však ?! – pozrel na psychiatra s nádejou.

  - ...a v jej stave to nie je dobré... – pokračoval ten, akoby chlapca nepočul.

  - Je nejak vážne zranená ? – nechápavo pozrela Ruby.

  Hopper sa na ňu zahľadel a zaváhal. Ide predsa o lekárske tajomstvo. Obzrel sa napravo i naľavo, sklonil trochu nižšie k žene a zašepkal.

 -  Čosi horšie... – opäť sa vyrovnal.

   -  Horšia je už len držková polievka ! – capla si Ruby po znehybnenej nohe a prstom si privolala Archieho opäť bližšie k tvári.

  Len čo sa nahol, chňapla ho za golier a drsne zašepkala.

  - Tak buď mi poviete, čo s ňou v skutočnosti je, alebo ma tam okamžite odnesiete, hoci prehodenú cez plece ! -  pustila ho, jemne narovnala golier uhladiac ho do strán a nahodila milý úsmev.

   Čakala odpoveď.

   - Ale necháte si to pre seba. – zdvihol prst.

  - To určite ! – zatiahla ironicky. -  Normálne hneď vstanem, obehnem celú nemocnicu, houby, celé mesto  a navyše to uverejním ako status na FB a dám zdieľať do celého sveta ! – rozhodila rukami.

  - No, vy ste toho schopná. – odpovedal jej Hopper, mysliac to vážne.

  - Henry, počul si to ? – obrátila sa na chlapca hľadajúc oporu.

  - Mám ti sem priniesť notebook, Ruby ? Počkaj, hneď som späť...- zažmurkal očami.

  Ruby tie svoje vyvrátila sklamaním.

  -  Tak, to by sme mali. – dal sa Archie opäť na ústup.

  - Stoj, ak ti je život milý... Chcem ju vidieť! Chcem za ňou ísť, aj keby som tam mala odhopkať na jednej nohe. – povedala Ruby rázne.

  - Skúsim to...skúsim to vybaviť... – prehodil papiere z jednej ruky do druhej, pritakal hlavou a odišiel.

   Henry si sadol.

   -  To sľubuje každý deň. – pozeral za ním sklamaný.

   - Musíme ísť sami.... Henry, ty zistíš, kde presne je a zoženieš kreslo na kolieskach. Spolieham na teba. – potľapkala ho Ruby po pleci.

   - Operácia ...ako ju nazveme, Ruby ? Každá tajná operácia musí mať meno !  -

   - Henry, nezdržuj ! ...lebo sa cvrček vráti a máme po chlebe ! –

   - Výborne, bude to „operácia CVRČEK“ ! - oči mu zasvietili a odbehol.

   „O čom to ten Archie hovoril...Čo by bolo horšie, ako zlámané hnáty a jazvy na ksichte?!“ – prešla si rukou po chrastách na tvári a zamyslela sa hlbšie.

 

   - A teraz čo ? Si si istý, že je tu ? – hľadela zvláštna dvojica na plné dvere, len s maličkým pásom skla vysoko hore, že na neho nedovidel ani chlapec, ani žena  ledva napasovaná do vozíka.

   - Je zamknuté. – oznámil Henry sklamane a dvihol bezmocne plecia.

   - A pre vás dvoch aj navždy bude ! – blížil sa k nim doktor Hopper s rozviatym plášťom tváriac sa prísne a nahnevane.

  Pozreli jeden na druhého a potom svorne, akoby sa pohľadom dohodli, zopäli ruky a začali prosíkať s hlavou nahnutou k ľavému plecu.

   - Ste smiešni. – zastal si pri nich a nazrel dnu. On na pruh skla dočiahol.

   V strede svetlej izby stála jediná posteľ obklopená prístrojmi.

   Žena na nej sa takmer strácala. Bola pripútaná a napojená na hadičky. Odovzdaná osudu, nevnímajúca už svet okolo. Oči mala otvorené, ale bezfarebné, iba hľadeli mdlo pred seba, občas sa ťažko prikryli viečkami, po ktorých zostávala v kútikoch vždy slaná slza.

  Ruby s Henrym netrpezlivo čakali.

  - Máte kľúč ? – nedalo už Henrymu.

  - Asi by jej to mal niekto povedať. – pozrel sa Hopper vážne na Ruby. – Myslím si, domnievam sa, že by jej to mohlo pomôcť dostať sa z tejto letargie, alebo ... – zastal.

  - „Alebo“ čo ? – spýtala sa Ruby nechápavo.

  -  Musí sa skrátka sama rozhodnúť...je to len a len na nej...a je už najvyšší čas. O pár dní bude už na to príliš neskoro... – dokončil tajomne.

  -  Ona zomiera ? – vyplašene sa spýtal chlapec.

  -  Práve naopak... –

   - Nerozumieme... – pozrela Ruby na Henryho a opäť na doktora.

   - Práve naopak, Ruby – zopakoval Archie. – Nosí v sebe nový život...A podľa sonografie, ak sa nemýlime, dokonca dva. – prekrížil si ruky na prsiach a pošúchal  ústa, trochu zneistený, že prezradil záznamy z posledných vyšetrení.

  - ...Te pic ! Goldove decká ! – vyšlo z prekvapenej Ruby s očami dokorán.

  - Myslíte ? – otočil sa k nej Archie. – Nevieme zistiť, zatiaľ, kto je ich otcom. –

  - Stavte sa...Tá noc po párty na čistinke...zavlažovali spolu trávnik celú noc...- mrmlala si Ruby a potuteľne sa usmievala.

  - Teraz nerozumiem zase ja...- začervenal sa Hopper, - ...ale časovo to sedí dosť presne. – dal si  ruky za chrbát a začal sa kývať dopredu a dozadu, aby zakryl prekvapenie z informácie o pravdepodobnom počatí...

  - Ak som to dobre pochopila, je na mne, aby som jej to povedala...a buď mi zláme aj druhú nohu, alebo ju dostaneme z tohto špitála konečne domov ! – zhodnotila Ruby situáciu.

  - ...ak to dobre dopadne a rozhodne sa tie deti priviesť aj na svet...ak nie...skrátka...je to na nej... A na vás, Ruby. Čas na interrupciu ešte máme.... – posunul si vážne okuliare a vytiahol z vrecka kľúč od izby.

domiceli