BONUS Mr. GOLD Obchodné tajomstvá V., kapitola bonusová LOĎ

Obchodné tajomstvá V

BONUSová kapitola

Loď

    Malý  nenápadný prístav len s jediným mólom si nechával spievať uspávanku ústami lenivých vlniek podopierajúcich provy najrýchlejšej lode medzi svetmi Jolly Rogera.

   Tá, skrytá očiam, neviditeľná pre tunajších, špliechala slanú vodu na dosky prístaviska a netrpezlivo čakala svojho pána ako verný psík.

    Všetko okolo tuho spalo. Doky, palety s nikdy nenaloženým nákladom, prázdne siete, opustené loďky neznámych rybárov.

    Tmavá postava objaviaca sa ako duch spoza jedného rohu sa mrštne vyšvihla do výšky a zmizla kdesi vo vzduchoprázdne.

    Po chvíli sa znova objavila s hrubým lanom okolo pása a zoskočila späť na mólo, až sa jej zadná časť kabátca zdvihla ako krídla. Nočný vták dosadol, zostal prikrčený, a potom sa nenápadne stratil medzi kopami dreva, dební a plachiet ledabolo naložených na kopách pred loďou.

  Prezrádzalo ho len lano, ktoré sa za ním ťahalo a končilo ukotvené v ničote, v jednom bode v strede noci.

-         Presun bude trocha náročný. – zašepkal kapitán dvojici pred sebou.

   Ospalá žena navlečená v tmavom, priveľkom saku, čo razilo Goldovou voňavkou sa opierala o rameno nervózneho muža, ktorý si stále nebol istý či sa rozhodol dobre, keď svoj a jej osud zveril do rúk tohto piráta.

 - Nestoj tu ako drúk a pomôž mi pripevniť to lano ! Po ňom sa spustíme k lodi...Musíme až pod hladinu, tam je skrytý vchod do tajnej kajuty, oddelenej od ostatnej časti lode. -

  - Šak budem celá mokrá ! – protestovala konečne prebraná strapatá žena, ktorá doteraz nevnímala dianie okolo.

  - O to nám ide, krásavica. Neviem sa dočkať, ako si vychutnám pohľad na tvoje krivky vyčnievajúce spod prilepenej mokrej košele !... A konečne sa zbavíš toho odporného smradu, čo z JEHO vecí razí ! – odpovedal jej Hook s nosom tesne pri tvári, ako to mával vo zvyku, keď chcel obetiam nahnať strach.

  - To si ju  vyzlečiem aj hneď, keď si to chceš rozdať so zvlhnutou ženskou ! – nedala sa Lacey a stiahla sako aj s košeľou  odhaliac biele mäkké ramená, sotva pribrzdiac kúsok nad bradavkami.

  - Odvážne dievča ! – zasmial sa Hook, - Ale teraz na srandičky nemám čas... Zastavím sa možno neskôr..- žmurkol.

  Neal prevrátil oči a radšej odvrátil tvár. Nadržaná tehotná macocha v akcii bolo to posledné, čo by chcel vidieť...Boh ochraňuj otca... „roznežnil sa“...

  - Poďme. Idem ako prvý, nasledujte ma. Nebojte sa zoskočiť, dolu vás zachytím. Veď to poznáš Bae...– zdvihol hák a potočil ním.

  - Pokiaľ možno nie pod rebrom... – pokúsil sa Neal o žart a sťažka prehltol. Zvnútra mu na rozum začal klopkať strach.

  Lano sa naplo, potom ohlo pod váhou tela, ktoré v okamihu zmizlo a zatvorila sa za ním hladina.

  - Vám preskočilo ? To mám akože skočiť do tej smradľavej ľadovej vody ? – nahla sa Lacey nad mólo a začala cúvať.

  - Správny pirát sa kúpava trikrát do roka...alebo raz za tri roky ?! ...- pokúsil sa opäť žartovať Neal, - Už som zabudol.... Dávno, čo som sa naposledy plavil... Takže, ideme spolu... – dopovedal, lapol Lacey za pás a vrhol sa po lane do vody skôr, ako stihla čímkoľvek odporovať.

   Vykašliavala slanú vodu s vlasmi polepenými o tvár, s rukou zapretou o drevený obklad vnútra lode a chrlila medzi sliny sprosté nadávky.

  Hook ju s úľubou sledoval. Krivky mu síce krylo neforemné sako, ale štíhle nohy bez ohavných vysokých lodičiek tiež stáli za pohľad.

  Dokopaný Neal, ktorý podcenil jej silu, pokúšal sa zbaviť mokrých vecí a s prstom smerujúcim k Hookovi hľadal slová, ktoré mu chrstne do tváre, len čo sa mu prvýkrát podarí nadýchnuť sa.

  - Keď si bol mladší, zvládal si sem cestu lepšie. – zobral mu slová z úst kapitán lode. – Kde sú nejaké veci na prezlečenie, si ešte dúfam pamätáš...A aj to, že tu budete ticho ako potkany. A nie, že mi ich budete zabíjať. Sú to všetko priatelia... – škodoradostne sa usmial pirát búchajúc si hákom o ruku. – Bude trvať pár hodín, než sa mi nalodí „ctená posádka“ a prelezieme tým sprostým portálom...jak ja tieto presuny neznášam... – dokončil a zmizol v stene, vpustiac do miniatúrnej kajuty niekoľko litrov ďalšej slanej pliagy.

  Zmorená žena sa zošuchla po stene stále kašlúc a kašlúc aj na to, že je celá mokrá. Keby vedela, čo ju čaká, zvolí radšej Králičiu noru pred „norou“ na tejto hnusnej mokrej lodi...

  Neal sa pohrabal v polici nad hlavou a vytiahol skrkvanú smradľavú košeľu farby rybích vnútorností.

  - Tak to radšej zápal pľúc ako hento ! – zaprotestovala Lacey, ale keď zopárkrát ostro prskla, zmenila názor.

  Aj košele...Neal sa ani nestihol otočiť. „Otec má teda dobrý vkus“...prebehlo mu pred očami.

  Prv, než sa sám stihol zamotať do ďalšieho nevábneho úlovku z police, obaja začuli zúfalý buchot zvonka na bok lode.

  „Žeby nejaké znamenie od Hooka ?“

  Našťastie Neal vedel, ako funguje vchod do tajnej kajuty, tak zatiahol za páku a s niekoľkými litrami vody, pred ktorými sa Lacey opäť nepodarilo skryť, dnu dolu tvárou vplávalo nehybné telo.

  Rýchlo ho otočil a prekvapenie mu zastavilo dych.

-         Emma ! –

domiceli