Mr. GOLD OBchodné tajomstvá V., kapitola 53. KOMPLOT

Obchodné tajomstvá V

Kapitola 53

Komplot

   Hook sedel rozvalený na stoličke v hale, znudene si vyhadzoval akýsi prívesok na šnúrke a zachytával ho hákom. Cora si s nevôľou obzerala krátke šaty a holé paže v okrúhlom štýlovom zrkadle. Jediné, čo sa jej páčilo, boli polodlhé rozpustené vlasy a make-up, ktorý ju robil mladšou. Aspoň si to myslela.

  - Skapem tu od nudy ! – vyhŕkol kapitán a prívesok mu spadol pod stôl.

   Cora si založila kader za ucho a našpúlila pery.

  - Drahý kapitán, ani ja som si naše pôsobenie nepredstavovala takto, ale treba vyčkať času. Dôverujte mojej dcére. –

  - Aká matka - taká ...- radšej nedopovedal.

  Vchodové dvere sa otvorili a dnu vošla Regina s nákladom akýchsi papierov.

  Sledoval ju nevraživým pohľadom vykladajúc v rytme jej prudkej chôdze.

  - Chcem sa okamžite vrátiť domov. Prišiel som sem zabiť krokodíla a nie zízať na to, ako sa spokojný prepašuje portálom niekde späť do Začarovaného lesa aj so všetkou mágiou ! – vyskočil na záver preslovu na starostku Hook, ale tá ho odsunula a  ignorovala.

  Jeho denno-denné výstupy už poznala spamäti. Namierila si to rovno k matke a kývla jej, aby ju nasledovala.

  - ...tak to dopadne, keď v posádke máte ženské... – okomentoval situáciu nervózny kapitán, vyhodil prívesok vysoko, až sa dotkol kryštálového lustra.

  Ten zazvonil a prijal dar. Hook chvíľu s nevôľou hľadel na hompáľajúci sa zachytený šperk, keď sa mu tvár zmenila zvláštnym úškľabkom.

  Pomaly vstal, nakukol vedľa, kde Regina čosi zaujato vysvetľovala svojej matke a po špičkách vykročil k predsieni.

  Mal pravdu. Nezamkla.

  - Mať späť mágiu bolo príjemné, ale teraz je situácia iná a my z nej musíme vyťažiť, čo najviac. V náš prospech hrá aj fakt, že je preč. Spočiatku ma síce nasrdilo, že myslel na zadné vrátka a zabezpečil tú chudinku, ale je tu sama a to hrá do karát zas nám. – začala Regina zoširoka.

   Cora síce počúvala, ale viac ako slová ju zaujímal tón jej reči. Konečne sa správala ako pravá vládkyňa. V očiach jej horel oheň, kráčala hrdo a povýšenecky hľadela na všetko a na všetkých okolo. Včetne nej a Hooka.

  - Milá moja, s mojou podporou môžeš rátať. Mne záleží len na tom, aby si ty bola šťastná.-

  - Šťastná ? Ako tu môžem byť šťastná, matka ?! – zaškľabila sa Regina nechápavo.

  - To som chcela počuť. – usmiala sa Cora, vstala a podišla k dcére. – Je čas vrátiť sa domov. Iba v Začarovanom lese môžeš vládnuť ako kráľovná. Nevravím, že tu je zle, všetko je lepšie ako Zem-nezem...- pichla trochu do minulosti a pozorovala, aký dojem to v Regine zanechá.

  - Myslela som si, že začíname s čistým štítom. – zatiahla tá po chvíli ticha na margo netaktnej  poznámky a prižmúrila oči.

  Dve ženy hľadeli jedna na druhú, každá zahĺbená do vlastných myšlienok pokúšajúca sa dešifrovať tie druhé. Cora stále nechápala, prečo ju Regina vľúdne prijala a podozrievala ju. Regina bola na rozpakoch. Cítila určité výčitky svedomia a napriek tomu, že matke „vďačila“ za svoje šťastie, bola to jej matka...

  - To ON musí za všetko zaplatiť ! – pohladila Cora studenou rukou líce svojej dcéry. – Už som ho skoro mala, ale ten chlapec mi skazil celý môj plán...-

  - Ten „chlapec“, je jediná vec, na ktorej tu v skutočnosti záleží ! Je to môj syn. Môj a keby sa prihlási tisíc jeho biologických matiek, ja sa ho nikdy nevzdám ! – rozčertila sa Regina.

  - Pokoj, drahá. To, že nám zabránil konečne zabiť Temného a vyrovnať si s ním tak účty, nič neznamená. Toto bol len začiatok boja... My, počuješ, dcérenka, my sa budeme nakoniec tešiť z víťazstva...Ja tomu verím...- líškala sa Cora.

  -  Všetkých ich zničím ! – zaprela sa starostka o svoj pracovný stôl.

  - Všetkých nie. Budeme potrebovať nejakých poddaných, drahá. Ale niektorých oželieme...Tak  napríklad ONA. –

  - Bella...- zasyčala Regina a uznanlivo prikývla. – Myslí si, že som  zabudla, keď sa naoko nestarám, ale o to tvrdšie na ňu dopadne môj hnev. – prikývla uznanlivo matke.

  - Na „nich“ ! ...na nich oboch musí dopadnúť naša pomsta !– zdvihla Cora oba ukazováky. - Ten blázon sa do nej zamiloval a žiaľ, ani mne sa nepodarilo presvedčiť zas ju, že je to ten najnehodnejší chlap pod slnkom. Verila by si, že aj bez srdca ho nedokázala zabiť ?! Podcenila som silu lásky, ale viac to nespravíme. Nemôžeme zabiť jeho ?... Zabijeme ju!...že ma to skôr nenapadlo. – spriadala si Cora nitky posledných udalostí.

  - V tomto svete nemôžeš len tak niekoho zabiť ! Tu platia zákony a ja som ich predstaviteľkou! – vysvetľovala Regina.

  - Čo za primitívny svet si to vybrala ? – s opovrhnutím zatiahla Cora.

  - Nie, nie...Toto je „dobrý“ svet. A my ju tu pekne-krásne necháme...-

  - Nerozumiem, dcérka. –

  - Vrátime sa späť. Domov ! Ty, ja a Henry...Ostatných nech vezme čert! – vyhodila rozrušená žena ruky dohora.

  - Pekný plán... Nádherný ! Som na teba pyšná, dcérenka ! – zažiarili Core oči. – Ale má to jeden háčik a nemyslím teraz Hooka...Ako to chceš zariadiť ? –

  - Mám poistku, matka... – usmiala sa záhadne Regina. – A dobre, že spomínaš kapitána. Budeme ho potrebovať.

domiceli