...tak a po BONUSovkách sme tu s ôsmou sériou tohto fanfiku.
Ďakujem Evuš za obrázok a prajem príjemný čitateľský počin...
Obchodné tajomstvá VIII
kapitola 81
Na jednej lodi...
Pred ním sa do výšky vyťahovali atypické
konštrukcie Regininho extravagantného paláca. Ničím nepripomínal nič, možno iba
vyschnuté obrie pavúky vykotené v kútoch so skrčenými nohami dohora, ako
ich ohodnotil Henry, keď sa na úteku obzrel. Len deti majú fantáziu, ktorá
nájde aj nemožné v úplne nudných pragmatických veciach.
Vopred vedel, že nemá už význam tam chodiť, táto
hrôzostrašná pevnosť bola prázdna.
Správne predpokladal, že Neal s Emmou si
to namieria rovno k jeho lodi. Neal vedel, ako ju kormidlovať.
Teraz bolo dôležitejšie, aby bol pri nej
skôr. Nerád by o ňu len tak prišiel. Život suchozemca mu už liezol krkom.
Stále skrytá Coriným zneviditeľňovacím kúzlom
bola bezpečne zakotvená medzi skalami.
- Voľakto tu tvrdil, že je to ľahšie ako
riadiť motorku... – hneval sa Neal na priveľké čižmy, ale zbytočne dupkal,
šúchal podrážkami a odrážal sa ako na kolobežke, tento magický vynález sa
viac do pohybu nedal.
Henry neveriacky zízal na smiešny tanec tohto
čudného cudzieho ufrfľaného chlapa, čo ho s mamou prišiel zachrániť, ale
páčilo sa mu, ako verí v čary. Nie všetci dospelí to dokážu...
- Prepáčte, ja by som vám vedel pomôcť, je
jedno také zaklínadlo...písalo sa o ňom v mojej rozprávkovej knihe...
ale načo potrebujete byť o sto míľ ďalej od tohto miesta. Je tam niečo
zaujímavé ? Ideme tam na výlet ? Ja mám rád výlety... – otočil sa radšej na
Emmu.
- Nie, Henry, ideme domov... A ujo si
myslí, že sa tam dostaneme pomocou sedemmíľových čižiem. Nechce sa mu totiž
kormidlovať loď !- zahlásila naštvaná
žena, lebo detinské Nealove pokusy ju už prestávali baviť.
- „Ujo“ ?! ... – vyvalil oči chlap
v čižmách, ale zo zamračeného pohľadu ženy pred ním, čo zúrivo porcovala
akýsi úbohý list na tisíc kúskov pochopil, že nie je čas na filozofovanie
o rodine.
- Loď ?! My sa budeme plaviť loďou ?
Skutočnou loďou ?! – nadchýnal sa chlapec a začal okolo nich skákať ako
opička nedočkavý, kedy už vyrazia. – Ale loď musí byť na mori...Kde je tu
prístav ?!... Mami, prosím, poďme už...Čo ak vypláva bez nás...- prosíkal
roztržitý.
- O jednej by som vedel. – ozvalo sa od
neďalekého stromu.
Kapitán opatrne našľapujúc vyšiel zo svojho
úkrytu a s rukami za chrbtom, aby Henryho nevyplašil svojím hákom, si
zastal kúsok od nich.
- Hook ! Ako si nás našiel ?! – stal si pred
Henryho obranne Neal a aj Emma vyskočila a chytila chlapca za plecia.
- Posiela ma váš otec, Baelfire ! – pirát
zámerne zvýraznil meno, ktoré vyslovil. – Požiadal ma, dokonca poprosil, aby
som vás – jeho rodinu, odviezol do
bezpečia...A ja som mu to sľúbil. – dodal.
- Tak z tvojho prehovoru som ochotný
uveriť akurát tak spojkám a predložkám ! – pokýval hlavou Neal.
- Tak si pokojne počkám, kým z teba bude
opäť malý chlapec. Vtedy si mi veril...- ukázal Hook na miniatúrne útržky
listu, ktorý pred chvíľou trhala Emma.
Tie kúsky sa spomalene približovali jeden
k druhému, sceľovali sa a nepoškodený list vzlietol na konár
a tam sa sviežo zakýval. Aj iné listy sa kde-tu zdvíhali zo zeme a vracali
sa späť do konárov...
- To je kráááása...zvolal nadšený Henry
a točil sa medzi stúpajúcimi listami a do zeme sa vracajúcimi
bylinami pod nohami.
- Tak si to užívaj chlapče, kým z teba
nebude len nepatrná smietka a nevrátiš sa niekde tatkovi medzi nohy ! –
ukázal pokojne smerom na Neala.
- Hook ! - zhrozila sa Emma.
Už nebol čas na ďalšie slovné prekáračky.
- Váš ctený svokor spustil časomer pospiatky,
aby vás mohol dostať späť do Storybrooku, do bezpečia, lebo fazule na prechod
portálom ani Klobučníkov klobúk nemáme. Ak sa nestihneme nalodiť, môže sa stať,
že tam dorazíme ako kojenci a na to moja loď nie je veľmi prispôsobená. Kormidlo
je trochu priveľké...Tak vysvetlite rýchlo svojmu partnerovi, aby prestal
hľadať dôvody prečo nie a konečne pochopil, že ja a neutrálna paluba
mojej lode sme vaša jediná nádej ! – obrátil sa na ňu s vážnou tvárou.
- Neal, Hook má pravdu. Ja poznám, kedy ľudia
klamú... Aj keď, ohľadom teba som zlyhala... – doložila.
Hook vzal Nealovi čižmy, obul si ich, pokynul
ostatným, aby prišli čo najbližšie k nemu a aby urobil radosť Henrymu
pošepkal mu:
- Moja loď sa volá Jolly Roger a teraz
je na tebe, aby si vyslovil tajomné zaklínadlo pre tieto čižmy... – žmurkol
a zatváril sa dôležito.
Henrymu zaiskrili oči nad takým vážnym
poslaním a hrubým hlasom zvolal:
- Hop, čižmičky sto
míľ, na loď Jolly Roger !
domiceli
HEnry je zlatý :) na to že má 11 rokov je zlatučky, take male svetielko tohto fanfiku :D :) ale aspon su spolu. Neal, Henry a Emma. pekná rodinka :) krásne! :D
OdpovedaťOdstrániťten úvodný obrázok je skvelý:) a súhlasím s komentárom vyššie, Henry je naozaj také svetielko a vyčarí úsmev na tvári:) len čo ten Hook, bude už stále svedomitý? alebo znovu bude hrať na dve strany? super:))
OdpovedaťOdstrániť