OUAT - Prvá... 18. kapitola

OUAT

18. kapitola

Prvá

Kultúrne obohatenie...

        Smiali sa. Na všetkom. Nabaľovali blbé detaily a tvárili sa, ako borci, čo vymysleli najlepšiu komédiu pod slnkom. Pod stmievačkami v bare.

   Slušne, trpezlivo čakal, kým aspoň jeden z nich vytriezvie z bezbrehého rehotu a objedná si niečo, kvôli čomu bude môcť zmiznúť k pultu a srať na nich.

  - Ujo Dávid, podávate tu aj čaj? - konečne sa zo šálu doodmotávala Mulan a vycerila na čašníka strojček zababraný od gumových mackov. Zasmažených vo vodke deň predtým, než sa znova nasypali do vrecka a tvárili sa detsky nevinne. 

  - Čierny, zelený? - prekrútil kalkulačkou v očiach, ktorá zaznamenávala nula celé hodnoty. Aj s tringeltom.

 - Hej, veď nebuďte taký rasista! Ujo Dááávid! ...že...Čierny! A biely by takto nebol? - žmurkol na červenú aziatku spolužiak a zahájil ďalšiu vlnu bezbrehého smiechu.

  - Počujte, decká, akurát dnes, keď mám službu, ste sa mi museli sem do baru vysemeniť?! Tak šup-šup objednávočky, lebo si dám tú robotu a budem volať vašim zriaďovateľom. Zvlášť tvojmu dedkovi, Mulan, ak mi ešte raz povieš "ujo". Alebo daktorí z tvojich pukatých kamarádičkov! Nie sme u vás v kuchyni. A nemáš už päť. Ani nikto z vás... dúfam... mládež! - usmernil rozkokošený poter, zmraštiac nos nad ženskejšou odrodou niekdajšej chutnej neškodnej vnučky uja Li. 

  Vytasili rozhorčené ksichty, ale vyzerali skôr ako mrňaví značkoví neurotici trčiaci z kabeliek. Hej, čivavy - kabelkové vlkodlaky... V celej svojej nekonečnej pätnásťročnej dôležitosti.

  - Takže dievčatkám štyri ovocné čajíčky a mladým mužom ponúknem čo? Som vám plne k dispozícii! Aj osobný odber...- zaťal ostro ruku vysoko nad pás a neošíval sa popremeriavať si dorastencov v klbkách v boxe.

  Konečne trochu zvážneli. Čo ak to myslí vážne? Čo ak má viac sily, než to vyzerá? Čo ak...no, v tomto pajzli na hajzel nikto sám nepôjde. Na mužské istotne.

  - Čo tak nás prekvapiť nejakým miešaným drinkom? - prekrúcal si ockovu kreditku medzi prstami Sean a pokukoval po Ashley, či to vidí a patrične dešifruje. A na Davida žmurkol. Potom to oľutoval. O jeho sladký úsmev zboku, aj s venovaním našpúlených pier, ani tak veľmi nestál.

  Umievajúcemu to už znelo lepšie. Pôjde sa poradiť s Katryn... 

  Nie sú drinky ako drinky a všetky drinky sú vážna vec.

  Gauč je fajn miesto. Hlavne ortopédi sú nadšení, keď vidia hlavy opreté o stenu a zvyšok tela vyliaty, kopírujúci podložie, zahromozvodený šľapami o zem.

 Pretáčal si škatuľku zápaliek na bruchu medzi záhybmi vyťahaného trička a počúval múdre rady baby odvedľa. A potom hlúpe fňukanie baby odvedľa. Ale Katryn mal rád. Doprial jej tú chvíľku a svoje dve uši, veď mu to ona tiež neraz dopriala.

  Potom mlčali. Keď mlčali dlho, natočil sa k nej. Rozmazala sa jej špirála. Aj všetko ostatné, čím ráno obšťastnila zvädnutú tvár.

   - Nemusím ťa pretiahnuť, však? - zadrel, keď mykla hlavou, cítiac, že ju zboku pozoruje.

   - Hovädo! -

    Radšej sa kryl, aby jeho slabiny neschytali dobre mienenú výchovnú...

  - Na sviatky si môžeš vziať voľno. Potiahnem to tu. Mňa doma nikto nečaká. - priložil polienko do spoločnej vatry dvoch stratených existencií, aby ho nemala za necitlivé hovädo. Hovädo bez adjektív bolo vcelku prijateľné.

  - A čo sestra a malý? Koľko si vravel, že to má? -

  - Nikdy som nevravel ...o ňom. Poradila si mi to. -

  - Učíš sa rýchlo. To je fajn. To je fajn. - šúchala si boľavé kolená, ale mrzelo ju, že ju má za starú mrochtu, kvôli ktorej sa mu už neoplatí mrhať matrošom.

  - Keby som ja mala decko, také Vianoce mu vystrojím...ale také! ... svetielka! Svetlá! Žiarovky, sviečky, lampy! Všetko by žiarilo! Všetko by svietilo. Milión darčekov a prskavky. Tie som odjakživa milovala. A koláčiky. Celý byt by voňal pečivom a všetci by sme mali červené svetre so sobmi a čiapky a strašne dobrú náladu. - mračila sa do kúta s rozbitými debničkami.

  Hej, boli zelené, ale od stromčeka mali poriadne ďaleko. Nie, ani s dávkou niekoľkopercentnej fantázie. Nie.

  - Raz, pred rokmi som povedala šéfinovi, že spravíme vianočnú besiedku. Také to podvečerné stretnutie s roľničkami a podobnými odrhovačkami. Ako gesto dobrej vôle a bude to pre decká. Vyzdobíme bar, napečieme, zarobíme punč...Vyzdobili sme bar, desať litrov punču v mise...neprišiel nikto. Ani jedno decko. Fakt. Smiali sa mi. - načiahla sa za zápalkami a jednou z nich škrtla.

  Ešte horiacu ju odšmarila od seba. Drievko chvíľu ešte blikalo a potom zhaslo a koniec zápalky sa stiahol do čierneho oblúčika. Škrtla druhou. Sfúkol jej ju.

  - Prestaň! Vieš, že tu môže byť vyliaty alkohol... chceš to tu podpáliť?! -

  - Už strašne dlho. Skoro odjakživa...- odpovedala mu vážne.

  Mlčali. V jej očiach videl odhodlanie a... to nechcel vidieť.

  Pochopila.

  - Choď domov a malému kúp nejaký darček. Uvidíš, ako sa poteší. Nebývajú každý deň Vianoce, ale dnes mu ich sprav. A s tou službou ťa beriem za slovo. Berieš všetky dni! - namierila na neho príslušný počet prstov a zmizla vpredu v bare. 

  Škrtol jednou zo zápaliek a odhodil ju ešte horiacu od seba. Čo ak tam je...nejaký ten zvyšný alkohol.

  Nie, nebol.

  Ale on vie, kde je.

  Cickal si ju bruškami prstov po tvári a ona si to patrične, s plachým úsmevom, naoko sa brániac, užívala. Zvlášť, keď pri tom lolotal niečo ako srdiečko, slniečko, vločôčka... sobíček, snežný skúter! Už lolotal. Ale bol taký strašne zlatý...

  Aj Ruby zmäkla  a s vykrivenými ústami lačne zízala na mojkajúcu sa dvojicu. Dočerta! Dve dvojice! Kedy Ashley stihla zbaliť Seana?! Kde zmizla Ashley? Trčia z nej len kolená a ten medveď je celý na nej zvalený...Už ju má napoly rozožratú...To je ale úúúroveň!

  Mulan si niečo spievala do svojho čaju a vlnila sa s ním v rytme. Najradšej by si prisypala ešte trochu cukru, ale v ich cukorničke už bolo vypredané a pri ďalší stôl ju Ruby iste nepustí.

  Ben sa mračil do mobilu. Zas nezvládal nejaký level.

  - To tu chcete pri jednom drinku sedieť až do polnoci?! - vytiahla Ruby Mulan lyžičku z úst a trafila ňou popolník.

  Rozvášnený Gaston sa strhol a rozvášnený Sean strhol z Ashley blúzku. Skoro. Vytackali sa zas obaja spôsobne do polosedu a naprávali škody na oblečení.

  - Objednám ďalšie. -

  Vstal medveď a ledva skrývajúc plný rozkrok, k radosti barmana, pristupoval k pultu.

  - Ešte jedno kolo. A teraz pre všetkých. -

  - To ako aj pre mňa? - oprel si bradu tesne pred objednávateľovou tvárou ďalší z nadržaných.

    Doriti! To zas bude noc! Pre každého z prítomných...

  Svetielka sa mu rozmazávali. Skúsil ich rozpiť ešte jedným pivom. Hľadal ju medzi nimi, ale bola tam tma. 

domiceli

OUAT - Prvá... 17. kapitola

OUAT

17. kapitola

Prvá

Elitný plán pubertálnych neoliberálov...

        Nechať sa vypľuť mestskou hromadnou o zastávku skôr, aby nevyzerali ako socky, čo nemajú na taxík, lebo fakt nemajú na taxík, nebol zas až taký skvelý nápad. Zvlášť nie v decembri. S upišťanou Ashley, ktorá svoje sestry v triku, respektíve v normálnom oblečku, v ktorom sa dá zapadnúť v zapadákove, neposlúchla. A teraz meria a prekľaje každý krok, čo je nútená na zľadovatenom povrchu prekonať vo svojich mega nepohodlných semišových kotníkových čižmičkách s podpätkom vo veľkosti stredne prerastenej mrkvy. Aj s farbou.

  - A tom som ešte zvedavá, čo to máš pod tou myšou kacabajkou, moja. - opierala sa o Belle Ruby, nasávala ľavostrannú trochu tepla z jej obrovského šálu a bola by si aj aspoň jedno ucho strčila pod jej čapicu, namiesto svojej neodmysliteľnej čelenky, ktorú si v decembri skutočne odmyslieť z outfitu mohla. Pre svoje zdravie. Belle ju ochotne stískala pod pažou, kým tiež mohla.

  Pred vrátami na "dvor zázrakov" ju vymení Gaston, prisaje sa a bude mať Ruby po chlebe, aj po opore. Ani za svet neprizná, že ani jej čižmičky nie sú práve najpohodlnejšie. Zrejme ich dizajnér navrhoval v deň, keď sa mu minuli cigarety aj káva.
  Blahorečila otcovi, že ju zas raz donútil ísť v tých kožušinových atrapách z depozitu deda Mrázika a výpredajového skladu dedka Mulan. Ale v kabele má lodičky. Každá má v kabele lodičky, oficiálne "idú" predsa do čapkárne nacvičovať tanečky na vianočnú besiedku. Trt babkin! Nech si cvičia skutočné socky, ony si piatkový večer predstavujú diametrálne odlišne. Namiesto obligátneho: "Ó tanenbaum, ó tanenbaum..." to roztočia radšej s jégermajstrom. Roľničky vymenia za štamprlíčky a  betlemskú hviezdu rozmixujú s tými svojimi v rannom vyprošťováku. Ok, tak v predpolnočnom. Podaktoré tu by  fotríci prizabili. A dedkovia. A babky... Ťažký je život pubertálneho poteru. Močiar je primalý. A Králičia nora skôr stoka.

  Aj keď zas až tak nezavádzali. Je v Králičej nore hudba? Ok, techno skladby, rap a house, či  to búchanie hadicou o dvere, ako to ostatné minule obrazne priblížila Mulan, si odmyslíme. Budú tanečky? Budú. Vždy sa nájdu típkovia, čo to v sebe neudržia a zaimprovizujú medzi stolmi. Spočítané, vydelené štyrmi mušketierkami, čo sa konečne dotackávali pred vysnívajú destináciu, vychádza z toho suprový piatkový mejdan. Vianočná besiedka, ako sa sluší a patrí. Asi len patrí...

  A už im na slávu mávajú ruky davu. Gaston s ...raz, dva...dvoma kamošmi. Jasne mu povedali, že budú štyri! Dobre, Mulan vysvetlia, že podľa lunárneho kalendára, feng shuej a dnešného rozpočtu, by sa dnes nemala s nikým zoznamovať, lebo to jej dedko zistí a pridá ju do menu v bufete.

   - Máš?! - žmurkla Ruby na dôležito sa tváriaceho chalana, kým s jej oporou nevytvorí jednoliate súsošie a nezlíže z nej jej hodiný pokus o špičkový večerný make-up.

  - Že váhaš...- prevesil jej cez plece svoj hrmotajúci ruksak. - Zatiahneme hen na zastávku a môžeme doladiť noty. ...Kde je moje srdiečko? Nosík stále studený...- trel sa už o svoju najnovšiu love, zbytok jej ukričaného a krikľavého doprovodu vypúšťajúc zo zorného poľa.

  Strčila mu hladne ruky do vreciek bundy. Hej, dnes sú tam okrem žuvačiek aj cigi, zapaľovač a...malé lesklé balíčky.

   - Gaston...- vytrhla ruky z vreciek, ako opálená, odtiahla na chvíľu tvár a pozrela na neho zospodu nežne sladko karhavo.

   - Nevyšiluj, mojko. Ja ti to hneď vysvetlím. - ovil sa jej okolo krku, respektíve okolo obrieho šálu, pritiahol si ju a takmer zadusil dychom, z ktorého už razilo lacné víno. - Môj  fotrík ma to tým...zásobil. No fakt, nedrístam! Vychováva ma neenor..to...málne, skrátka, zodpovedne. Bolo to aj s prednáškou, neboj. Inak sa mu páčiš... Som mu ukázal tvoju profilovku. Vraj "dobrá samica". Ešteže ho nepočula mati... - skúšal zahovárať, dobre vediac, že mu už minule dala embargo na tému párenia sa, so všetkými k nej patriacimi rekvizitami, kým... už aj zabudol, čím to podmienila. Nevadí. On to nevzdá. 

  Ktovie, možno už dnes by zavolala. Tá, oná, príroda.

  "Ktovie, možno už dnes by..." 

  Díval sa na mŕtvy mobil v dlani, čo práve vytiahol z výlevky na oplachovanie pohárov. Možno už dnes by ...zavolala. Ani si to neuvedomil, zalieval ho pot. Pomykal rukou, ako kedysi, keď mu merali teplotu predpotopným ortuťákom. Vyžblnklo ešte čo to vody.

  - Dlab na to, vzadu máme nejaké zabudnuté exempláre. Vyber si z nich. Nikto sa o ne nehlási a sú to lepšie šunky, ako bola táto tvoja. Vytiahni simku, možno sa zachráni a nechaj chvíľu na radiátore. Mne to občas zaberie... Teplo vždy zaberie...na väčšinu prúserov...- bublala s krígľami Katryn, ktorej nešlo do hlavy, ako ho mohol rozľútostiť taký starý šitný aparát, ktorý už dávno patril do depozitu muzeálnej spoločnosti, nie do spoločnosti ľudí. Vtáka poznáš po perí, človeka po mobile... hento keby vytiahne niekde medzi... povedzme normálnymi ľuďmi, otočia sa mu chrbtom s úškľabkom, z ktorej psej riti to vyšiel. V podstate ten mobil zodpovedal jeho výzoru, uvedomila si. To je des! Musí si aj sama kúpiť niečo z novšej rady.

  Trhalo mu kútikmi úst. Prečo?! Čo komu urobil, že...

  Keby len vedeli, že nikde inde nemá zálohované kontakty. Touto stratou, akoby prichádzal o celú nedávnu minulosť.

   - Mal som tam všetky kontakty. - skúšal sa otvárakom dostať pod zadný kryt, s poslednou iskierkou nádeje, ale to, čo pod ním uvidel, boli Pompeje dva.

   - Tak to bola posledná kvapka a týmto už definitívne začínaš nový život. Vitaj v klube, Robo! - drcla mu čelom o čelo, postrapatila vlasy, až ho trochu zatackalo a utrela si vodou vyžraté ruky o jeho ramená.

  - Veď...ale zas... kto po tebe bude nesmierne túžiť, nájde si ťa aj bez čísla, nie?! - zamudroval Davidko a tiež by sa bol pritúlil, ako Kata, ale jemu by to asi neprešlo. Čelo o čelo. Noštek o noštek, pusinka...

  - Čo zízaš jak žaba z prachu?! - osopil sa naňho, zobudiac ho z ocucávacieho sna práve včas a mobil letel radšej cez polku miestnosti, než kolegovi do ksichtu ďalšia jedovatá slina bezmocnosti.  

  Pár štamgastov zatlieskalo. V boxe, ktorý trafili niektoré súčasti, keď sa odrazili a úspešne oddelili od materskej lode a  od stĺpa, ktorý im stál v ceste, už až takí nadšení neboli.

  - To ktorý kontakt, doriti,  bol taký dôležitý?! - zaťala krikom ruky do bokov Katryn a zamračila sa.

  Chudák, cholerický. Teraz aby z tringeltov napájal tú tlupu, čo práve vyrušil a rozhádzal im partičku štamperlíkov na stole, svojou neolympijskou disciplínou v hode mobilom. Prečo si komplikuje život?!  Prečo neurobí jednu ráznu čiaru za tým minulým?! A kedy začne ten pokračujúci?!

  - Nebude ťa počúvať. To mu už semeno iste vráža do uší. Poznám to. Čo je veľa, to je moc...- s hlavou nahnutou k plecu obhajoval ďalší neplatný pokus o kontakt s Robkom, Davidko.

  Ignoroval ju aj jeho a odtiahol dozadu. Odtiahla sa za ním, prehodiac utierku na kontakty tretieho druhu nažhavenému parťákovi za pultom.

   - Idú ti tam nejaké decká. Nie, že ich vyplašíš! Alebo vyhodíš. Náš zákazník, náš pán. A tvár sa, že ani to čučo, čo majú vo vaku, nevidíš. Keď im dôjde, zarobkáme aj my. - odvlnila sa dozadu za rozhodeným kamošom.

domiceli

OUAT - Prvá... 16. kapitola

OUAT

16. kapitola

Prvá

Pokladničný doklad...

        Palcom sústredene rozotierala niečo na zápästí. Nebola spokojná, drobné písmenká sa odmietali spreneveriť bodypaintingu a slúžiť len ako strohý pokyn. Zvlášť, keď rozbabrala srdiečko pod nimi, čo aspoň za nejakú tú kerku stálo.

   - Ty si si dala vytepovať ruku?! - vytrhla jej ju počmáranú z palcovej umývarky Mulan a s ťažkosťami odslabikovala. - "Neukazuj zápästia!"- trhlo ňou, ale v mozgových závitoch nenašla potrebné indície, vtedy najviac poslúžia kontrolné otázky. - ...to je čo za tepovačku? Nová kapela? - vrátila úctivo, neznalá problematiky, nepochopenú ruku Ruby.

  Tá vytiahla obočie, viečka, žuvačku z tlamy a zvyšok energie z komentátorky.

  - Vytepovať? U vás si ľudia tepujú ruky, moja? -

  - Jasné, keby len ruky! ...všade si dávajú niečo vytepovať. Môj dedko má vytepovaného draka. Tu. Na krku! - pochválila sa rodinným klenotom. - Ja si dám raz vytepovať...-

  - Ty si môžeš dať vytepovať akurát tak koberec v kuchyni, moja! A čím skôr, kým nevyschnú omylom vykydnuté vifonkové slížiky...- strácala trpezlivosť s inostrankyňou a už si klopkala na čelo Ruby. Po tom, čo sa Mulan vážne zamyslela, či sa zebra na červeno-modrej mandale v pozadí, so strapcami po celom obvode bude dobre vynímať na jej zápästí, ktoré si začala premeriavať, aj prekrútila oči.

  - Šije ti? Hovorí sa vytetovať, nie vytepovať! ...ty kozmetička podlahových krytín! Alebo si nemala ráno kakavko? Nikdy si nevidela ťahák? - mávla nad ňou rukou aj Ashley a vytiahla rukáv na pulóvri. Pod ním, na paži  prepísaná polka knihy.

   Ruby jej urobila poklonu za pomoc v mentálnej núdzi a následne, na znak toho, že si z nej môže úbohá Mulan brať aj príklad,  otrčila dlane. Holé dlane! Došľaka! Zas! Zas to spravila.

  - Ako môžem byť taká sprostá?! - zahučala do vlastného radu na celú triedu. Mulan súhlasne prikývla, aby ju zas nenaštvala. S Ruby si neradno začínať. Nikto v triede sa neodvážil jej protirečiť, alebo nebodaj niečo vyvracať.

  - Čo vyšiluješ? - ani nedvihla oči z knižky Belle, len to s povzdychom zašepkala.

  - Učím sa! -

  Teraz už oči dvihla. Toto slovné spojenie z úst kamky ešte nepočula. Ale márne hľadala po lavici porozkladané knihy, alebo aspoň niečo ako otvorené poznámky. Iba dve otvorené fixky tam schli svoj biedny "tepovací život".

   Nepýtala sa na detaily, len si ju, očividne, aj uchočujne nešťastnú, na druhý pohľad vyhľadala svojím nežným pohľadom. Tak, Ruby, hovor. Počúvam. Čo ak naozaj bude chcieť doučovať. Konečne by jej bola platná aj ona, aj niečo viac ako prd.

  - Potrebujem flirtovať. Chápeš? Kvalitne flirtovať, aby som niekoho zbalila. - bolo to raz-dva vonku.

  Sklamanie. Nijaká charita nebude. Belle sa pohľadom pomaly, nenápadne, ukradomky vracala k svojej knižke. Aké tam spojenectvo Ruby a učenie sa?  Planý poplach. Zas tá istá otrepaná pesnička: Ako zbaliť chlapa. Ako zbaliť chlapca. Ako zbaliť čokoľvek, čo dýcha a má... Obohraná melódia! A to ani výchova utrpením nejde.

  - Belle! Veď ma už normálne počúvaj, ty si taká bifľa! Ako sa mám naučiť, že nemám ukazovať zápästia a otvorené dlane? To je pri flirtovaní nepovolené. No, poraď? - naozaj vážne čakala odpoveď, asi konkrétnu, na obrovský problém.

  - Ruby.  - zaujala mentorský posed a natočila sa k nej aj kolenami. Tiež niekde čítali, že to pridáva dôležitosti v komunikácii. - Ukazovať iné veci ti nikdy neprekážalo, tak prečo nedopraješ svojim zápästiam? Há?! - spýtala sa úprimne, trošku ju parodujúc. Aj knižku zatvorila na znak záujmu.

  Ruby sa ovalila o stoličku a zradné ruky vopchala pod pazuchy.

  - Flirt je vážna vec. Veľmi vážna vec. Aj ju skúmali. Niekde v Amerike. V podstate si môžem vybrať: fyzický, tradičný, bezprostredný, zdvorilý...ten ani nie, to robia chlapi. Ale pri správnom flirte, musíš zachovať isté dekórum. - zvážnela. Slovo ju trochu iritovalo, nerada si nie je istá významom a tu si vôbec nie je istá významom, len sa jej páči. Dekórum. Niečo ako sedačka. Kreslo...alebo tak. Nejak.

  A jéje. Cudzie slová. Stiahla pery do seba aj poslucháčka univerzity pubertálneho veku. Zas múdrosti z lifestylákov. Nuž čujme.

  - ...to ti je celá veda! Nesmieš sa príliš otvárať, povolený je len úsmev, aha, takto...- 

  Názorné ukážky nezodpovedali popisu, ale ok, Ruby sa akože usmieva, aj keď to skôr pripomína kompletnú zubnú prehliadku, aj tú otho-rhino-laringologickú k tomu, lebo pri tom nevysychajúcom úsmeve vzrušene komentuje. - Pri flirte je totiž dôležité udržiavanie nite prehovoru. Nehráme sa s rekvizitami...- capla Belle po vrchu knižky, ktorú sa zas snažila nenápadne otvoriť. - ...a občas, medzi rečou, môžeme vytiahnuť osobné veci. -

  - Osobné veci? To ako tampóny, čisté náhradné prádlo alebo make-up? - ovalila sa o lavicu zas Mulan nehľadajúc už parcelu na kerky, ale nejaké tie drobky z desiaty.

  - Môžeš jej niečo povedať? - poprosila kamošku, zas otrčiac holé dlane.

   - Zas! Zas som ten zakázaný pohyb urobila! Kvôli tebe sa to nikdy nenaučím! - zvrieskla na úbohé hladné dievča.

  Nie, nikto nechápal o čom presne točí, ale rozčúlená Ruby je...oj, oj, neškrabkaj kobru po hlavičke.

  - Koho tu už chceš zbaliť? - uhasila budúce možné ohnisko konfliktu duchom už zas prítomná Belle. Len na okamih si zašla po Gastonovu tvár v pamäti. Včera večer. Po tréningu. Ako sa usmieval, ako sa snažil zapájať sa do jej myšlienok a keď už nič, tak aspoň: áno, nie, áno, áno ...a tak pekne držal niť prehovoru a nehral sa s ničím. Aspoň dúfa. Ruky mal napchaté vo vreckách a v jednom z nich aj s tou jej. A so žuvačkami, s mobilom, s nabíjačkou, so zapaľovačom s...nie, nebol to prezervatív. Hádam. Dúfa. A tie dve ich ruky v jednom vrecku bundy, aby im nebola zima...

  Ruby sa spomalene natočila k nej. Kadečo jej preblesklo hlavou, na kadekoho z triedy pozrela, ale...

  - Máš pravdu, dievča. Zmeňme lokál! Dnes je piatok, dnes žiadne burgre u babky, ideme do normálneho lokálu! -

   - Lokálka? Tou môj dedko dochádzal z Thun-kuan do Čao-čhing, kým z toho neurobili jedno mesto. - zaťala zas dnes mimoriadne zhovorčivá Mulan.

   - Lokál, moja, nie lokálka! - vzala ju na milosť Ruby. ...lebo ich je kráľovstvo nebeské...  

  - Lokál? To tiež viem. O kom, o čom... to  viem...- usmiala sa Mulan dôverčivo, či konečne potešila spolužiačku.

 - S kým? Aj so mnou? Baby, však ma vezmete? Kam idete? - započula čosi na pol ucha Ashley a ovalila sa o šťúplu Mulan.

  - Tak, kamže, kam sa chystáte, dievčence? - vplávala do triedy Cora. - Máme spolu hodinu. Alebo...nebodaj vám už triedny hovoril, že tento rok bude vianočná besiedka v kultúrnom dome a je potrebné zabezpečiť súhlas mestského kultúrneho strediska? Takže vy ste boli také ochotné tam ísť? To ste zlaté! To je od vás pekné! - rozplývala sa a baby mrzli.

  Vianočná besiedka? Zas tá trapošina s pesničkami, čo každý rok? Vo veľkom štýle? V miestnej čapkárni? Programček pre debilkov? Hodiny nácviku? Poobede? S ďalšími debilmi? Čo si to tí dospeláci myslia? Kde je naša mladosť? Kedy si máme užívať?

  Všetci mlčali. Baby najtichšie.

  Ruby si o bok sukne zotierala trápny nápis na zápästí. Dlabe aj na celé to neukazovanie zápästí a neukazovanie otvorených dlaní a nehranie sa s rekvizitami.

  - Pôjdeme do Králičej nory, baby a flirtovať sa bude pekne na ostro!...  Nie, nepôjdem bez nohavičiek, Mulan! - v rýchlosti usmernila už ústa otvárajúcu spolužiačku, kým dokončila programové vyhlásenie na piatkový večer. - A bol by v tom čert, aby som nejakého chlapa neklofla! - mrmlala ešte nenápadne do rozchádzajúcej sa tlupy.

  - No, môj dedko vravieval, že každý chlap krajší od čerta je krásavec. Tak pokojne ber aj toho čerta...- usmiala sa dobroprajne na rusovlásku zas úplne mimo, miestna hovorkyňa. Zrejme dnes pre otázky turistického ruchu. Lokalitu majú vybranú...

domiceli