Rumbelle Zo života na zámku ... 13. kapitola KLOBUČNÍK

Rumbelle

kapitola  13

Klobučník

  Zurčanie potôčika osviežovalo zahmlené ráno. Jeho rýchlu hladinu čerila malá dlaň a tvár hľadela medzi vlnky, ktoré rozmazávali skrehnuté prsty rovnako, ako jej zaslzené oči.

  Nad smutnou kráskou sa zjavil tieň a položil jej ruku na plecia.

  - Vôbec si nespala. Celú noc si sa strhávala a volala jeho meno... – otočila sa Ruby k žene, sadla si vedľa nej a súcitne ju objala okolo pliec, oprúc si o ňu hlavu.

  - Neviem, čo bude teraz... – začala uplakaná kráska  a zo záhrenia vytiahla prsteň.

   Ešte bol teplý od jej tela. Ale očko už nebolo žiarivo ružové, aj žiliek ubudlo, dokonca sa jej zazdalo, že jeho okraje začínajú modrieť. Mala z toho strach.

  - Všetko bude dobré, Bella. Ak Cara dodrží, čo nám sľúbila a presvedčí všetkých, že si opäť vďaka prsteňu nejako zmizla, máš pokoj...A môžeš sa vrátiť...k nemu...hoci sa ti čudujem... A nemusíš sa strachovať, že ťa budú prenasledovať a znova ťa zatvoria do veže. – usmiala sa Ruby, ale úsmev na krásnych perách svojej spoločníčky sa jej vyčariť nepodarilo.

  - Po ničom inom netúžim, len sa vrátiť... K svojej láske. – povedala nežne.

   Na širokánskom lôžku sa skoro strácala skrčená tmavá postava s tvárou vyvrátenou k stropu. Otvoril doširoka oči, letmo sa usmial a vysilený opäť upadol do oslobodzujúceho spánku, pri ktorom mu spotená hlava klesla k plecu a necítil zničujúcu bolesť zo samoty a opustenosti, čo mu po kúskoch trhala srdce.

  

   Kráska vstala a mlčky hľadela na šperk zavesený na šnúrke okolo krku. Vzala ho medzi prsty a povzdychla si.

  - Keby som len vedela ako...

  - Už to chápem. Ani ty nevieš, kde je v skutočnosti jeho sídlo... To je čudné, že ani tebe to neprezradil...myslela som, že ťa má...– zamyslela sa Ruby nahlas.

   Bella záporne pokývala hlavou.

  - Keď si vtedy po mňa prišiel, použil čary. Aj teraz, keď som smela prísť na svadbu svojej sestry....Zrejme mi stále nedôveruje...-

   - Tomu neverím. ..A čo potom ten prsteň ?... -

   - ...povedal len, že ma k nemu privedie späť....keby tu aspoň bol môj priateľ Hlas. Aj ten vedel o prsteni a ja som ho takmer ani nepočúvala. -

   Prečo ju zrazu všetci opustili. Ani si vlastne neuvedomila, že po celé dni za ňou jej Hlas nebol. Nebolo kedy sa nad tým pozastavovať v behu udalostí, čo ju postretli. A tak veľmi by ho teraz potrebovala. Možno by jej vedel pomôcť.

  - Niekto mi musí pomôcť. Niekto, kto vie, kde je jeho sídlo... Niekto to predsa musí vedieť! -   povedala  zúfalo.

  - S tým nepočítaj, -  pokrútila hlavou Ruby, vyhupla hore a dala si ruky vbok. – Jediná, pokiaľ viem, kto vie, kde sídli, je Regina.  A pochybujem, že ti to prezradí. -

  - ...niekto to musí vedieť...  Keby tu tak bol môj hlas... On vedel všeličo, poznal kopu krajín, lietal celým svetom... – kývala hlavou a stále netušila, prečo tu práve teraz, keď ho tak veľmi potrebuje, nie je. Vždy sa motal okolo, trávil s ňou každú chvíľu. Takmer nikdy nebola vlastne sama, bez neho... premýšľala rýchlo a na čele sa jej zjavila ostrá vráska.

   - Započul som dobre čosi o „ďalekých krajinách“ a „cudzích svetoch“ ?... Potom som tu asi správne... Klobučník. Moja prezývka. Skutočné meno aj tak vedieť nepotrebujete. – ukláňal sa pred prekvapenými ženami strapatý mladý muž so šatkou na krku a zvláštne tvarovaným kufríkom v pravej ruke, do ktorého len pred chvíľou čosi vložil a starostlivo zaklapol.

  -...ako si sa tu ...kde si sa tu.... – prehovorila prvá Ruby stále s rukami vbok.

  - Práve sa vraciam z krajiny liliputov, bol som tam obchodne, ak vás to zaujíma...Ale ak potrebujete moju pomoc a služby,  za patričnú odmenu, som vám teraz k dispozícii, dámy, – usmial sa, ale nie úprimne. Tieto ženy nevyzerali ako bohatí predajcovia či kupujúci, na ktorých bol zvyknutý a pre ktorých pracoval.

  - Si cestovateľ ! – vyhŕkla Bella. – A nevieš, náhodou, kde sídli Temný pán ? – spýtala sa prosebne.

  Muž cúval a premeral si ju zhrozený.

  - Len málo ľudí by túžilo stretnúť sa s ním...osobne. Väčšinou na to potom nemajú dobré spomienky. Ostatne, on sa sám objavuje tam, kde chce on. Vie, že by ho nikto dobrovoľne nehľadal. ...Zrejme ho dobre nepoznáš, kráska...Prečo by si sa s ním inak chcela stretnúť ? – prikročil k nej a neveriacky sa jej pozrel rovno do očí.

  - Do toho ťa nič ! – stala si pred ňu akčná Ruby. – Jediné, čo potrebujeme vedieť je, či vieš, kde je jeho sídlo. O ostatné sa už nestaraj ! Je to len a len naša vec.

  - Dobre, dobre, ja nič. Ja som len obchodník. Ponúkam služby a nechám si za ne zaplatiť...Len som vás chcel... varovať, dámy.... Za všetko sa platí...-

  - Povedz, koľko chceš ?! – začala vyjednávať Ruby.

  - Nemyslel som teraz na moju plácu, – začal pohŕdavo. – S temným sa uzatvárajú „temné“ dohody, za ktoré treba platiť... Veľa platiť... Draho platiť ! – vytrčil výstražne prst.

   - Tak vieš, kde je ten hrad, alebo nie ?! – podišla  ku Klobučníkovi Bella takmer prosiac.

   - Viem, ale...

   - Žiadne „ale“, dáme ti, čo len budeš chcieť, len ju tam zober ! – ukázala Ruby na Bellu opäť so slzami na krajíčku.

   - „Ale“, je dôležité ! Netajím, bol som na jeho zámku, nie jedenkrát, ale...a teraz to príde...cestu tam nepoznám. ..Nechám mu odkaz., keď zabezpečím, čo odomňa žiadal a on si ma sám privolá...a potom odvolá...a zas privolá...a zas odvolá...On je totiž Temný pán. On môže všetko!...Zavolá...Odvolá...Zavolá...Odvolá...

   - Ruby pozrela na Bellu a obe na čudný tanec, napodobňujúci pohyby rúk Temného pána, ktorý predvádzal ako zmyslov zbavený strapatý muž pred nimi.

   - Je šialený. Ten nám nepomôže... – rezignovane pošepla Ruby Belle.

   - Ty nepotrebuješ moju pomoc ! Už si tam predsa bola !– priskočil zrazu k Belle, až musela cúvnuť a cvrnkol jej do prsteňa visiaceho na jej hrudi.

   - Toto mu patrí. Čudujem sa, že ho nemá pri sebe...To je zlé...to je veľmi zlé...Pre neho je to veľmi zlé ! Môj najlepší zákazník... Tak dobre platil...Ale už je zrejme koniec. Iste už je mu  koniec...-

   - Čo to vravíš ?! – skríkla Bella zúfalo.

   - ...ak toto tu zmodrá, - ďobol zas do prsteňa. – Jeho srdce bude mŕtve. Dočista mŕtve. Úplne, totálne, navždy ! Bum... A koniec ! – rozrehotal sa naozaj šialene. – Leda...by si mu ho vrátila... Ale to by si bola hlúúúpa. Kto by už zachraňoval takú ohavu. Svet príde o Temného pána a ty budeš hrdinka ! – zdvihol dovysoka ruky.

  - Ale ja ho milujem ! – skríkla Bella.

  - Tak čo tu potom ešte robíš? Nevidíš, že je skoro mŕtvy ? – povedal úplne vážne mladík a nebolo ani stopy po šialenstve, z ktorého ho pred chvíľou obviňovali. – Pravá láska si vždy nájde cestu. Srdce k srdcu. Láska nemá hraníc. Láska nepozná prekážky Je bez priestoru...Buď je, alebo nie je. Ak ho miluješ...mala by si byť pri ňom... Ak ho skutočne miluješ...-

   - Viac, ako svoj vlastný život !-

   - Dokáž to !-  povedal pokojne a spomenul si na svoj vlastný smutný osud.

   - Ako ?! – zašepkala zúfalá Kráska.

   - To musíš vedieť ty. Tvoje srdce...- dodal ešte, otočil sa a so sklonenou hlavou kráčal preč.

   - Dala by som mu ho celé, dýchala by som za neho, vzdala sa všetkého, len aby som mohla zase byť s ním....Tak veľmi ho ľúbim. Tak veľmi, že by som aj zomrela, len aby bol on šťastný!-  zavzlykala silno stískajúc šperk pritlačený na hruď.

   Voda v rieke vyšplechla dovysoka, kamienky pod nohami sa roztriasli, zem zachvela a zhora z úpätia začínajúceho lesa na kopci sa díval Klobučník. Usmieval sa.

domiceli