Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII, kapitola 84. KNIHA

Obchodné tajomstvá VIII

kapitola 84

Kniha

   Ochladilo sa. Vietor sa zhlbša nadychoval a dával si záležať, aby ani dúšok nevyšiel nazmar. Malé plachty od zimy trepotali celými plochami a veľké sa striedavo vzdúvali a pľaskali nepoddávajúc sa tak ľahko výkyvom počasia.

  Henry si rozprával akoby sám pre seba a vyzeral, že mu to nevadí. Emma si zimomravo šúchala obe ramená a krátka bundička sa ako plachty odspodu občas nadula a prefúkla jej okolie pása.

   - Ľadvinová kolika je ešte len to pravé potešenie popri morskej nemoci. – premeral si ju Hook, postrčil ju vedľa Neala ku kormidlu prilepiac jej dlaň na miesto, ktoré predtým zohriala jeho ruka.

   Zmizol kdesi v podpalubí.

   Po chvíli sa vrátil s plášťom zgúľaným pod pazuchou a so zvláštnym koženným vrecúškom zaveseným na háku.

  Plášť rozprestrel nad Emmou, jedným koncom prikryjúc aj Neala a viac sa o nich nestaral, hoci na prvý pohľad sa s nepoddajným kormidlom obaja dosť trápili.

  Vykročil smerom k Belle a Henrymu.

  - Počuj chlapče, ústa ťa ešte nebolia ?  Ja som ti zvyknutý skôr na spev námorníkov, aj keď je falošný, alebo úplné ticho, aby som počul dupot nožičiek mojich priateľov potkanov a ich šuchotanie fúzmi. Vieš, podľa toho sa dá dosť veľa zistiť o prípadnom prichádzajúcom nebezpečenstve. Ale tvoj hlas mi akosi neumožňuje dôkladne sa sústrediť...Tak som sa chcel spýtať, či vieš aj písať ? – pozeral na vyľakaného chlapca zvrchu prísne ako pravý kapitán.

  - Ja ? Jasné, že viem ! Každý u nás vie !...- vyjachtal  Henry.

  Bella sa ani nepohla. Rozhovor ju nezaujímal rovnako, ako predchádzajúci monológ.

  Pirát si kvokol a pozrel Henrymu rovno do očí. Po chvíli však medzi ich pohľady strčil svoj hák. Henry sa cukol a udrel si hlavu o sťažeň. Hooka to zamrzelo, nechcel ho ani vyľakať, ani mu ublížiť.

   Kým si šúchal buchnutú hlavu rozhojdal vrecúško na háku a naoko nezaujato spustil.

  - Toto som predchvíľou našiel v kajute po jednom námorníkovi. Myslím, že sa volal Mr.Smee...alebo tak nejak. Nebol to dobrý námorník, ale bol dobrým kšeftárom. Čokoľvek – ktokoľvek potreboval, vedel zohnať. Fakt, čestné pirátske... – skrútil čudne prsty a zdvihol ruku nad hlavu.

  - Poznám ho ! – usmial sa Henry.

  - To ti neverím ! – podpichoval smiešne Hook.

  - Jasné, že ho musím poznať, je predsa tu, v mojej rozprávkovej knižke ! Tu sú všetci...Tak je tu aj on ! – potešil sa a chamral zo seba vak, ledva z neho dolujúc masívnu starodávnu knižku s riadne poškodeným obalom.

  Bella spozornela. Otočila pomaly hlavu a spýtala sa.

  - Naozaj sú v nej všetci ? Aj...ja a ...môj príbeh ? ...Aj toto dobrodružstvo ?... – natiahla s nádejou  ruku smerom ku knihe.

  Henry zosmutnel.

  - Si tu ty, aj pán Gold, aj Hook a Emma a všetci, čo zostali v Storybrooku...všetci naši kamaráti...ale toto dobrodružstvo... v knihe nie je.... – mykol plecom a smutne skrivil kútiky úst.

   Tak veľmi by Bellu chcel potešiť.

  - Hm, hm...- upozornil na seba Hook. – Práve o tom som chcel s vami dvoma hovoriť. – začal vážne. – Toto tu je  atrament a pierko. Už je zaostrené, stačí namočiť a iste nájdeš v tej knihe nejaké voľné stránky, kde sa bude dať dopísať nový príbeh...Čo ty na to ? V mojej kajute sa už svieti, je tam teplo, aj čosi pod zub som nachytal, tak sa vy dvaja pekne zbaľte a ráčte prijať moje pozvanie. – narovnal sa a ponúkol Belle svoju ruku, aby jej pomohol vstať.

  Na tvári sa jej zjavil nepatrný náznak úsmevu. Ruku síce neprijala, ale radšej objala Henryho okolo pliec a spolu zišli dolu, do podpalubia nesúc si vrecúško s písacími potrebami ako vzácnu relikviu.

  Hook pocítil čiusi ruku na pleci.

  - Ďakujem ti, za oboch. – povedal Neal a potľapkal piráta.

   Od kormidla sa usmievala aj Emma.

   Iba Hook bol na rozpakoch. Nevedel, či to bol dobrý nápad, vracať im spomienky týmto spôsobom. Či nebolo lepšie vysadiť ich na mólo s čistými hlavami, aby mohli začať nový, ničím neovplyvnený život. Naozaj nevedel...

domiceli