Mr. GOLD Obchodné tajomstvá V., kapitola 55. PLÁNY

Obchodné tajomstvá V

kapitola 55

Plány

    Ruby sa mračila. Nezdalo sa jej, že to, o čom tu už hodnú chvíľu blažene básni jej priateľka, je dobrý nápad. Bolo by to celkom pekné, také romantické, ale pôsobilo to dosť bláznivo, skrátka nereálne.

  Bol to len sen a veriť na sny je vždy nebezpečné.

  Lenže, keď videla jej rozžiarené oči a počúvala iskrenie, čo vyrážalo z každého  slova, nemala srdce brať jej ilúzie.

  Posunula si zmeravenú nohu kúsok vedľa na vankúš a prekrížila ruky na hrudi.

  Skúsila opatrne okľukou.

  - A nemohla by si počkať, kým ma vyslobodia z tohto väzenia ? ...Šli by sme spolu. Vieš, aj ja by som rada konečne vypadla z tejto nudnej diery !.. Páni, New York...Manhattan...to musí byť inakší level ako debilný Storybrooke...To ani dobre neznie...– zamračila sa na dochrámanú nohu, potom na sestričku prechádzajúcu práve okolo a nakoniec si jedovatý pohľad zlizla aj  nevkusná erárna nočná košeľa.

  - Ruby, prepáč...Pochop, ja nemôžem čakať... – chytila sa Bella za brucho a usmiala sa.

   Aj ON sa usmial. Hovorí niečo ich dieťatku...Môcť si tak kľaknúť k jej nohám a priložiť ucho na to miesto, kde spočinula jej ruka. Dotýkať sa ho jemne len bruškami prstov a kresliť naň obrázky srdiečok a iných sentimentálnych bizarných symbolov. Pritláčať naň pery a šepkať medzi bozkami sladké bláboly...Díval sa na jej ruku a sníval...

  - Veď práve preto. ..Nemôžem ťa pustiť samú !... V tomto stave ! – skúšala ďalej Ruby.

  - Tehotenstvo nie je choroba. Ty si nevieš ani predstaviť, aký je to úžasný pocit...Tam niekde v tebe bije srdce...Máš pre koho žiť. Máš prečo sa tešiť na každé nové ráno...Máš sa komu prihovoriť... Ruby ! Ja ho nekonečne milujem už teraz a čo ešte, keď príde na svet...- rozprávala Bella dojato.

  - Stačí, stačí...kroť hormóny... mi cvrkne od toľkej presladenosti... Nie, neviem si to predstaviť a dúfam, že ešte dlho ani nebudem musieť...Mať v hlave toľko sprostostí a zdementievať z  pocitíkov a citíkov a drobnôstok...Nemáš pocit, že si zmäkla ?! – pozrela na ňu nechápavo a pokrčila nosom. - Po prvé, kde máš istotu, že je tam ? Nikdy nevieš, kde ťa otvorený portál prenesie...Je mi podozrivé, že zostal v tomto svete, Bella. Tebe nie ?! -

  - Vôbec nie ! Podľa mňa tu zostal zámerne, aby bol čo najbližšie pri mne. Určite to bol plán. Oklamať ich, že je preč a potom... – zasnívala sa kráska.

  Ruby opäť prevrátila očami. „Prečo práve ja musím mať takúto naivnú kamošku ?!“ napadlo ju pragmaticky a skúsila z inej strany.

  - Povedzme. Ale prečo pre teba ešte neprišiel ?  Há ?! ...– to bolo tvrdé, ale Bellu to neodradilo.

  - Ruby, ty nič nechápeš !... Nemôže prísť. Mohol by sa prezradiť a celý jeho plán by praskol. ...On je múdry a všetko pripravil tak, aby som za ním prišla ja. Ale ja som teraz taká nemožná !... Celé týždne mi trvalo, kým som vôbec našla ten list a potom glóbus. Chudák, niekedy ho ľutujem, koľko trpezlivosti so mnou musí mať. ...- rozplývala sa ďalej Bella skladajúc si svoju krásnu teóriu a vycibrujúc na nej všetky detaily.

  Ruby sa nestačila diviť jej myšlienkovým pochodom. Kde na to chodí. Normálneho človeka by nič z toho nikdy nenapadlo...Zaľúbení sú šialení !!! Musí to byť strašný pocit zostať zo dňa na deň blbcom. „Nie,“ rozhodla sa. „Nikdy sa nezamilujem...“

  - Prečo sa mračíš, Ruby ? – nechápala usmiata Bella.

  - V pohode...Vidím, že nemám najmenšiu šancu ťa vrátiť do reality. – zalomila ruky, natiahla sa a objala šťastnú priateľku. – Mám ťa rada, Bella. Chcem, aby si bola šťastná. Nájdi ho, nájdi a potom mi napíš. Prídem za  tebou a vymetieme všetky butiky v celom New Yorku. – zašepkala jej do ucha. – Ale nerátaj s tým, že budem kočíkovať. Také strápňovanie sa odo mňa nečakaj ! – dodala spola vážne.

domiceli