Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., kapitola 38. - TANEC

Obchodné tajomstvá III

kapitola 38

Tanec

     Ku krásnej ženskej dvojke sa približoval krívajúci muž v maske s úsmevom na tvári. Plášť mu vial za chrbtom, ale paradoxne, hoci bol v čiernom, nepôsobil tak temno. To ten úsmev...

   Bella sa vypla, prichytila si kapucňu pred tvárou, aby skryla potešený úsmev z toho, že ho zas vidí a cudne sklopila  oči.

  Keď ich opäť vyklopila pred seba, nechápala ničomu, čo uvidela.

  Jej „Zorro“ stál s poklonou znehybnený pred Ruby v zlatých šatách, ktorá to zas neustála a otvorené ústa so zmrašteným nosom jej pôvabu princeznej tiež nepridávali a šiel sa roztopiť komplimentmi na jej adresu.

   - Je mi cťou zoznámiť sa s najkrajšou ženou tu, pod ...zapadnutým slnkom... Som Zorro pomstiteľ, ale pre vás chcem byť ochrancom...venujete mi, prosím, ďalší tanec ?... – zopakoval poklonu.

  - Ale ...- ozvala sa Bella zložiac si zúfalo kapucňu.

  - S tebou, drahá, si to vybavím neskôr ! – pozrel na ňu prísne.

   Zúfalá Ruby ťahaná na udupaný parket sa obzrela za zmrznutou priateľkou a nevedela, čo si počať.

    Vzal ju do náručia a aj keď je tanec jediná povolená forma objímania sa na verejnosti, táto póza nebola žiadnou známou tanečnou figúrou, to bolo proste objatie, ako sa patrí !...či skôr...na verejnosti nepatrí...

  - Je od teba milé, že si si vybrala práve tieto šaty. – zašepkal jej do ucha jemne ju pobozkajúc na lalôčik.

  S Ruby trhlo a snažila sa odtisnúť od tanečníka.

  - Ahá, prepáč...musíme zachovať formu. – pokýval hlavou a povolil zovretie.

  - Je to takto lepšie ? – usmial sa spod masky a prepálil jej nechápavý pohľad hnedými očami.

    Otočil ju niekoľkokrát okolo vlastnej osi a hoci sa tackala nepoznajúc zvolený štýl, pripísal to momentálnej tréme. Dobre vedel, že je úžasná tanečnica.

  - Jéééj, pán Gold...vy ste s Bellou taký krásny pár...- ozvalo sa niekoľkohlasne tesne pri nich.

  - Odpáľ dážďovka ! – vykríkla Ruby na šťastných trpaslíkov pretláčajúcich sa popri nich, konečne sa spamätajúc z prvotného šoku.

  - Tak sa mi vidí, že vaša priateľka...- fľochol okom po žene v kostýme Karkulky, čo s nechápavým pohľadom stála opodiaľ a pokračoval. – ...skrátka, ocenil by som, keby si z nej príklad veľmi neberiete. Vaša slovná zásoba a spôsob verbálnej komunikácie bol vždy na úrovni a mne sa páčil...- došepkal.

  Ruby sa nadýchla a spustila odvetu.

  - Dobre, tak sme sa pobavili, aj keď to veselé veľmi nebolo, pán Gold. Teraz by ste ma mohli láskavo pustiť a venovať sa tamtej krásavici ! – ukázala prstom na Červenú čiapočku so slzami na krajíčku.

   - Tú mi ani nepripomínaj ! Ešte stále som jej neodpustil, že ma poslala „do hája“ ! – prudko ju ohol v páse, až sa ho musela pevnejšie prichytiť. To chcel.

   - Vás ? Veď vás miluje jak kýblik svoju lopatku ! A vy takto ?! – zhrozene prevrátila Ruby očami. a chytila sa za hlavu.

   - Ona ? – začudoval sa muž, zamračil sa na úbohú figúrku v pozadí a pokýval záporne hlavou. – Nie, nikdy nebola môj typ. Túto odrodu žien s priveľkými ústami, nevymáchaným správaním i slovníkom a nevhodným obliekaním, som nikdy nemusel. Toleroval som ju len ako tvoju priateľku. ...Ale keď mi chceš urobiť ozaj radosť, mohla by si si nájsť inú...Čo ty na to ? – zdvihol pravý kútik.

   - To...ako má byť nejaká skúška ?... akože či bude žiarliť ? – pozrela Ruby na Golda s jedným okom prižmúreným čakajúc pádnu odpoveď a ukončenie frašky.

   - Je mi jedno, čo si ona myslí. Nezáleží mi na nej. Nech si nájde seberovného, ja už zadaný som... – približoval sa k jej perám.

   Pritisla mu na ne dlaň. Hrôza v jej očiach sa dala chytať, ako prskala dookola a to, že začal bozkávať jej pritlačené prsty bola posledná kvapka v Rubinej trpezlivosti.

   Napriamila sa a kopla ho z celej sily do rozkroku.

   Síce ho ohlo, ale narovnal sa rýchlo, lapol ju za zápästie a obaja zmizli v dyme.

   „Dohoda – nedohoda, koniec srandy...ide sa domov !“

  Leroy zatlieskal nad týmto číslom, odpil si z nápoja a blažene sa usmial.

  - To bude romantická noc...Pán Gold a krásna Bella...akí len boli spolu nádherní, rozko...rokokokoko...rozkokošení...- vzdychol.

 Ktosi jej položil ruku na rameno.

 - To bolo zaujímavé divadielko, srdiečko, že mám pravdu...? – spýtala sa sarkasticky  žena.

 Bella stála, okolie sa jej rozmazávalo slzami, hlasy sa miešali, ale tento počula priveľmi zreteľne...

  - Vravela som ti, že žiadne dobré konce nebudú...a ty si mi neverila, Bella... Sama vidíš...nie je všetko „zlato“, čo sa blyští...A pán Gold dupľom...Môžem ti zaručiť, že ešte dnes skončí s tvojou priateľkou Ruby pekne v posteli...-  zaškerila sa zlovestne Regina, potľapkala úbohú zlomenú ženu po ramene a vykrúcajúc zámerne zadkom odkráčala nôtiac si nejakú melódiu.

 - Ruby, ty plačeš ? – pristúpila ku kôpke nešťastia staršia pani s indiánskou čelenkou na sivých vlasoch.

  Bella sa obzrela. Vedľa nej stála babička z bistra a hladkala ju po líci. Zložila sa jej do mäkkých pliec a nahlas sa rozplakala.

  Pokojnou predmestskou štvrťou sa ozval zúfalý výkrik.

  Gold unavene pokrútil hlavou.

  Čakal kadečo, ale dnešný deň sa mu vymkol nielen z rúk, ale aj z celého tela. Bolela ho noha, bolelo ho medzi nimi a jediné, čo sa zdalo dobrým nápadom, bol bar...v obývačke.

  Po prvých pár pohárikoch sa mu výkriky vychádzajúce z kúpeľne, kam zatvoril rozbesnenú Bellu zdali tichšie a tichšie, až úplne zanikli v jemnom opare lahodnej škótskej whisky.

  S rukami na lícach stála v strede kúpeľne zúfalá Ruby a dotýkala sa Bellinej tváre.

  Tak toto videli všetci...ale zrejme oni dve nie...

  Odraz v zrkadle však neklamal...Teda klamal...Vlastne...

domiceli