Druhý BONUS Mr. GOLD Obchodné tajomstvá IV., ŽIVOTY...

Obchodné tajomstvá IV

2. BONUSová kapitola

Životy

   Nevšimla si, že sa ťažké dvere otvorili a dnu sa doviezla žena na vozíku. Kolesá praskali na čistej podlahe, akoby šli po piesku. To len absolútne ticho znásobilo echo každého nového pohybu.

  Ani sa len nepohla. Len prsty na ruke sa jej chveli. Zelenkavé, teraz mútne oči mala zabodnuté do steny a pery pevne zovreté.

  - Bella...- oslovila  ženu Ruby ticho a chcela ju pohladiť po vlasoch, ale tesne nad hlavou stiahla radšej ruku.

  Pozrela na Hoppera. Prikývol a ticho vycúval z izby zatvoriac za sebou dvere.

  - Spí ? – spýtal sa Henry vykuknúc spoza vozíka, ktorý sem dotlačil.

  Žena na posteli prudšie otvorila oči a roztriasla sa.

  Mykla hlavou a hľadela na návštevu.

  - Ty ?! ... Ty si si dovolil prísť sem ku mne ? ...tebe nestačilo nešťastie, čo si mi spôsobil?!...Je to tvoja vina, že odišiel ! Ty si jeho skazou...našou skazou...Henry...Ty ! Ty !... – rozkričala sa ako zmyslov zbavená, ale dlhšie nepoužívaný hlas ju neposlúchal, zadrhával sa a znel skôr smutne, ako vyčítavo.

  Vyplašený Henry ustrnul. Ruby ho chytila za ruku a cítila, že sa ide rozplakať.

  - ...volal ma...volal ma a žiadal, aby som prišiel...a doniesol tú knihu...ja za nič nemôžem...ja som nevedel, čo sa stane...ja...- vyhŕkli mu slzy a vybehol von.

  Narazil do Hoppera, ktorý sa chcel vrátiť do izby, ale  dlaň Ruby ho zadržala. Objal vzlykajúceho chlapca a začal ho tíšiť.

  - Bella...- zopakovala pokojne Ruby tentokrát už priložiac na strhávajúcu sa hlavu nešťastnej ženy obe ruky.

  Tá sa rozvzlykala ešte viac.

  - ...Chcem, aby sa vrátil...chcem byť s ním...môj život už nemá cenu...keď tu nie je...potrebujem ho...tak veľmi mi chýba...chýba...chýba mi... – šepkala a slzy jej zalievali hrdlo. – Ruby, milá Ruby, však sa vráti...? Však...ma tu nenechá samú...však ?... – zúfalo pozrela na priateľku chytiac ju mokrou, studenou rukou za dlaň.

  Ruby sa neisto usmiala.

  Nešťastná Bella sa odvrátila a zatvorila oči.

  - Nenechal ťa samú, Bella. ...Daroval ti život... – začala, ale sama nevedela, ako to vlastne povedať.

  - Viem... – odpovedala jej bezfarebne. – Obetoval ten svoj, aby som ja mohla normálne žiť....Ako normálny človek...obyčajný človek... Bola som temná...- opäť sa otočila a pozrela Ruby do tváre. – Ublížila som ti. Skoro som ťa zabila...Myslela som si, že ma za to budeš navždy nenávidieť...preto si za mnou nechodila... – stisla pery a úprimne pozerala Ruby do očí.

  - Takáto blbosť ma mala odradiť ? Neblázni Bella ! Sme predsa priateľky ! Jedna zlomená noha hore-dolu...na tom nič nezmení...- skúsila žartovať Ruby, ale Bellina otvorenosť aj jej vháňala slzy do očí.

  - Odpustíš mi... ? - zaprosila.

  - Dávno zabudnuté... – kývla rukou čiernovláska a tajne si utrela prvú slzu.

     Bella záporne pokývala hlavou.

    - Nedá sa...Nikdy...Nikdy nezabudnem...Zostali mi asi len spomienky a tak veľmi to bolí...-

    - Nezostali...- pohladila ju po líci Ruby.

     Bella sa na ňu zahľadela  so strachom v očiach.

     Ruby zaváhala...

    - Nie, nezostali ti len spomienky.... Daroval ti niečo oveľa, oveľa cennejšie...-

     Bella sa pokúsila znovu odpovedať, ale Ruby jej priložila prst na pery.

    - ... viem, viem, čo chceš namietať...daroval ti život...to áno...ale nie jeden.

     Kráska  pohla hlavou dozadu.

    - Stále som ...Temná ?...Budem žiť večne ?!... Musím ubližovať ľuďom...?! – zúfalo hľadala slová, otázky aj odpovede naraz.

   - Ticho, ticho, Bella....Nie si temná. Mágia je preč... Nestresuj sa, teraz by si nemala...teraz ma počúvaj. – chytila ju za obe infúziami dobodané ruky a pokračovala. – Daroval ti nový život... –

    Položila jej ruky na hruď, mierne odhrnula tenkú prikrývku, vzala jej ľavú ruku a posunula dolu, pod pupok. Tajomne sa usmiala... A prikývla, že to myslí vážne.

    Mladá žena  sa zachvela. Otvorila pery, ale nedokázala nič povedať.

    Pochopila a opäť sa tíško rozplakala.

   - Bella, budeš mať dieťa, teda vlastne...aspoň Archie niečo lolotal, že možno aj dve...tvoje...tvoje a jeho...to je úžasné...to je krásne...Bella,  vieš si to predstaviť ?! - rozplakala sa Ruby spolu s priateľkou. – Pravda si ich necháš ? – spýtala sa ešte neisto.

   To Bellu prebralo.

   - Ruby ! – povedala najskôr prísne, následne sa široko usmejúc, - Ruby, ako sa to môžeš vôbec opýtať.... Bábätko...malé...bezmocné...krásne...

  - No, to podľa toho, po kom bude...- zafilozofovala  Ruby, ale radšej stíchla.

  Otočila sa smerom k dverám, kde trčala v priezore netrpezlivá Hopperova hlava a zdvihla palec utierajúc si zaslzené oči.

   - Je čas vypadnúť z tejto diery a ísť domov, Bella ! -

   Kráske zmizol úsmev z pier.

   Domov...

   Kde je to „domov“...

domiceli

...tak to je nateraz všetko...zatiaľ sa lúčim...

...ak náhodou nájdem niekde ďalší voľný čas...snáď ešte niečo pribudne...

...obrázok pre piatu sériu mi už darovaný bol...:-)