Prvý BONUS Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VII., ODZNOVA

Obchodné tajomstvá VII

BONUSová kapitola

Odznova...

    Pričňa v cele nebola síce tým najpohodlnejším lôžkom, ale aj tak by jeho rameno, na ktorom spočívala jej hlava nebola vymenila  ani za tú najmäkšiu podušku plnenú pravým kačacím perím.

  Hľadel do stropu a prstami jej jemne kreslil ornamenty na plece. Na viečka im sadala únava.

  Občas zdvihol jej dlaň, prepletenú so svojimi prstami a pritlačenú na hruď, presne tam, kde bol počuť tlkot srdca k perám a letmo pobozkal.

  Oči mala zatvorené, len mihalnice sa chveli, ako sa kdesi za nimi vracali nedávne krásne okamihy, ktoré pri spomienkach ešte stále rozochvievali jej nahé telo chabo prikryté len jeho roztrhanou košeľou.

  Čelo mu preťala kolmá vráska, keď pred očami namiesto vlhkého stropu uvidel Hookovu tvár.

  Uvoľnil si rameno spod jej líca, ešte naposledy sa smädno vpil do pootvorených mäkkých pier, smutne jej pozrel do očí a radšej otočil hlavu.

  - Boj začína... Som rád, že ma chápeš...a veríš mi, že tu budeš v bezpečí. Neprežil by som, keby sa ti niečo stalo...keď bude po všetkom, prídem si po teba... – hovoril trhane a roztržitý hádzal na seba kusy oblečenia, kým si uvedomil, že to ide aj ľahšie. Mávol rukou a stál uprostred cely v novom, kvalitnom oblečení.

  Ešte raz sa trochu trpko usmial a zmizol vo fialkastom dyme.

  Pritiahla si k hlave jeho starú košeľu a ponorila do nej tvár. Vdychovala jeho vôňu a vracala si späť náruživé bozky aj nežné dotyky.

  Pomaly si sadla, prešla popred seba špičkami prstov a stála aj ona komplet odetá do svojho bojového úboru.

  Založila si ruky vbok a zamyslela sa, ktorým smerom asi môže byť najtenší múr vedúci von...

   Hook sa strhol, keď sa pred ním z ničoho-nič objavil, pretože práve teraz ešte len prekročil prah pevnosti.

  - Prepáč, zľakol som sa, že krvácaš, ale bude to zrejme len rúž. – hľadel mu na sánku vynájduc sa pohotovo, aby ospravedlnil svoje prekvapenie.

  - Prestaň drístať ! – jedovato sa zaprel o palicu. – Nemáme veľa času. O chvíľu tu je návšteva, čo sa za tebou vlečie ako sliz ! – povedal znechutene a bleskom sa s Hookom premiestnil do izby pod vežou.

  - Aspoň ma vždy upozorni, dočerta... ! Neznášam tieto tvoje náhle presuny ! ...Ak ťa nabudúce ovraciam, budeš si sám na vine ! – prskal dezorientovaný pirát.

  - Odkedy majú morskí vlci problémy so žalúdkom ? – spýtal sa ironicky.

  - Odkedy ich nebolí srdce, ty bastard ! – vrátil mu poznámku.

  - Ach, prepáč, zabudol som...ale odišiel si naposledy tak rýchlo...- pokračoval v cynickom rozhovore, ale rýchlo otváral pri tom dvere skrine a vyberal odtiaľ truhličku.

  So srdcom v ruke pristúpil k Hookovi a pozrel mu priamo do očí.

  Nebol to tvrdý pohľad. Nebol to pohľad nepriateľa, ani človeka, čo túži po pomste.

  Pirát zneistel. Muž, ktorý stál sotva pár stôp od neho, sa díval prosebne.

  - Si chorý ? – precedil neisto pomedzi zuby.

  Položil mu voľnú ruku na rameno a stisol ho.

  - Vrátim ti tvoje srdce...S tou rukou ma to mrzí, ale čo je raz mŕtve, aj mŕtve zostane...navždy. S tým nič neurobím ani ja. Ale môžem pre teba urobiť ešte niečo. ...Vymažem ti spomienky. Tie zlé...spomienky... – povedal hrdý Rumpelstiltskin ticho.

 - Cha ! A čo za to ?! – pokýval hlavou kapitán. – Ty nič neponúkaš len tak zadarmo...Za tvoje služby sa platí...- striasol mu ruku z pleca.

  Chvíľu pozeral do zeme a bojoval so svedomím a s hrdosťou mocného temného pána, kým konečne prehovoril.

  - Zachrániš moju rodinu ! – povedal rozhodne.

  - Iba to ?!... – prekvapil sa Hook, že ho o takéto niečo žiada najmocnejší muž na svete a v priľahlých zemiach a snažil sa nadľahčiť ironickou otázkou situáciu.

  Zostal nehybný, mĺkvy a vážny.

  Svoju žiadosť myslel vážne.

  - Ja to nemôžem urobiť. Nie je to v mojej moci...A je možné, že to už ani nestihnem ...- povedal tajomne a pozrel von oknom.

  - Sľúb mi to a splním ti každé želanie ! – vrátil pohľad do očí kapitána.

  - Tak mi neber spomienky...Je to to jediné, čo mi na ňu zostalo. – sťažka preglgol pirát.

  Rumpel podišiel k skrini a vytiahol z nej malú fľašku.

  Hook inštinktívne cúvol, keď na jej dne uvidel pramienok vlasov. Tmavých vlasov...Jej vlasov.

  - To nemyslíš vážne ?! – ukázal na ňu prstom a predstavil si, akú „radosť“ mu naposledy tá fľaštička spôsobila.

  - Nie je to to, čo si myslíš. Odstránil som popol z jej srdca...zostali len spomienky na ňu, keď ešte...žila...a bola s tebou šťastná...V tvojej pamäti blednú, je nedokonalá, ale toto je mágia. Siná mágia. Ak ju otvoríš a zavrieš viečka, akoby tam bola zas s tebou. Budeš počuť jej hlas, cítiť jej vôňu...len dotknúť sa jej nebudeš môcť...je mi ľúto. Keby som to vedel zariadiť, ver mi... Urobím to. – pozrel na Hooka a natiahol ruku.

  Pirát opatrne vzal do ruky fľašku a až keď mu Rumpel v tom istom momente vtlačil späť jeho srdce roztriasla sa mu v dlani a zovreté pery sa zvlnili ľútosťou.

  - Verím ti...- povedal ticho drsný kapitán s horúcim krehkým srdcom v hrudi.

  Pokýval hlavou a úprimne sa pozrel na muža oproti seba, ako nežne palcom hladí vlasy cez sklo fľaštičky.

  - Vrátiš sa čo najrýchlejšie na svoju loď. Už by tam mali byť Baelfire s Emmou a mojím vnukom...-

  - Ty máš vnuka ? – spýtal sa prekvapený kapitán.

  - Henry je môj vnuk. Baelfire s Emmou síce majú ešte kus cesty k sebe, ale majú celý život pred sebou a ja verím, že kvôli tomu chlapcovi to dokážu... – zahľadel sa do diaľky, ale vízie sa natruc metali jedna pred druhou a nič zmysluplné mu neukazovali. Možno je to tak práve teraz lepšie.

  - ...vrátite sa do Storybrooku. – dodal, akoby to bola tá najľahšia vec na svete. – Chápem, chápem...nevieš prejsť portálom bez kúzelnej fazule a ani ja už žiadnu nemám... –

 - Tak potom...ako ?! – zamračil sa budúci sprievodca.

 - Pôjdete v čase...späť v čase ! – dodal vážne.

 - Ale...ale to nejde ! To by predsa znamenalo, že ty...- Ty to chceš naozaj urobiť ?!... – nechápal Hook a pokúsil sa pozrieť mu do očí.

 - Musím to spraviť. Možno nebudem môcť...Možno to celé bude inak...neviem...Musím sa však poistiť, že moja rodina bude v poriadku ! V bezpečí !...Len to je dôležité...len na tom záleží. Čo to nechápeš ?! – skríkol bezmocne.

  - Tebe spomienky zostanú. – ukázal na fľašku, ktorú mu pred chvíľou dal. – Ostatní...ostatní o ne prídu. O všetky zo začarovaného lesa až po okamih, keď ste sa naloďovali v prístave Storybrooku. Je to potom na tebe. Povedz im toľko, koľko uznáš za vhodné...Len Belle povedz, prosím, že ju nadovšetko milujem !...- zlomil sa mu hlas.

  - Ona ide tiež s nami ?... Ty sa vzdávaš svojej ...lásky ?... Dobrovoľne ?! ...-

  - Musím ich ochrániť ! Ju samotnú aj naše deti !...– zakričal nešťastne.

 Hook podišiel k Rumplovi a potľapkal ho po pleci síce nechápavo, ale uznanlivo pokyvujúc hlavou.

 - To si frajer, starec...-

 - Nie, nie som. Som iba zbabelec...celý život som ním bol...a ako zbabelec aj umriem. –

 Hook záporne pokýval hlavou.

  - Na moju pirátsku česť, sľubujem, poviem tvojej Belle, že si ten najstatočnejší muž, akého som kedy stretol.

domiceli