Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII., kapitola 81. NA JEDNEJ LODI...

...tak a po BONUSovkách sme tu s ôsmou sériou tohto fanfiku. 

Ďakujem Evuš za obrázok a prajem príjemný čitateľský počin... 

 

Obchodné tajomstvá VIII

kapitola 81

Na jednej lodi...

  Pred ním sa do výšky vyťahovali atypické konštrukcie Regininho extravagantného paláca. Ničím nepripomínal nič, možno iba vyschnuté obrie pavúky vykotené v kútoch so skrčenými nohami dohora, ako ich ohodnotil Henry, keď sa na úteku obzrel. Len deti majú fantáziu, ktorá nájde aj nemožné v úplne nudných pragmatických veciach.

  Vopred vedel, že nemá už význam tam chodiť, táto hrôzostrašná pevnosť bola prázdna.

  Správne predpokladal, že Neal s Emmou si to namieria rovno k jeho lodi. Neal vedel, ako ju kormidlovať.

  Teraz bolo dôležitejšie, aby bol pri nej skôr. Nerád by o ňu len tak prišiel. Život suchozemca mu už liezol krkom.

  Stále skrytá Coriným zneviditeľňovacím kúzlom bola bezpečne zakotvená medzi skalami.

  - Voľakto tu tvrdil, že je to ľahšie ako riadiť motorku... – hneval sa Neal na priveľké čižmy, ale zbytočne dupkal, šúchal podrážkami a odrážal sa ako na kolobežke, tento magický vynález sa viac do pohybu nedal.

  Henry neveriacky zízal na smiešny tanec tohto čudného cudzieho ufrfľaného chlapa, čo ho s mamou prišiel zachrániť, ale páčilo sa mu, ako verí v čary. Nie všetci dospelí to dokážu...

  - Prepáčte, ja by som vám vedel pomôcť, je jedno také zaklínadlo...písalo sa o ňom v mojej rozprávkovej knihe... ale načo potrebujete byť o sto míľ ďalej od tohto miesta. Je tam niečo zaujímavé ? Ideme tam na výlet ? Ja mám rád výlety... – otočil sa radšej na Emmu.

  - Nie, Henry, ideme domov... A ujo si myslí, že sa tam dostaneme pomocou sedemmíľových čižiem. Nechce sa mu totiž kormidlovať loď !-  zahlásila naštvaná žena, lebo detinské Nealove pokusy ju už prestávali baviť.

  - „Ujo“ ?! ... – vyvalil oči chlap v čižmách, ale zo zamračeného pohľadu ženy pred ním, čo zúrivo porcovala akýsi úbohý list na tisíc kúskov pochopil, že nie je čas na filozofovanie o rodine.

  - Loď ?! My sa budeme plaviť loďou ? Skutočnou loďou ?! – nadchýnal sa chlapec a začal okolo nich skákať ako opička nedočkavý, kedy už vyrazia. – Ale loď musí byť na mori...Kde je tu prístav ?!... Mami, prosím, poďme už...Čo ak vypláva bez nás...- prosíkal roztržitý.

  - O jednej by som vedel. – ozvalo sa od neďalekého stromu.

  Kapitán opatrne našľapujúc vyšiel zo svojho úkrytu a s rukami za chrbtom, aby Henryho nevyplašil svojím hákom, si zastal kúsok od nich.

  - Hook ! Ako si nás našiel ?! – stal si pred Henryho obranne Neal a aj Emma vyskočila a chytila chlapca za plecia.

  - Posiela ma váš otec, Baelfire ! – pirát zámerne zvýraznil meno, ktoré vyslovil. – Požiadal ma, dokonca poprosil, aby som vás – jeho rodinu,  odviezol do bezpečia...A ja som mu to sľúbil. – dodal.

  - Tak z tvojho prehovoru som ochotný uveriť akurát tak spojkám a predložkám ! – pokýval hlavou Neal.

  - Tak si pokojne počkám, kým z teba bude opäť malý chlapec. Vtedy si mi veril...- ukázal Hook na miniatúrne útržky listu, ktorý pred chvíľou trhala Emma.

  Tie kúsky sa spomalene približovali jeden k druhému, sceľovali sa a nepoškodený list vzlietol na konár a tam sa sviežo zakýval. Aj iné listy sa kde-tu zdvíhali zo zeme a vracali sa späť do konárov...

  - To je kráááása...zvolal nadšený Henry a točil sa medzi stúpajúcimi listami a do zeme sa vracajúcimi bylinami pod nohami.

  - Tak si to užívaj chlapče, kým z teba nebude len nepatrná smietka a nevrátiš sa niekde tatkovi medzi nohy ! – ukázal pokojne smerom na Neala.

  - Hook ! - zhrozila sa Emma.

  Už nebol čas na ďalšie slovné prekáračky.

  - Váš ctený svokor spustil časomer pospiatky, aby vás mohol dostať späť do Storybrooku, do bezpečia, lebo fazule na prechod portálom ani Klobučníkov klobúk nemáme. Ak sa nestihneme nalodiť, môže sa stať, že tam dorazíme ako kojenci a na to moja loď nie je veľmi prispôsobená. Kormidlo je trochu priveľké...Tak vysvetlite rýchlo svojmu partnerovi, aby prestal hľadať dôvody prečo nie a konečne pochopil, že ja a neutrálna paluba mojej lode sme vaša jediná nádej ! – obrátil sa na ňu s vážnou tvárou.

  - Neal, Hook má pravdu. Ja poznám, kedy ľudia klamú... Aj keď, ohľadom teba som zlyhala... – doložila.

  Hook vzal Nealovi čižmy, obul si ich, pokynul ostatným, aby prišli čo najbližšie k nemu a aby urobil radosť Henrymu pošepkal mu:

  - Moja loď sa volá Jolly Roger a teraz je na tebe, aby si vyslovil tajomné zaklínadlo pre tieto čižmy... – žmurkol a zatváril sa dôležito.

  Henrymu zaiskrili oči nad takým vážnym poslaním a hrubým hlasom zvolal:

- Hop, čižmičky sto míľ, na loď Jolly Roger !

 

domiceli