Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VI., kapitola 61. PORTÁL

...tak vitajte opäť na mojom blogu...akosi nenápadne nám začína šiesta séria, hoci som sa vyhrážala, že už dám pokoj...:-) 

PS : ...za obrázok opäť veľmi pekne ďakujem Evuš...

Obchodné tajomstvá VI.

kapitola 61

Portál

   Na prove lode stojí zamyslená žena. Pozerá pred seba na spiace pokojné mesto a premýšľa, prečo jej ani trochu nie je ľúto, že ho opúšťa. Nenecháva tu nič. Nič zo seba, čo by jej bolo chýbalo, nič pre iných, z čoho by sa mohli tešiť. Nič.

  Dokonca si berie to najcennejšie, čo jej toto miesto dalo.

  Keď videla Hooka, ako prináša na loď spiaceho chlapca, červené, pozorne namaľované pery s ostrou kontúrou sa jej zvlnili spokojným úsmevom.

  -  Ráno sa prebudíš v novom svete, zlatíčko. V mojom svete. V svete, ktorý ti raz bude celý patriť... – pohladila ho po vlhkých vlasoch a pokynula Hookovi, aby bol opatrný, keď ho bude ukladať.

  - A nebolo by lepšie, aby raz zdedil tvoje kráľovstvo tvoj vlastný syn ? – podišla k nej Cora a chytila ju pod pažu dívajúc sa tiež do diaľky...

  Ale ona namiesto siluet budov temne sa črtajúcich v pozadí videla už honosné sídlo plné služobníctva, prepychu a blahobytu.

  - Henry je môj... – ale nedopovedala.

   Lacey nedôverčivo hľadela na mokrú ženu v bezvedomí, čo sem dotiahol Neal a priebežne, typicky žensky, vyhodnocovala situáciu. Automaticky si podvihovala zúfalo polepené vlasy a kontrolovala pleť, či tam nemá polepené nejaké chaluhy, predsa len, mohla by to byť konkurencia.

  Neal sa snažil prebrať ženu k vedomiu. Podložil jej hlavu košeľou, čo si pôvodne chcel obliecť a uvoľňoval jej šaty, aby sa mohla nadýchnuť.

  - Skús umelé dýchanie....To vraj  zaberá... – hlesla viac ironicky ako úprimne Lacey, ktorá vzdala porovnávanie a pristihnúc sa pri totálne neznámom asexuálnom pocite, zložila ruky na kolená a zažmúrila oči... „Zlatá Králičia nora...Kto to kedy videl, aby som ja pila morskú vodu...a nemala chuť flirtovať...Aby to čert vzal...“

   Muž skúsil...

   Podložil jej hlavu rukou, aby ju naklonil dozadu. Pocítil na perách soľ a len čo trochu viac pritlačil, aby jej tlakom pootvoril ústa, mal neodvratný pocit, že sa mu v záhyboch mozgu zatriasli všetky sekretáre a vypadávajú z nich dávno neoprašované spomienky s krycím názvom Tallahassee...Zabudol na umelé dýchanie a vedel, že toto je už bozk...

   Lacey sa prebrala na pridlho trvajúce ticho.

  - Vy ste v škole nebrali zásady podávania prvej pomoci ?!- pokrútila hlavou, -  ...moje obľúbené hodiny. Vždy som dobrovoľne robila figurínu...Ale hento, čo tu predvádzaš, je na míle vzdialené od klasickej resuscitácie... – klopkala si na čelo.

   Neal sa pomaly neochotne odlepil a otočil k frfľajúcej žene.

  - Aké prekvapivé počuť odborný termín z  tvojich úst...a po druhé, ja neresuscitujem, ja sa tu bozkávam, kým je ešte odpadnutá. Nebudem predsa riskovať, že sa bude brániť a ja schytám pár faciek, ak obživne...- dodal.

  - Sorráč...tak to sa potom nedaj rušiť....Náhodou, ja som knihy vždy milovala...a chcela som študovať psychológiu...ale osud to videl asi inak. – kývla rukou a odvrátila hlavu.

  Neal pozrel na Emmu. Stále mal ruku pod jej hlavou, stále mal chuť ju znova pobozkať. Prstami odstránil prameň vlasov, čo jej prechádzal cez tvár a jemne sa dotkol mäkkých pier. Pootvorili sa a vyšiel z nich vzdych.

   - Je pri vedomí ! – zvolal, ale Lacey nemala v úmysle mu pomôcť.

   - Neal ! – vyšiel druhý vzdych, keď prebraná pootvorila oči.

   - Vy sa poznáte s našou šerifkou ?! – zmraštila Lacey tvár, keď jej doplo.

   Na ďalšiu konverzáciu nezostal čas.

   Loď sa začala triasť a nakláňať raz na jednu, raz na druhú stranu berúc tým smerom všetko, čo nebolo priklincované. Mali čo robiť, aby sa nezranili navzájom ani o jednotlivé kusy dreva v kajute.

   - Prechádzame portááálom ! – kričal do hukotu prichádzajúceho zvonka Neal.

   - No, Amen-tma !... Čo sme v kostole ?! ...Aký portál ?! – hľadala rovnováhu Lacey, zúfalo sa držiaca akejsi laty, čo mohla byť lavica aj polica, lebo nemala momentálne predstavu, čo z obkladu je podlaha a čo strop.

   - Ak sa dostanem z tejto kajuty... na suchú zem, tak ťa za tento nápad... s útekom... okamžite prizabijem...synu ! – zakričala ešte jedovato a zošmykla sa na klzkej dlážke...Alebo strope....

domiceli