Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VI., kapitola 63. PLÁŽ

Obchodné tajomstvá VI

kapitola 63

Pláž

   Nad hladinou kúsok od piesočnatého brehu trčali tri hlavy. Loď nebolo vidno, opäť bola skrytá zahaľovacím kúzlom, čo znamenalo, že posádka ju už nateraz opustila.

  Nikde nikoho, hlavy sa pohli k brehu. Štvornožky sa vyplazili z vody a svorne sa v duchu  zaprisahávali, že  týmto dobrodružstvom končí akékoľvek ich priateľstvo s morskou vodou.

  Lacey nevládne zapadla do piesku, odmietala sa hnúť a ďalej hrať silnú ženu.

  Neal si zahryzol do jazyka a pochopil, že v jej stave potrebuje mäkkú ruku, nie ten ostrý jazyk, hoci si sústavne koleduje o to druhé.

  Emma sa v duchu pýtala sama seba, aký postoj si má vytvoriť k tejto čudesnej dvojici „budúcej matky a syna“. Budúcej dokonca dvojnásobne. A k mužskej časti páru po druhýkrát v živote...

  - Musíme až hore, do lesa. Tu sme príliš nápadní. – zašepkal Neal, hoci široko - ďaleko očividne nebolo jediné ucho, jediné oko, nebolo počuť ani hlások. Ani vtáky, ani chrobač, dokonca sa zdalo, že aj to more je akési mŕtve.

  - Nikam nejdem. Chcem sa vrátiť domov... – vykutala Lacey v sebe ďalšiu komplikovanú vlastnosť, s ktorou budú len problémy : sebaľútosť.

  Emma ju mlčky stavala na nohy a podopierala, hoci aj sama mala čo robiť, aby to ustála. Únava sa začínala ozývať všetkým ich údom aj orgánom. Fyzická ruka - v ruke s psychickou.

  - Kam mohli ísť... oni ? – spýtala sa po chvíli, keď dobehli zamysleného, podkýnajúceho sa Neala, ktorému sa ťažké, mokré, olepené nohy hlboko zabárali do jemného piesku pláže.

  Pokýval záporne hlavou.

  - To netuším. Sme v Začarovanom lese. Tu už existuje mágia. Môžu byť kdekoľvek... – zatočil sa s rozpaženými rukami a lapol  omdlievajúcu Lacey z druhej strany.

  Dotkol sa mimovoľne ruky Emmy držiacej ju s vypätím posledných síl.

  Tá na neho pozrela, ale rýchlo sklopila oči a ako opálená odtiahla pažu nižšie. Postoj ešte nebol určený. Bili sa v nej city s pocitmi, dojmy so spomienkami. „Nie, neodpustí mu minulosť....Neodpustí...Nikdy!“

  Na najbližšom trávnatom výbežku zložili Lacey do polosuchej trávy a sadli si k nej z oboch strán. Uťahaná žena sa vystrela, odkväcla do trávy  a vyhodila ruky nad hlavu. Usmiala sa, ani neotvorila oči.

  V jednom momente, akoby sa dohodli, zvalili sa tiež,  vyvrátiac tváre horúcemu slnku, čo vylizovalo vlhko z ich šiat. Beznádejne. Zostávali mokré, ťažké a nehorázne páchli.

- Tri prasiatka...- rozosmial sa Neal ako malé dieťa a strčil si do úst steblo suchej byle, čo nahmatal povedľa.

- Päť prasiatok... – oponovala mu Lacey, ruku strčila pod hlavu, preložila nohu cez koleno, druhou mu vytrhla ožužlané steblo a pokračovala v jeho spracovávaní.

 - To by nebolo, aby si ty neoponovala... „mami“...- pozrel na jej spokojnú tvár, okolo ktorej sa začínali objavovať kučierky spola vyschnutých vlasov. Slnko jej prikreslilo rumenec a nebadaný úsmev bol šperkom. „Otec má fakt výnimočne dobrý vkus...Je to kráska.“ zopakoval si po niekoľkýkrát.

  Emma sa oprela o lakeť. Neusmievala sa.

  - Päť ?...To znamená...že čakáš dvojičky ? – spýtala sa prekvapená.

   O lakeť sa sťažka z druhej strany oprel aj prikyvujúci Neal a pozrel na Emmu. Jej svetlé vlasy boli tiež už skoro suché a krásne sa leskli obrubujúc jej hladkú dokonalú tvár. Bola ešte krajšia, ako si ju spred vyše desiatich rokov pamätal.

  Len Lacey sa ani nepohla. Ani okom nemrkla. Otŕčala spokojne ďalej tvár slnku, žužlala slamku a usmievala sa.

  Prehodila ju po chvíli jazykom do kúta úst a nezaujato skonštatovala.

  - Doktor povedal, že sú dve... Budem tučná ako balón, brucho mi rozožerú strie a prsia mi ovisnú ako padáky...  Musím sa rýchlo vydať, lebo potom už žiadneho chlapa neklofnem...-

  Neal s Emmou sa na seba pozreli a nezmohli na slovo. Ledva zadržiavali potláčaný smiech.

  - Tak to by si sa mala začať zdravo stravovať a nie sa tu napchávať trávou ako...- vytrhol jej Neal slamku z úst.

  –  ...krava !...Si myslel, že ? - posadila sa Lacey a v očiach, ktorými nešťastne pozrela na Neala boli slzy.

  Emma si sadla a objala ju.

  Rozplakala sa. Vravela síce hlúpe veci, ale jej vnútro bolo rozorvané. Mala pocit, akoby sa jej otvárali nejaké staré rany. Chvíľami sa cítila, že je v inej koži...V koži inej ženy...

  Aj Nealovi sa niečo nezdalo. To, že plody sú dva, mu povedala Ruby, ale vedel na sto percent, že to Lacey neprezradil...

  - Asi sa stretnutiu s mojím otcom nevyhneme. Keď vydať, tak vydať... Aj keď ho pravdepodobne budeme musieť predtým dobre opiť... – žmurkol na Emmu a tá mu uštedrila buchnát. Taký...usmievavý...

domiceli