kapitola 57
Cesta
Stála a váhala. Letenky, doklady, mapy,
plány, kreditky, hotovosť. Fotky Storybrooku v mobile, grimasa Ruby,
list...Má všetko.
Chýba jej jedna jediná vec. ON.
- Bella nie ! Bella, to nesmieš !... Bella, prosím... ! – zúfalo kričal
s rukami zaborenými vo vlasoch, keď konečne pochopil, čo sa chystá urobiť.
Chcel ju zastaviť, ale nebolo to v jeho
moci... Mohol sa iba nečinne prizerať, ako v nenávratne miznú všetky jej
spomienky na neho spojené so Začarovaným lesom...
Zhlboka sa nadýchla a vykročila.
Nešťastný klesol na podlahu a na drsných
kameňoch zaškrípali nechty. Rozhorúčené čelo narazilo o chlad dlažby
a ťahalo po nej hlavu zúfalého muža ku kolenám, aby sa celé telo skrútilo
do prenatálneho klbka, aj tak márne hľadajúc ochranu z tejto polohe...
Pozerala sa okolo seba, znechutene na svoje
šaty a topánky, kým ju nevyrušil zvuk mobilu.
Chvíľu ho nervózne hľadala v megataške,
vyzváňal nástojčivo, tak zúrivo capla po tlačítkach, keď ho konečne vylovila
narýchlo prečítajúc R.U.B.Y.
- No?!...Čo je ? Kto to otravuje ?! – ozvala
sa s rukou v bok.
- ...Bella ? Bella ?! Si to ty ? Už si za
hranicou ?... Bella ? Strácaš sa mi...Bella..?! – ozývalo sa z mobilu
chrčavo.
Odtiahla ho od ucha a znechutene hľadela
na plochu svietiaceho displeja.
- Aká Bella ?! Čo za Bella ?...Tu je Lacey !
...- odpovedala znechutene. - To bude nejaký omyl, kočka... Tvoja Bella tu
nikde nie je...Daj sa vypchať...- stlačila koniec hovoru a šmarila telefón do tašky, nevrelo do nej nahliadnuc.
Nič z vecí sa jej nezdalo povedomé. Nič jej nebolo blízke...
Zrazu jej však zaiskrili oči.
–
...a toto je čo ? ...Ahaho ! Letenky ! ...A ci pana, rovno New York !...
To musel byť zas včera dobre zazobaný štamgast. ..A veľké okno...Zišlo by sa
vybiť klin klinom...- zasmiala sa a smädno cmukla vypľujúc lepkavú slinu. -
Dúfam, že v lietadle bude bar...Čo už... Chce ma v New Yorku,
zacvakal letenky...ty kokso aj kreditky a kešovka. ...Už idem, zlatko,
čakaj ma!... Dúfam, že na letisku bude nejaký butik, lebo keby ma zazrieš
v týchto háboch, tak ti akurát tak zvädne... – prehodila tašku cez zhyb
ruky a vykrúcajúc zadkom vykročila do neznáma.
Kúsok pred
hranicou zasvietili svetlá auta doteraz skrytého v lese.
- Pochopila som správne ? Toto...je pravá
Bella ?!– spýtala sa neisto prekvapená Cora.
- Nie, mami, toto je pravá Lacey. Lacey
z Králičej Nory v Storybrooku...Bella je už navždy mŕtva... A je to
ešte lepšie, než som očakávala. – pozrela
šťastná na Coru. - Spočiatku som ju kliatbou zbavila pamäte, aby mohla
byť zatvorená v suteréne nemocnice, ako neprispôsobivá neznáma
s amnéziou...Ale toto tu je ďaleko lepšie...ďaleko... - pohladkala s
uspokojením volant a naštartovala.
Jeho oči zostali
slepé. Zas videl len ponurý zámok, chladné múry, studený nábytok...
... „vo veľkej
temnej dvorane, kde medzi piliermi stál nízky stĺp, na tom stĺpe podložka
a na nej maličký čriepok vo svetle ilúzie bielej šálky chvejúcej sa ako
svetlo sviečky okolo neho“...bola tma.
Čriepok zhasol, ako jeho nádej.
Belly viac nebolo.
Za hranicou bola
iba temnota...v ktorej už nič nevidel.
domiceli
no... a toto ako... čože? som čakala že sa ešte dačo zvrtne a nakoniec neodíde:( a teraz ty kokso, čo bude ďalej?!:D ale nová Bella je vykreslená super:D vlastne celé je to super!:)
OdpovedaťOdstrániťŠkoda, čakala som, že si aspoň ten list prečíta... a nič...ale Lacey vykreslená super :)... uvidíme, čo bude ďalej, každopádne sa teším :)
OdpovedaťOdstrániť...neboj...ešte bude čítať...:-D
OdstrániťÓóó Lacey je...:D
OdpovedaťOdstrániť". Dúfam, že na letisku bude nejaký butik, lebo keby ma zazrieš v týchto háboch, tak ti akurát tak zvädne..." Tak som sa smiala! Skvelo popísané. Tak bez tých otravných náznakov keď nevieš či sa to stalo, či nie. Na rovinu všetko písané! To je skvelé! :)