Obchodné tajomstvá
IV
kapitola
45
Stret
Pokúšala sa nemyslieť, ale kopy
zážitkov posledných dní vytŕčali zo zásuviek v závitoch mozgu, ako archy husto
popísaného papiera natlačené bez ladu a skladu do nich, v byte
nejakého neúspešného spisovateľa. Niektoré sa plavne a spomalene zošuchli na zem, akoby vnútri niekto tlačil
nové a vyhadzoval predošlé, iné sa triasli, z ďalších trčal pricviknutý
rožok listu....Vedela, že by sa patrilo upratať si v spomienkach...ale
mala pocit, že sama na to nestačí.
Mala pocit, že sama na nič nestačí...
Napriek priestrannému, ránom voňajúcemu lesu,
kde sediac pod stromom meditovala s rukami v lone, cítila sa opäť
ako zatvorená v cele. V cele vlastného mozgu. Vysielal síce signály, ale
boli úplne nezmyselné, nedešifrovateľné a bolo ich na ňu priveľa.
A možno len čakala na jeden jediný :
„Vrátiť sa domov !“
Zažmúrila oči a zahryzla si do spodnej
pery.
Netušila, že už chvíľu na ňu mlčky zízajú dve
pritajené, teraz neviditeľné postavy v čudných starodávnych odevoch.
-
Vravela som ti, že je to zatiaľ ťuťka....– nahla sa dáma pod slnečníkom
k svojmu urastenému zarastenému spoločníkovi s rukou na brade.
- ...nemyslím si. Pre vašu ctenú dcéru
Reginu bola dôležitá...nedovolila mi ju vtedy zabiť. Asi to teda urobím teraz.
– skrivil znechutene pery.
- Neurobíš...ak ti je život milý... ! –
pristavila ho rukou priloženou na jeho brucho. – Zostaň tu a sleduj. -
Vykročila a zhmotnila sa.
Bella pocítila, že tieň nad ňou stmavol.
Otvorila oči a priclonila si ich rukou. Videla len obrovský kruh, cez
ktorý do modra presvitali matné lúče. Slnečník. Kruh sa scucol a pred ňou
stála Cora s hrdo zdvihnutou hlavou ako pravá kráľovná.
- Mohli by ste mi, prosím, povedať, či idem
správne do Storybrooku ? – usmiala sa na sediacu ženu.
Bella vstala. Oprášila a vrátila dáme
pred sebou úsmev. Tá pokračovala.
- ... som na ceste už dlho, viete, mám tam
rodinu. Veľmi blízku rodinu, dlho sme sa nevideli a ja sa už neviem dočkať
nášho opätovného stretnutia.... Storybrook je teraz jej nový domov... – vykladala
stále milo, až Hook v pozadí prekrúcal očami.
Čosi ju zabolelo. Slová : rodina...domov.
- Samozrejme. Rada vám pomôžem... – zašepkala
ticho Kráska, ale viac nestihla.
Cora ju chytila pod krk a pribila
k stromu.
- Ty mne nemusíš pomáhať ! Ty si musíš pomôcť
sama ! ...Tak poďme ! ...Čakám !... - skríkla na ňu staršia, doteraz milo sa
tváriaca žena odhodiac šmahom ruky slnečník.
Hook spozornel.
Bella od prekvapenia stratila reč. Metala
bezmocne rukami, kopala nohami a cítila, že jej povoľujú väzy v krku
a ak rýchlo niečo neurobí, táto napohľad slabá dáma ju obesí na slučke
vlastných prstov.
Vymrštila nohy pred seba a začala sa
meniť na fialový dym. Žena sa usmiala a šmahom druhej ruky jej nádej
zastavila. Kúzlo s dymov nevyšlo a iné...neovláda...alebo...
Oči jej potemneli. Zúfalo sa chytila oboma
rukami predlaktia trýzniteľky a pritlačila. Rozpadlo sa na spopolnené
čiastočky, ktoré jej zostali v dlaniach ako zvyšky spálenej pahreby.
S odporom ich vypustila na zem.
Žena oproti sa rozrehotala a uhlíky sa
v mžiku poskladali a vytvorili jej opäť celú ruku. Prekrížila ju
s druhou a Bella sa ocitla v povrazoch. Roztiahla automaticky
ruky a napriek tomu, že šlo o lodné povrazy, rozmotávali sa ako klbo horiacich
hadov.
Cora zmenila kúzlo. Po pár rýchlych hmatoch
Beline končatiny obvíjali silné železné reťaze. Zúfalo na ne hľadela, ako sa
jej posúvajú po trupe. Nadýchla sa a s výdychom sa články reťaze
hrubé ako palce silného chlapa otvárali a rozpadali na bezcenné vykrútené
kusy kovu.
Hook s uznaním pokyvoval hlavou
s rukami za chrbtom. Divadlo sa mu začínalo páčiť.
- A čo zbrane ?! – zaškrečala staršia
dáma a spod jej plášťa na zmätenú
Bellu vyprskli desiatky nožov.
Všetky do jedného skončili v strome,
pred ktorým stála, ale videla, ako ňou najskôr prešli. Nepocítila však nič. To
už Cora držala v ruke meč a zahnala sa ním rovno na jej krk.
Zaťal sa skoro do polovice, zlomil sa
v momente na dve časti a padol prekvapenej Kráske k nohám.
Obranne sa chytila za hrdlo. Žiaden zásek...
Nezraniteľná...
- Tak, to by sme mali... – pošúchala si dáma
v krinolíne ruky jednu o druhú ako po dobre vykonanej práci
a stala si pred Bellu s rukami v bok.
- Až na ten tvoj odev... – zmraštila Cora
kriticky nos nad tričkom s Mickey Mousom zdvihnutým nad pupok, skladanou
minisukňou a bosými nohami svojej obete. – To naozaj nemáš na nič lepšie
?! ...Tak poďme ! Do toho !... Skús to...-
pobádala ju.
Bella nechápala, ale mala pocit, že to, čo jej
táto žena káže, musí urobiť...že to dokáže urobiť...Hodila hlavou dozadu, potom
ju sklonila, zatvorila oči a začala pomaly dvíhať pripažené ruky
s vyvrátenými dlaňami. Medzi telom a rukami sa vytváral farebný film
a začal ju obkrúcať. Vzniesla sa nad zem a keď znova doskočila iba
kúsok od navrhovateľky, stála tam úplne iná žena.
Prekrásna žena. Žena – vamp. Trup stiahnutý
v pravej koži, vysoké čižmy a chrániče predlaktí, zaujímavé šperky
a bohatá kučeravá hriva spletená do famózneho účesu.
S úľubou na ňu hľadela. Z mužov
kliatba temného robí ohavy, ale zo žien, ako vidím, nadprirodzene dokonalé
bytosti...to nie je zlé...Prišli jej na um vlastné starecké vrásky.
- No, prosím...už je to lepšie. Síce na môj
vkus trochu gýčové, ale ty si paňou svojho ja !!!... Ty si temnou paňou... –
povedala a na počudovanie sa Belle hlboko uklonila.
Kráska sa začala vyjavene obzerať na svoj
nový outfit. Z očí jej hľadela hrôza a strach z nového vlastného ja.
Navyše vôbec nechápala, prečo žena, čo sa ju
pred chvíľou snažila zabiť, teraz pred ňou kľačí a bojí sa zdvihnúť zrak.
- Kto...ste ? – kvokla si k nej.
- Som len vaša oddaná služobníčka, výsosť...
Som žena, ktorej osud pripravil kruté rany a jedine vy jej môžete pomôcť
ich zahojiť. Jedine vy to dokážete... – povedala Cora takmer plačlivo.
Stále neviditeľný Hook sa uškrnul.
- Ale...ja ? Ja som len obyčajná... -
- Pssst. Ticho. ...- prerušila ju Cora
a pritlačila jej prst na pery. – Nesmieme vysloviť vaše pravé meno. Nikto zatiaľ nevie, že existujete...až
na ...neho. –zvážnela.
- Obávam sa, že vám nerozumiem. – narovnala
sa Bella, počkala, kým vstane aj žena.
Tá ju chytila pod pažu a ticho šepkala.
- Musíš mi dôverovať. – prešla rýchlo na
tykanie. - Ver mi, som tvoja priateľka. Chcem ti pomôcť...a chcem pomôcť aj
všetkým ostatným. – šepkala čoraz tichšie.
-
Ostatným ?! – Čo ? Vari je niekto v Storybrooku v nebezpečenstve ? –
spýtala sa Bella nešťastne.
- Nielen v Storybrooku, miláčik. Celý
svet je teraz len a len v tvojich rukách. Ak ty nezvíťazíš, zlo
ovládne všetky známe a obávam sa, že aj neznáme, krajiny sveta. Naveky
vekov... – pridávala na tajomnosti neznáma. – Viem, teraz si zmätená, nesvoja,
je toho na teba priveľa, ale dovoľ mi, aby som ti všetko objasnila
a uveríš mi. Uveríš, že iba ty jediná si našou spasiteľkou. Našou
záchrankyňou...naším vykúpením... -
Hook sa neovládol a zatlieskal nad týmto hereckým výkonom.
Našťastie bol nehmotný, inak by tým skazil celý Corin výstup. Musel uznať...ako
manipulátorka je bezkonkurenčná.
„Asi nechám „dievčence“ si pokecať a ja
zatiaľ navštívim terárium svojho obľúbeného plaza.“
Vykročil k mestu.
domiceli
Wau tak to hej Manipulatorka prvej triedy :D
OdpovedaťOdstrániťno ale ozaj sa mi to asi páči viac ako romantika :D pokiaľ jedného z nich nezabijete, čo by ste určite nespravili, lebo ich až priveľmi obľubujete!!:D inak úžasná časť:)
OdpovedaťOdstrániťK
OdpovedaťOdstrániť