Mr. GOLD Obchodné tajomstvá IV., kapitola 45 STRET

Obchodné tajomstvá  IV

kapitola 45

Stret 

   Pokúšala sa nemyslieť, ale kopy zážitkov posledných dní vytŕčali zo zásuviek v závitoch mozgu, ako archy husto popísaného papiera natlačené bez ladu a skladu do nich, v byte nejakého neúspešného spisovateľa. Niektoré sa plavne a spomalene  zošuchli na zem, akoby vnútri niekto tlačil nové a vyhadzoval predošlé, iné sa triasli, z ďalších trčal pricviknutý rožok listu....Vedela, že by sa patrilo upratať si v spomienkach...ale mala pocit, že sama na to nestačí.

  Mala pocit, že sama na nič nestačí...

  Napriek priestrannému, ránom voňajúcemu lesu, kde sediac pod stromom meditovala s rukami v lone, cítila sa opäť ako zatvorená v cele. V cele vlastného mozgu. Vysielal síce signály, ale boli úplne nezmyselné, nedešifrovateľné a bolo ich na ňu priveľa.

  A možno len čakala na jeden jediný : „Vrátiť sa domov !“

  Zažmúrila oči a zahryzla si do spodnej pery.

  Netušila, že už chvíľu na ňu mlčky zízajú dve pritajené, teraz neviditeľné postavy v čudných starodávnych odevoch.

   - Vravela som ti, že je to zatiaľ ťuťka....– nahla sa dáma pod slnečníkom k svojmu urastenému zarastenému spoločníkovi s rukou na brade.

   - ...nemyslím si. Pre vašu ctenú dcéru Reginu bola dôležitá...nedovolila mi ju vtedy zabiť. Asi to teda urobím teraz. – skrivil znechutene pery.

   - Neurobíš...ak ti je život milý... ! – pristavila ho rukou priloženou na jeho brucho. – Zostaň tu a sleduj. -

   Vykročila a zhmotnila sa.

    Bella pocítila, že tieň nad ňou stmavol. Otvorila oči a priclonila si ich rukou. Videla len obrovský kruh, cez ktorý do modra presvitali matné lúče. Slnečník. Kruh sa scucol a pred ňou stála Cora s hrdo zdvihnutou hlavou ako pravá kráľovná.

   - Mohli by ste mi, prosím, povedať, či idem správne do Storybrooku ? – usmiala sa na sediacu ženu.

   Bella vstala. Oprášila a vrátila dáme pred sebou úsmev. Tá pokračovala.

  - ... som na ceste už dlho, viete, mám tam rodinu. Veľmi blízku rodinu, dlho sme sa nevideli a ja sa už neviem dočkať nášho opätovného stretnutia.... Storybrook je teraz jej nový domov... – vykladala stále milo, až Hook v pozadí prekrúcal očami.

   Čosi ju zabolelo. Slová : rodina...domov.

   -  Samozrejme. Rada vám pomôžem... – zašepkala ticho Kráska, ale viac nestihla.

  Cora ju chytila pod krk a pribila k stromu.

  - Ty mne nemusíš pomáhať ! Ty si musíš pomôcť sama ! ...Tak poďme ! ...Čakám !... - skríkla na ňu staršia, doteraz milo sa tváriaca žena odhodiac šmahom ruky slnečník.

  Hook spozornel.

  Bella od prekvapenia stratila reč. Metala bezmocne rukami, kopala nohami a cítila, že jej povoľujú väzy v krku a ak rýchlo niečo neurobí, táto napohľad slabá dáma ju obesí na slučke vlastných prstov.

  Vymrštila nohy pred seba a začala sa meniť na fialový dym. Žena sa usmiala a šmahom druhej ruky jej nádej zastavila. Kúzlo s dymov nevyšlo a iné...neovláda...alebo...

  Oči jej potemneli. Zúfalo sa chytila oboma rukami predlaktia trýzniteľky a pritlačila. Rozpadlo sa na spopolnené čiastočky, ktoré jej zostali v dlaniach ako zvyšky spálenej pahreby. S odporom ich vypustila na zem.

  Žena oproti sa rozrehotala a uhlíky sa v mžiku poskladali a vytvorili jej opäť celú ruku. Prekrížila ju s druhou a Bella sa ocitla v povrazoch. Roztiahla automaticky ruky a napriek tomu, že šlo o lodné povrazy, rozmotávali sa ako klbo horiacich  hadov.

   Cora zmenila kúzlo. Po pár rýchlych hmatoch Beline končatiny obvíjali silné železné reťaze. Zúfalo na ne hľadela, ako sa jej posúvajú po trupe. Nadýchla sa a s výdychom sa články reťaze hrubé ako palce silného chlapa otvárali a rozpadali na bezcenné vykrútené kusy kovu.

   Hook s uznaním pokyvoval hlavou s rukami za chrbtom. Divadlo sa mu začínalo páčiť.

   - A čo zbrane ?! – zaškrečala staršia dáma a spod jej plášťa  na zmätenú Bellu  vyprskli desiatky nožov.

  Všetky do jedného skončili v strome, pred ktorým stála, ale videla, ako ňou najskôr prešli. Nepocítila však nič. To už Cora držala v ruke meč a zahnala sa ním rovno na jej krk.

  Zaťal sa skoro do polovice, zlomil sa v momente na dve časti a padol prekvapenej Kráske k nohám. Obranne sa chytila za hrdlo. Žiaden zásek...

   Nezraniteľná...

  - Tak, to by sme mali... – pošúchala si dáma v krinolíne ruky jednu o druhú ako po dobre vykonanej práci a stala si pred Bellu s rukami v bok.

  - Až na ten tvoj odev... – zmraštila Cora kriticky nos nad tričkom s Mickey Mousom zdvihnutým nad pupok, skladanou minisukňou a bosými nohami svojej obete. – To naozaj nemáš na nič lepšie ?! ...Tak poďme ! Do toho !... Skús to...-  pobádala ju.

  Bella nechápala, ale mala pocit, že to, čo jej táto žena káže, musí urobiť...že to dokáže urobiť...Hodila hlavou dozadu, potom ju sklonila, zatvorila oči a začala pomaly dvíhať pripažené ruky s vyvrátenými dlaňami. Medzi telom a rukami sa vytváral farebný film a začal ju obkrúcať. Vzniesla sa nad zem a keď znova doskočila iba kúsok od navrhovateľky, stála tam úplne iná žena.

  Prekrásna žena. Žena – vamp. Trup stiahnutý v pravej koži, vysoké čižmy a chrániče predlaktí, zaujímavé šperky a bohatá kučeravá hriva spletená do famózneho účesu.

   S úľubou na ňu hľadela. Z mužov kliatba temného robí ohavy, ale zo žien, ako vidím, nadprirodzene dokonalé bytosti...to nie je zlé...Prišli jej na um vlastné starecké vrásky.

  - No, prosím...už je to lepšie. Síce na môj vkus trochu gýčové, ale ty si paňou svojho ja !!!... Ty si temnou paňou... – povedala a na počudovanie sa Belle hlboko uklonila.

   Kráska sa začala vyjavene obzerať na svoj nový outfit. Z očí jej hľadela hrôza a strach z nového vlastného ja.

   Navyše vôbec nechápala, prečo žena, čo sa ju pred chvíľou snažila zabiť, teraz pred ňou kľačí a bojí sa zdvihnúť zrak.

  - Kto...ste ? – kvokla si k nej.

  - Som len vaša oddaná služobníčka, výsosť... Som žena, ktorej osud pripravil kruté rany a jedine vy jej môžete pomôcť ich zahojiť. Jedine vy to dokážete... – povedala Cora takmer plačlivo.

  Stále neviditeľný Hook sa uškrnul.

  - Ale...ja ? Ja som len obyčajná... -

  - Pssst. Ticho. ...- prerušila ju Cora a pritlačila jej prst na pery. – Nesmieme vysloviť vaše pravé  meno. Nikto zatiaľ nevie, že existujete...až na ...neho. –zvážnela.

  - Obávam sa, že vám nerozumiem. – narovnala sa Bella, počkala, kým vstane aj žena.

  Tá ju chytila pod pažu a ticho šepkala.

  - Musíš mi dôverovať. – prešla rýchlo na tykanie. - Ver mi, som tvoja priateľka. Chcem ti pomôcť...a chcem pomôcť aj všetkým ostatným. – šepkala čoraz tichšie.

  - Ostatným ?! – Čo ? Vari je niekto v Storybrooku v nebezpečenstve ? – spýtala sa Bella  nešťastne.

  - Nielen v Storybrooku, miláčik. Celý svet je teraz len a len v tvojich rukách. Ak ty nezvíťazíš, zlo ovládne všetky známe a obávam sa, že aj neznáme, krajiny sveta. Naveky vekov... – pridávala na tajomnosti neznáma. – Viem, teraz si zmätená, nesvoja, je toho na teba priveľa, ale dovoľ mi, aby som ti všetko objasnila a uveríš mi. Uveríš, že iba ty jediná si našou spasiteľkou. Našou záchrankyňou...naším vykúpením... -

   Hook sa neovládol a zatlieskal nad týmto hereckým výkonom. Našťastie bol nehmotný, inak by tým skazil celý Corin výstup. Musel uznať...ako manipulátorka je bezkonkurenčná.

   „Asi nechám „dievčence“ si pokecať a ja zatiaľ navštívim terárium svojho obľúbeného plaza.“

  Vykročil k mestu.

domiceli