Mr. GOLD Obchodné tajomstvá IV., 47. kapitola MINULOSŤ

Obchodné tajomstvá IV

kapitola 47

Minulosť

      Cora žmúrila do diaľky smerom k mestu a v duchu preklínala kapitána. Jeho živelnosť ju na jednej strane povzbudzovala a nadchýnala, ale druhá strana a všetky hrany vystríhali ju pred  náladovosťou a nevypočítateľnosťou tohto muža, ktorú ani ona nedokázala skrotiť a čím viac sa snažila, tým horšie to dopadalo.

  Bella stála vedľa nej mĺkva. To, čo sa pred chvíľou dozvedala, nevedela spracovať. A priznala si, že teraz to pre ňu aj tak nie je asi podstatné. 

  Z jej hárkov papiera v zásuvkách mozgu vyrážalo iba jedno jediné slovo. Jedno jediné meno...Jeho meno...pravé, falošné...staré...nové...On....On...ON...

   - Už by si konečne mala prestať na neho myslieť v týchto intenciách... – ozvala sa jej spoločníčka, vôbec sa na ňu nepozrúc.

   - Nie, neviem čítať myšlienky, - pokračovala, - ... ale už som dosť stará na to, aby som vedela čítať z ľudských tvárí, zlatíčko. – chytila ju pod bradu, nadvihla a pozorne si ju prezerala.

   Bella zahanbene sklopila oči.

   - Milujem ho... – zašepkala po chvíli.

   - Nie si prvá a ani jediná. – odvrkla Cora. – Ten parchant zlomil viac sŕdc ako si vôbec vieš predstaviť! -

   Zaujímavé. Nikdy sa nezamyslela nad tým, že vlastne vôbec nepozná jeho minulosť. Práve tieto jej zákutia... Nikdy ju nezaujímal jeho život pred tým...Pred ňou...

   - Nič ti o svojich avantúrach nepovedal... – usmiala sa sarkasticky. – A nepýtaš sa prečo asi? Keby mal svedomie také čisté, iste by sa ním rád chválil....-

   Semienka dopadli, zaryli sa, začali klíčiť rýchlosťou blesku.

   Cora hneď zaregistrovala, že brnkla na pravú strunu. Žiarlivosť je jedovatá bylina, ktorá keď sa nestrihá už v zárodkoch, vyrastie do nedozerných výšok... ktorú nevykynožíš a hoci spáliš jej listy, plody môžu prežiť... hoci podkopeš korene, ich zvyšky znova vyklíčia...ak ich správne polievaš...napríklad slovami...

  - ...to o zlomených srdciach nebola metafora. – povedala Cora tajomne naťahujúc lanká, aby sa rastlinka mala po čom štverať. – Jediné, čo ťa môže tešiť je, že jeho bývalé to zväčša neprežili... Čo myslíš, ako skončíš ty, keď sa ťa dosýta nabaží ?... Možno ti dá vybrať : buď ti srdce za živa vytrhne sám, alebo ťa donúti vyrvať si ho vlastnými rukami ! – vypleštila na ňu oči.

  - Neverím ti ! On nie je taký...- povedala, ale istota v jej hlase chýbala.

  - ...a spomenul aspoň , že bol kedysi ženatý ?- vyťahovala ďalšie tromfy. -  Volala sa Milah. Prekrásna žena...Skoro ako ty. A dala mu syna... Tak ty nevieš ani o jeho deťoch...? – zalomila rukami Cora, akoby to neočakávala.

  Bella sa skladala. Vnútro sa jej premenilo na skladačku a tá sa začala zosúvať každým slovom, čo do jej narazilo. Veža padala smerom dovnútra ako odpálený komín. Prach sa dvíhal a zastieral mozog...

   - Kapitán Hook by ti o Milah vedel povedať viac. Bol svedkom toho, ako jej Temný vytrhol srdce a pred očami celej posádky rozdrvil v rukách na prach.... Zostal z neho len popol....-

  - Kapitán Hook sa ma pokúsil zabiť...

  - ...tak teraz už vieš prečo ! – uzatvorila Cora chytiac ju za ramená.

   Zosúvala sa jej pred očami zvnútra, ale rástla zvonka. Len chvíľu pred zbláznením.

  - Aj ty ho nenávidíš...

  - A ty by si dokázala ľúbiť muža, čo ťa odtrhne od milovaného dieťaťa ? ...Čo ti vezme dcéru na svoje zvrhlé účely a teba uvrhne do zeme-nezeme ?! -  zmenila výraz Cora a takmer plakala. – A vidíš...Ja som ho predsa milovala. Tak veľmi som ho milovala, že som si sama radšej vytrhla srdce, aby som sa dokázala zbaviť tej hroznej bolesti...-  zavyla nešťastne a vytlačila zo dve slzy.

   Na Bellu to už bolo veľa. Klesla na zem a sklonila hlavu.

   - Vstaň ! – prikázala jej tvrdo. – Teraz nie je čas na slabosť. Teraz si ty tá silná, ktorá má možnosť sa pomstiť ! – natrčila jej ruku a drsne ju zodvihla z prachu.

    - Nechcem sa pomstiť... – zašepkala zúfalo cez slzy trasúc sa bezmocnosťou a zlosťou, čo v nej narastala každou sekundou.

    - Prichádza kapitán Hook. Som zvedavá, aké správy nám nesie... – kývla rukou a v opare dymu sa pár krokov od nich zjavil pirát usmievajúci sa na svoje oživené hnáty.

    -  Povieš mi láskavo, kde si sa túlal ?! – spýtala sa Cora prísne ako matka pubertiaka.

    - Bol som sa pozrieť na nášho starého známeho šupinatca v jeho kráme... Ale prišiel som nevhod. Práve tam čosi ústne rozoberal s úchvatnou krásavicou. Len nie som si istý, či to, čo mala okolo stehien bola sukňa či už len opasok...Počul som niečo ako : „noc...nahá...naša...spolu“...nechcel som veľmi rušiť ich zábavku.... – zaškeril sa premeriavajúc si zmeravenú Bellu.

    Cora sa usmievala. Ani netušil ako svojím preslovom pomastil jej predchádzajúci krajec.

    Pozrela na Bellu.

    Hook ju však predbehol.

   - Teší ma, Kráska ! Netreba sa predstavovať, a hoci naše prvé stretnutie nedopadlo najlepšie, dovoľ mi sa ti zaň hlboko ospravedlniť. – chytil jej ruku a pobozkal ju s poklonou.

  - Netreba...už chápem, prečo si ...sa vtedy hneval...- odpovedala mu mdlo a ani sa nenamáhala odtrhnúť ruku od jeho pier.

  - Tá Ruby bola ale fakt šmrncovná... – otočil sa Hook na Coru.

  - Ruby ?! – skríkla Bella nečakane.

  Cora s Hookom pozreli prekvapene jeden na druhého.

  - ...Ruby ?! ...Moja jediná priateľka Ruby ?!... – napúšťala sa Belle krv do žíl.

  - Hej...zdá sa mi, že vraveli čosi o trojke...ale, vraj si poradia aj bez teba.. smiali sa... – vymýšľal si Hook vidiac, ako to Bellu štartuje.

  Tej narástli čierne krídla. Zlosť vyprskla do každého ich pierka a rozstrapkala ho na tisíce drobných ihiel pripravených bodať...

  Cora spokojne pokývala hlavou.

domiceli