Obchodné
tajomstvá IV
kapitola
46
Rozhovor
Zvonček nad dverami sa rozozvučal. Kapitán si skrátka potrpel na
okázalosť a toľko špekuloval, až sa mu dvere nakoniec otvoriť podarilo.
Ako krásne zavŕzgali. So zatváraním si starosti nerobil. Vyriešil to prievan.
Gold chvíľu nereagoval, v zadnej miestnosti čistil klenoty, ale
rokmi vycepovaný inštinkt mu automaticky spustil obranné zabezpečovacie reflexy.
Pohľad, ktorý obsiahol celú miestnosť. Zbežná virtuálna kontrola nastavení pascí
a zbraní...Pár skladačiek do puzzle budúcnosti, ktoré aj tak nikde
nezapadnú...
„Už to preháňam. Začínam byť paranoidný.“
Napravil si zväčšovacie sklo a pozorne sa opäť zahľadel na prsteň
v ruke. Snubný prsteň. Starodávny, prekrásna ručná práca známej talianskej
dielne...Prsteň s históriou, len či aj s budúcnosťou...zaťal pery...
a radšej všetko odložil, aby predišiel melanchólii, ktorá sa ho v poslednom
čase zmocňovala čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Vstal. Niečo sa mu predsa len nezdalo.
Ten zvonček asi nebola ilúzia.
Obchod bol prázdny, ale zmysly temného pána nikdy neklamú. Ktosi
prekročil prah. Ktosi, kto nechce...nemôže...nesmie...nevie byť hmotný ? Skúsil
kúzlo, ale narazil na iné...tej prítomnej nehmotnej bytosti. Aspoň si bol istý,
že tam je.
- Asi ste neprišli vyhľadať u mňa pomoc. Takéto služby, chvalabohu,
neposkytujem. – oprel sa o pult a prižmúril oči.
Odpovedalo mu ticho.
Ale Hook sa usmial, oprel sa presne oproti nemu a rozprával. Vedel,
že márne, ale neodolal.
- Ty bastard sprepadený ! Pekne si sa tu zariadil pre seba a mňa si
poslal do Zeme-nezeme ! Za toto draho zaplatíš, krokodíl ! – prskal mu
neviditeľné sliny rovno do tváre.
- ..a to ani v prípade, že by ste,
o čom pochybujem, mali čím zaplatiť. – zdvihol pravý kútik Gold.
Bolo mu trochu smiešne, že si vedie dialóg sám so sebou.
Hook zneistel. Repliky na seba akosi nadväzovali. Vytrčil výstražne
prst.
- Ty...ty vieš, že som tu...cha! To je dobre !
Cha-cha-cha ! ...ale nemôžeš s tým nič robiť, že je to tak ?! Že...?! ..Nič...A
rád by si aj mne vyrval srdce...- zašibrinkoval hákom pri Goldovej hrudi, ale
ten sa len rozplynul na jeho saku.
Od jedu až očervenel.
- Ovládajú vás zrejme emócie...začína tu byť dusno. – nestrácal Gold
sebaistotu a nepohol ani viečkom, napriek tomu, že istý si ničím nebol
a vo vnútri mu to vrelo otáznikmi.
- Dostanem ťa na kolená, ty prašivec ! Na kolená a budeš mi zas
lízať čižmy... !- stupňovala sa v Hookovi
hladina zlosti, ale aj bezmocnosti.
Dvere opäť zavŕzgali a do obchodu vošla Ruby s rukou nalepenou
na zadku a skrúteným nosom. Záložňa jej nevoňala, alebo naopak „voňala“
miliónom starých zatuchnutých pachov, čo sa bili s modernými
chemikáliami na ich údržbu.
Trochu bola prekvapená, že pán Gold stojí opretý o pult
a záhadne sa usmieva smerom k nej. Aj sa neisto obzrela, či ešte
niekto nie je v obchode, komu patrí ten tajomný úsmev.
- Mám snáď na dverách vypísané návštevné hodiny, keď sa tu dnes dvere
netrhnú ?! – privítal ju ironicky.
Nepochopila.
Nacapla si aj druhú ruku na zadok, mierne
rozkročmo sa postavila, aby si dodala sebaistotu a spustila.
- Neprišla som dnes
za vami, si nenamýšľajte ! Hľadám svoju priateľku. – vyfúkla veľkú
bublinu a jazykom ju zasunula celú späť do úst.
Hook obdivne
otvoril oči.
- Ty, starec
spráchnivený, kde chodíš na tie krásavice, doparoma ?! Všetko výstavné kusy! Na trhu otrokov by som aj za túto dostal poklad... –
obchádzal Ruby zo všetkých strán drzo hľadiac do výstrihu i po celej dĺžke
nôh.
Veď ho nikto nevidí.
Veď ho nikto nevidí.
Ruby však
zmraštila nos ešte viac.
- Fuj ! Vedela
som, že je toto starožitníctvo, ale aj tie ryby, čo tu cítim, museli zdochnúť
ešte v minulom storočí ! – oviala sa.
Hook si priložil
k nosu klopu vesty. A urazene pokýval hlavou. Odsunul sa radšej
dozadu a oprel s prekríženými rukami o starú skriňu.
Gold nevenoval
poznámke Ruby pozornosť. Ostražitosť riešila iný problém. Aj keď márne...
- Ruby, choď
domov, teraz sa mi to absolútne nehodí. – začal roztržito zbierať drobnosti
z pultu a ukladať ich pod sklo.
- Jak si starý,
tak si sprostý, krokodíl... Takáto samica ti príde do krámu a ty
strečkuješ... – uškŕňal sa Hook.
- Je mi jedno,
čo sa vám hodí a čo nehodí, ja hľadám svoju priateľku ! – zopakovala mladá
žena dôraznejšie.
- Ale, ale...tak
takto...dve na jedného...do trojky...no, ak je aj tá takto dobre stavaná, mala
si ju priviesť hneď ! ... – bavil sa Hook.
- Bella si poradí
aj sama ! – uzavrel prísne Gold a buchol rukami zas o pult, až sklo
na ňom zadrnčalo.
Hook spozornel.
„Bella !“
- ...Tak na to by
som sa celkom nespoliehal, krokodíl, že „si poradí sama“... Práve teraz si
totiž necháva
"poradiť" od niekoho iného... – spomenul si na Coru s Bellou.
- Takže ani vy neviete,
kde je... – povedala Ruby sklamane a tichšie pokračovala, hoci Belle
sľúbila, že o jej návšteve nikomu nič neprezradí...a hlavne jemu nie. –
Bola u mňa v noci. Nepáčila sa mi. Vyzerala taká smutná, sklamaná.
Skrátka nebola to „tá“ naša Bella. –
- U teba ?
V noci ? „Naša“ Bella...? Tak to znie lepšie a lepšie. Toto mestečko
sa mi začína páčiť ! Už aby som bol vo svojej vlastnej koži. – buchol si Hook päsťou do dlane
a vykročil ku vchodu.
Gold mlčal.
V hlave sa mu vyrojili spomienky. Dávne, aj čerstvé a všetky pálili.
Tak veľmi pálili...
- Asi by som vám vedela pomôcť. – začala opatrne Ruby. – Vystopovala by
som ju. Viete, môj nos je citlivý, ale nemám nič, čo patrilo jej... Prišla ku
mne nahá...
Hook sa neveriacky otočil v polovici kroku, s blaženým úsmevom a žiariacimi
očami.
- No, do riti ! Nahá ? ...Cora
kde si ? Chcem okamžite späť svoje telo ! A rýchlo ! – zaťal päste
a prešiel aj zatvorenými dverami.
Gold prikývol .
Už nemá... čo stratiť. Život bez nej nestojí za nič...
domiceli
Wohoo dobre to bolo
OdpovedaťOdstrániťUh, huh, ja by som s Hookom išla kedykoľvek a kamkoľvek!:D snubný prsteeeň:( trošku sa obávam čo sa stane, keď Bellu nájdu, ak ju nájdu! ale inak skvelé, hlavne Hookov rozhovor sám so sebou, hoci nebol jediný:D:)
OdpovedaťOdstrániťWow, pekné. Napínavé. Som zvedavá čo sa stane keď nájdu Bellu :-) a v ostatnom súhlasím s Katie :-)
OdpovedaťOdstrániťHookova samomluva :D Jeho by som hneď brala! :D
OdpovedaťOdstrániťSA
OdpovedaťOdstrániť