Odporúčaný príspevok

FANFICTION MENU 21

streda 1. mája 2013

Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., kapitola 39. NOČNÝ DÁŽĎ

Obchodné tajomstvá III
kapitola 39
Nočný dážď


     Priťahovala si karmínovočervenú kapucňu stále viac do tváre a zakopávajúc o vlastné nohy utekala odhodlane hore prázdnou ulicou. Za chrbtom jej doznievali veselé tóny hudby a blikotali dohasínajúce svetielka v lampiónoch. Horela. Celé telo jej spaľovala predtucha niečoho zlého.
  V diaľke pred sebou už videla siluetu dobre známeho domu skrytého v zeleni.  Dolu v  obývačke svietilo matné svetlo priťahujúce ju dlhými žltými rukami poprestŕčanými pomedzi konáre kríkov a stromov.
  Zastala. Zaváhala. Dych sa jej zrýchlil...
 „Ak nájdeme niečo, za čo sa oplatí bojovať, tak za tým treba ísť...nech to stojí čokoľvek.“
  Zabolelo ju hlboko v hrudi.
  K udalostiam posledných hodín nedokázala nájsť manuál. Márne sa jej pred očami načítavali jedna za druhou, stále dookola...
  Bránka vrzgla. Nadýchla sa a vošla do záhrady.
  V tom istom okamihu zarachotili aj vchodové dvere. Otvorili sa pod váhou závažia a zas zavreli vtiahnuté protipohybom, ktorý mal zrejme problém udržať sa na nohách. Znova sa otvorili a buchli o priľahlú stenu. Čosi sa po nich zošuchlo na schodíky.
   Chvíľu trvalo, kým sa pozviechal a zachytávajúc sa o všetko, čo bolo po ruke, znova vstal.
   Čosi si mrmlal pod nos, ale nebolo mu rozumieť.
   Pritisla sa za krík, aby ju nespozoroval, hoci v takomto stave...
   ...ale odľahlo jej.
   Prišli jej na rozum starostkine slová : „...ešte dnes skončí s tvojou priateľkou Ruby pekne v posteli...“...Nie je s Ruby v posteli...Nie je...nebol...nikdy nebude...Upokojovala sa, ale neverila si veľmi.
   Muž tackajúc sa zliezol po niekoľkých schodíkoch pridŕžajúc sa oboma rukami zábradlia. Chvíľu postál. Hľadal stabilitu. Len sa nepatrne kýval dopredu a dozadu. Potom vytrčil ukazovák, čosi si slovne naordinoval a pokúsil sa vykročiť.
  Nasmeroval si to k trávnatej ploche medzi hriadkami ruží.
  Keď vstúpil na ňu, rozprskol sa náhle spustený zavlažovač a plieskal ho vodnými fackami z každej strany.
  Začal sa bláznivo smiať a rozopínať si košeľu. Trvalo dlho, kým sa mu podarilo otrčiť mesiacu svoju hruď. Ústami lapal kvapky vody, oči silno zažmúrené, vybuchujúc občas do bezuzdného smiechu prechádzajúceho do vzlykov. Motalo ho a pripomínalo to posledné záchvevy niekoľkohodinového tanca indiánov prosiacich veľkého Manitua o blahodárny dážď.
  Ako v tranze tiež vykročila. Sňala si červený plášť, vytiahla z drdola hrebienky a potriasla hlavou.
  Ešte pár sekúnd postála a vkročila na trávnik.
  Nezaregistroval ju.
  Prvé kvapky vpíjali sa jej do odevu, ten oťažieval rovnako ako mokré vlasy. Voda sa miešala so slzami.
  Prikročila k nemu zozadu a objala ho.
  Na chvíľu ustrnul. Ťapkaním nahmatal malé ruky a rozosmial sa znova.
  - Bella, láska moja...si tu...poď...Bella...prší...Budeme spolu tancovať...medzi kvapkami. – ťažko hľadal slová, ale padali jej do duše ako balzam.
   Tackavo sa k nej obrátil, ale neustál to, ťahalo ho stále dozadu, tak sa zachytil  o jej blúzku. Poddala.
  - Prepáč, prepáč...som nechcel...to tá voda je iste agresívna...rozož...rozožrala tú látku...fuj...fuj...preč s ňou... aby ťa nepopálila...- konštatoval  medzi nekoordinovanými pohybmi.
   Vlasy mal v tvári polepené prúdmi neutíchajúceho zavlažovacieho zariadenia, tak len popamäti strhával z nej zvršky.
   Nebránila sa.
   Rozplakala sa ešte viac, ale v kvapkách sa jej zúfalé slzy rýchlo stratili.
   - Máš čierne vlasy...tľapkal ju po hlave, až voda fŕkala...aj si narástla...sa mi zdá... – zakymácalo ho a skôr než ešte čosi dopovedal, ocitli sa obaja v rozmočenej tráve.
    Ruky sa im zabárali do blata, zostávali v nich  celé trsy zelených byliek...ako sa im telá ponárali do vzájomného ošiaľu splynutia.
   Rozmazával jej kvapky sĺz dotykmi  po tvári i po tele.
   - Milujem ťa Bella ! ...milujem...milujem...- šepkal roztúžene do bozkov a šušťania zavlažovača...

domiceli

3 komentáre:

  1. Zase som popletená... on je opitý a prišla za nim Bella(v tele Ruby) a nevšimol si to? či ako? potrebujem vysvetlenie :) ale aj tak by som rada písala tak dokonale ako Vy, uvidím čo bude ďalej... idem na to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...odhadla si to presne...bol na šrot...musela som ho opiť, inak by asi nebolo veľmi uveriteľné, že nerozoznal Bellu od Ruby...:-)

      Odstrániť