Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., kapitola 40. PREBUDENIE

Obchodné tajomstvá III

kapitola 40

Prebudenie

    Zacítil vôňu čerstvo pokosenej trávy. Nadýchol sa znova, ale už to nebolo ono. Nejaký mravec či chrobák sa mu štveral hore lícom a nepríjemne šimoril  predierajúc sa začínajúcim strniskom.. Capol si rukou po krku, kde pocítil ďalší pohyb. To len slnečné lúče vyšívali mu už  na ňom červené pruhy. Pokúsil sa otvoriť oči. Bolelo to. ...pretože ich v pomykove otvoril príliš naširoko, keď prvotne v úzkom priezore zbadal, že leží kdesi vonku v  tráve.

  Zaprel sa o dlane a nadvihol. Z nahej hrude mu kvapkala špinavá voda, ruky takmer nebolo vidno, tak boli zaborené v bahne.

   Potriasol hlavou. Z vlasov odlietali  kúsky už stvrdnutého blata.

  Celé telo mal od neho zababrané a navyše ho zmárala bolesť, akoby sa mu v noci po ňom sťahovalo obrovské stádo bizónov. Aj trávnik tomu dosvedčoval. Rozryté pásy, povyšklbávané trsy trávy a medzi tým...šaty.

   Prudko sa posadil zaboriac si hlavu do dlaní. Náhle ich opäť odtrhol z očí a zmätene hľadel na kusy šatstva okolo neho. Červené...červená...červené...bielo-červené...červenááá...

  Zúfalo vyvrátil hlavu k oblohe, aby sa mu rovno doprostred čela mohla zapichnúť krutá odpoveď.

  „Tak buď som v noci niekoho drasticky zamordoval, alebo som spal s Červenou čiapočkou!“

  Pošúchal si čelo, pretrel oči aj celú tvár. Nič nezaberalo. Vedel, kde je pes zakopaný...Vlk...

   Mozgové bunky si nezaujato pískali s rukami za hlavou a s nohami preloženými, vraj ony s tým nemajú vôbec nič spoločné...Ich včera na párty nikto nepozval...

  Ani sa nesnažil ich prehovárať, aby mu pomohli....

  ...dostať sa z tejto prekérnej situácie.

  S ťažkosťami sa postavil sám. Oprášil, čo sa dalo a neisto vykročil

  Bizóny sa vrátili. Tentokrát mu bežali po hlave a keď celé stádo prebehlo, otočili sa a zopakovali manéver... neskutočná bolesť...

  Ešte raz sa obzrel, či niekde v blate predsa len neleží radšej nejaká tá mŕtvola.

  Smola...Karkulka sa už asi sprchuje...

  Váhal, či vôbec vkročí do domu.

  Vtom jedna z buniek prestala konečne pískať a ukázala na dvere hosťovskej kúpeľne.

  - Preboha ! Bella...bola tam zamknutá celú noc...- zrýchlil krok.

   Pred dverami ešte chvíľu rozmýšľal, či najprv nazaloží nový trávnik v záhrade, ale uznal, že už nie je  kedy...že už je aj tak zrejme neskoro.

  - Opatrne otočil kľúčom a otvoril dvere.

  Čakal, že ho niečím ovalí.

  Sedela pokojne opretá o vaňu, stále v žltých plesových šatách s rukami položenými na kolenách.

  - To akože všetky návštevy dávate nocovať do kúpeľne ? – pozrela sa Ruby s tvárou Belly naňho zdola.

  - Veľmi ma to mrzí, ale... – začal neisto.

  - ...ale radšej mlčte. Že ste čudák, vie celé mesto, ale strčiť návštevu do kúpeľne a potom sa celú noc sprchovať vonku v zavlažovači, to už presahuje všetky moje očakávania. - ...navyše ste špinavý jak...kanec ! – uzavrela tvrdo.

  To slovo ho zamrzelo...

   -  Prepáč mi to, Bella... – vyjachtal po chvíli.

   -  Tak a dosť ! – vzala podávanú ruku a postavila sa mu z očí do očí, prudko mu ju zas odhodiac, keď spozorovala, že sa ju pokúša  hladkať.

   - Ja nie som Bella ! Ja som Ruby !!! – hovorila spomalene živo gestikulujúc. – Nie som Bella, som Ruby...Iba vyzerám ako Bella...chapenzi ?! – zrúkla a pozrela naňho nevidiac ani náznak pochopenia.

   - Dočerta ! Použite to nejaké vaše čáry-máry-fuk a zvráťte tú kliatbu konečne. !... – poprosila jedovato.

   Začalo mu svitať. Ten záblesk včera na zábave...ten fialkastý dym, z ktorého vyšla ona...

   - Regina ! – vyprskol.

   - Nie !!! Som Ruby ! Ja som Ruby z babičkinho bistra ! Nie som Bella a nie som ani Regina!!! Zobuďte sa konečne, pán Gold !!! – revala kráska z celej sily.

   Tíšil ju len pohybmi rúk a cítil, že bizóny si to zas nasmerovali na jeho hlavu.

   Sústredil sa .

   Čáry-máry fuk zabralo.

   Keď sa rozplynul dym a dopadli všetky trblietky, stála pred ním spokojná Ruby obzerajúca sa v zrkadle.

   - Ty...si včera nebola ...dolu v záhrade ?... Povedz, prosím, že nie...Prosííím – zaúpäl nešťastne.

   Pozrela s dešpektom na neho.

   - Zamkli ste ma na dva západy ! A nemáte tu okno...ja čarovať neviem... – pokývala hlavou.

   - Ale sú tam rozhádzané...tvoje...veci...Červené veci...plášť a tak... -  pozeral stále zúfalo a čakal odpoveď

   - Bože môj ! Tie mala včera na sebe Bella ! My sme si vymenili šaty. Teda takto...šaty sme si vymenili my samy...bol to Bellin nápad. Ale ksichty nie ! V tom musí mať prsty niekto iný... teda...Chcela vás vyskúšať, či sa vám akože nepáčim ja...viete, mala som občas také blbé poznámky...o vás... –

  - Viem. Mal som ísť do hája ! –

  - ...ale to je jedno. Teraz je dôležitejšie, kde je chúďa Bella ?! ...Viete vy ako jej muselo byť, keď ste ma požiadali o tanec...a navyše so mnou zmizli ?! ...- povedala vyčítavo.

  Chytil sa za hlavu. Tanec a zmiznutie už nebolo podstatné...

  Ak veci ...dolu... v tráve...patrili Belle...ak to v noci bola...ONA...ak ...on...a ona...

  Zosunul sa dolu po verajách. Pohľad  uprel do neznáma...

  - To sa ...nemalo nikdy...stať...- zašepkal.

     Spoza stromu v záhrade vystúpila krásna žena. Bohaté hnedé vlasy sa jej vlnili po pleciach a celom chrbte. Ladne prešla k červenému plášťu na zemi, zodvihla ho a zabalila doň svoje polonahé telo. Pozrela ešte do vrchných okien domu, oči jej potemneli, takmer nebadane zdvihla jeden kútik úst a s obratom náhle zmizla vo fialovom opare...

domiceli

http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/smiths-the/asleep-176233

...tak a to by sme mali záver tretej série.

...zámerne ho nechávam otvorený...ak som obe moje čitateľky ešte neunudila k smrti...a budú mať záujem...možno...možno...zatiaľ dovi...či doči...( dočítania )...