Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., kapitola 37. PLES V HÁJI...

Obchodné tajomstvá III

kapitola 37

Ples v háji...

     Západ slnka sa mu prestával páčiť. Krvavočervené nebo, ohnivé oblaky a blázninec pred očami plný lampiónov, kriku, povykácaných plastových pohárov a udupanej trávy ničím nepripomínal ilúziu prvého plesu.

  Nepokojný, s dvoja kolmými vráskami na čele, čo vyrastali spod čiernej masky hľadel zvrchu na baviacich sa a ...Márne ju hľadal. Ako rád by použil napríklad vyhľadávacie kúzlo...Ale sľub je sľub.

  - Naozaj originálna maska, pán Gold.  – napravila mu malý čierny klobúk s úzkou strieškou žena v kostýme piráta.

  - Máte s tým nejaký problém, Regina ? Popravde som si kvôli svojmu handicapu mohol vybrať akurát tak medzi Charlie Chaplinom, mažoretkou a týmto tu. Podľa mňa je Zorro so svojím kordom, o ktorý sa môžem vcelku pohodlne oprieť, dobrým kompromisom. – snažil sa byť slušný.

  - Popravde sa ti čudujem, že teraz, keď máš mágiu späť, za čo ti musím, hoci nerada, poďakovať, tak si si tú krivú nohu mohol dávno „vyliečiť“. -  usmiala sa zaliečavo.

  - S tým nerátaj ! Zvykol som si na svoju palicu, je to priateľka a ani tento kord nie je na zahodenie. Ak neprestaneš provokovať, nakreslím ti pekné zet na líčko...Zet ako zmija ! – sebaovládanie prestávalo fungovať.

  Akoby náhodou posunul špičku kordu na topánku ženy a bez milosti pritlačil.

  Zasyčala.

  - No, no, no...ešte sa uvidí, kto sa bude dnes smiať naposledy...- provokovala.

  Zakývala mu ešte hákom ľavej ruky a vplazila sa do davu.

  - Zmija ! - precedil znova pomedzi zuby.

  - Niééé...my...my siedmi sme tu dnes za draka ! – kýval sa pred ním pripitý Leroy, po alkohole s odvahou osloviť aj samotného pána Golda.

   Za jeho zadkom sa navlečení v akomsi potrubí tackali jeho šiesti priatelia.

   Premeral si ich dlhým pohľadom a znechutene sa odvrátil.

   Párty sa mu nepozdávala čoraz viac.

   - Som naozaj zvedavá, čo na to povie, – veselo vykladala brunetka spod červenej kapucne svojej o rameno zavesenej vysokej spoločníčke v krikľavožltých šatách s veľkým výstrihom, s umne vyčesenými vlasmi.

  - Ja neviem, takto odporne dlhé šaty som v živote na sebe nemala ! – prskala tá ako marcový jež vykasávajúc si metre látky nad kolená a ovievala sa nimi.

  Jej pohyby priťahovali oči prítomných chlapov, lebo vidieť Ruby v minisukni nebolo ničím výnimočným, ale čipkované bombarďáky po kolená na jej štíhlych nohách boli dnes čímsi novým, výnimočným.

  - Čo zízaš ? – vyprskla akejsi úbohej kryse v kostýme princa s plyšovou korunou nasadenou nakrivo do nápoja. - ...si ešte nevidel krajku ? – vytrčila mu pod nos čipkované koleno.

  - Kraj...Krajta ?... Trpaslíci nie sú za krajtu...to nemal byť had, ale drak...ale ja som im vravel, že sa to veľmi nepodobá... – zajachtal obliaty Bob a skryl tvár radšej do pohára cúvajúc preč.

  - Magor. Každý deň opaľuje v bistre, ale aby otvoril chlemsták a pozval ma normálne na rande, na to je primäkký. – rozhadzovala Ruby rukami.

  - Pokoj, – krotila ju Bella. – Uvedom si, že dnes si tu za princeznú, tak sa tak aj správaj, prosím... – dokončila.

  - Ako si v tomto mohla celý život e... xis... to... vať ?! – mykala sa žena, akoby tesný korzet mala zospodu vystlaný bodliakmi a zámerne si ťahala výstrih nižšie, aby bolo patrične vidno jej dekolt.

  - Toto sú pravé plesové šaty, tie na bežné nosenie boli pohodlnejšie... O trošku... – usmiala sa Kráska a pohladkala svoj pohodlný kostým Karkulky po bielej zásterke.

  Ani si nevšimli, že ich už chvíľu pozoruje jeden zamračený pirát s prederavenou špicou topánky nenápadne skrytý za záložným generátorom.

     Prichádzala tma. Kordom už pooral hodný kus zeme pod nohami, hrudky teraz zatláčal späť, aby vykazoval aspoň nejakú činnosť, kým konečne príde tá, kvôli ktorej bol ochotný dať sa na celú túto maškarádu.

  Lampióny ticho svietili a teplým oranžovým svetlom maľovali po šťastných tvárach tanečníkov spokojnosť a radosť.

  Na okraji provizórneho parketu sa na okamih zablyslo a rozprskli sa trblietky zmiešané s dymom.

  „Prosím, niekto používa mágiu a ja nesmiem.... Aj ohňostroj sa v tomto svete dá spraviť  bez nej, ale víly sú zrejme čoraz lenivejšie na takúto robotu...“  žmúril do miznúceho dymu. „Chabý ohňostroj...len jedna petarda... amatéri. “

   Keď dym vyprchal, konečne ju zazrel.

   Tvár mu zvlnil úsmev.

    

  - Videla si to ? – obzerala sa okolo seba vyplašená Bella zotierajúc si z tváre pod červenou kapucňou povlak, hoci to bol len pocit.

   Ruby si ju však nevšímala. S rukami v bok robila zas kázanie vyplašenému Bobovi. Ten stále prstom kmital z Belly na Ruby a niečo sa mu nezdalo.

 - Kedy...kedy...kedy ste sa stihli prezliecť ? – jachtal piskľavo neveriac vlastným očiam ukazujúc im na šaty.

 - Už nepi, Bobe ! Povedz rovno, že sa ti tento outfit nepáči a ja si rada natiahnem svoju obľúbenú červenú sukňu ! – snažila sa byť Ruby milá, ale Bob nechápal, prečo teraz kričí na neho vždy mierna Bella.

 - Vy...vy...vy ste si vymenili kostýmy ? Bella je za Bellu a ty...ty si tu za Červenú čiapočku...to nie je originálne...– pokračoval zmätený černoch a z úst mu vypadla slina.

 - Beznádejný prípad ! – oblapla červenovláska Bellu okolo pliec a ťahala ju preč od chlapa mykajúceho prstom ako ručička metronómu. Raz tu – raz  tam...raz  tu...raz  tam...

   Za generátorom sa zaškľabila Regina. Vyšlo to.

   S týmto si nepočítal...

domiceli