Obchodné tajomstvá III
kapitola
37
Ples v háji...
Západ slnka sa mu prestával páčiť.
Krvavočervené nebo, ohnivé oblaky a blázninec pred očami plný lampiónov,
kriku, povykácaných plastových pohárov a udupanej trávy ničím nepripomínal
ilúziu prvého plesu.
Nepokojný, s dvoja kolmými vráskami na
čele, čo vyrastali spod čiernej masky hľadel zvrchu na baviacich sa a ...Márne
ju hľadal. Ako rád by použil napríklad vyhľadávacie kúzlo...Ale sľub je sľub.
- Naozaj originálna maska, pán Gold. – napravila mu malý čierny klobúk
s úzkou strieškou žena v kostýme piráta.
- Máte s tým nejaký problém, Regina ?
Popravde som si kvôli svojmu handicapu mohol vybrať akurát tak medzi Charlie
Chaplinom, mažoretkou a týmto tu. Podľa mňa je Zorro so svojím kordom,
o ktorý sa môžem vcelku pohodlne oprieť, dobrým kompromisom. – snažil sa
byť slušný.
- Popravde sa ti čudujem, že teraz, keď máš
mágiu späť, za čo ti musím, hoci nerada, poďakovať, tak si si tú krivú nohu
mohol dávno „vyliečiť“. - usmiala sa
zaliečavo.
- S tým nerátaj ! Zvykol som si na svoju
palicu, je to priateľka a ani tento kord nie je na zahodenie. Ak
neprestaneš provokovať, nakreslím ti pekné zet na líčko...Zet ako zmija ! –
sebaovládanie prestávalo fungovať.
Akoby náhodou posunul špičku kordu na topánku
ženy a bez milosti pritlačil.
Zasyčala.
- No, no, no...ešte sa uvidí, kto sa bude
dnes smiať naposledy...- provokovala.
Zakývala mu ešte hákom ľavej ruky
a vplazila sa do davu.
- Zmija ! - precedil znova pomedzi zuby.
- Niééé...my...my siedmi sme tu dnes za draka
! – kýval sa pred ním pripitý Leroy, po alkohole s odvahou osloviť aj samotného
pána Golda.
Za jeho zadkom sa navlečení v akomsi
potrubí tackali jeho šiesti priatelia.
Premeral si ich dlhým pohľadom
a znechutene sa odvrátil.
Párty
sa mu nepozdávala čoraz viac.
- Som naozaj zvedavá, čo na to povie, –
veselo vykladala brunetka spod červenej kapucne svojej o rameno zavesenej
vysokej spoločníčke v krikľavožltých šatách s veľkým výstrihom,
s umne vyčesenými vlasmi.
- Ja neviem, takto odporne dlhé šaty som
v živote na sebe nemala ! – prskala tá ako marcový jež vykasávajúc si
metre látky nad kolená a ovievala sa nimi.
Jej pohyby priťahovali oči prítomných
chlapov, lebo vidieť Ruby v minisukni nebolo ničím výnimočným, ale čipkované
bombarďáky po kolená na jej štíhlych nohách boli dnes čímsi novým, výnimočným.
- Čo zízaš ? – vyprskla akejsi úbohej kryse
v kostýme princa s plyšovou korunou nasadenou nakrivo do nápoja. -
...si ešte nevidel krajku ? – vytrčila mu pod nos čipkované koleno.
- Kraj...Krajta ?... Trpaslíci nie sú za
krajtu...to nemal byť had, ale drak...ale ja som im vravel, že sa to veľmi
nepodobá... – zajachtal obliaty Bob a skryl tvár radšej do pohára cúvajúc
preč.
- Magor. Každý deň opaľuje v bistre, ale
aby otvoril chlemsták a pozval ma normálne na rande, na to je primäkký. –
rozhadzovala Ruby rukami.
- Pokoj, – krotila ju Bella. – Uvedom si, že
dnes si tu za princeznú, tak sa tak aj správaj, prosím... – dokončila.
- Ako si v tomto mohla celý život e...
xis... to... vať ?! – mykala sa žena, akoby tesný korzet mala zospodu vystlaný
bodliakmi a zámerne si ťahala výstrih nižšie, aby bolo patrične vidno jej
dekolt.
- Toto sú pravé plesové šaty, tie na bežné
nosenie boli pohodlnejšie... O trošku... – usmiala sa Kráska a pohladkala
svoj pohodlný kostým Karkulky po bielej zásterke.
Ani si nevšimli, že ich už chvíľu pozoruje
jeden zamračený pirát s prederavenou špicou topánky nenápadne skrytý za
záložným generátorom.
Prichádzala
tma. Kordom už pooral hodný kus zeme pod nohami, hrudky teraz zatláčal späť,
aby vykazoval aspoň nejakú činnosť, kým konečne príde tá, kvôli ktorej bol
ochotný dať sa na celú túto maškarádu.
Lampióny ticho svietili a teplým
oranžovým svetlom maľovali po šťastných tvárach tanečníkov spokojnosť
a radosť.
Na okraji provizórneho parketu sa na okamih
zablyslo a rozprskli sa trblietky zmiešané s dymom.
„Prosím, niekto používa mágiu a ja
nesmiem.... Aj ohňostroj sa v tomto svete dá spraviť bez nej, ale víly sú zrejme čoraz lenivejšie
na takúto robotu...“ žmúril do miznúceho
dymu. „Chabý ohňostroj...len jedna petarda... amatéri. “
Keď dym vyprchal, konečne ju zazrel.
Tvár mu zvlnil úsmev.
- Videla si to ? – obzerala sa okolo seba
vyplašená Bella zotierajúc si z tváre pod červenou kapucňou povlak, hoci
to bol len pocit.
Ruby si ju však nevšímala. S rukami
v bok robila zas kázanie vyplašenému Bobovi. Ten stále prstom kmital
z Belly na Ruby a niečo sa mu nezdalo.
- Kedy...kedy...kedy ste sa stihli prezliecť ?
– jachtal piskľavo neveriac vlastným očiam ukazujúc im na šaty.
- Už nepi, Bobe ! Povedz rovno, že sa ti tento
outfit nepáči a ja si rada natiahnem svoju obľúbenú červenú sukňu ! –
snažila sa byť Ruby milá, ale Bob nechápal, prečo teraz kričí na neho vždy
mierna Bella.
- Vy...vy...vy ste si vymenili kostýmy ? Bella
je za Bellu a ty...ty si tu za Červenú čiapočku...to nie je originálne...–
pokračoval zmätený černoch a z úst mu vypadla slina.
- Beznádejný prípad ! – oblapla červenovláska
Bellu okolo pliec a ťahala ju preč od chlapa mykajúceho prstom ako ručička
metronómu. Raz tu – raz tam...raz tu...raz
tam...
Za generátorom sa zaškľabila Regina. Vyšlo
to.
S týmto si nepočítal...
domiceli
vyšlo čo? ako možno som idiot, ale tomuto zase ja nerozumiem :D a pirát za záložným generátorom? som zmätenáá:D
OdpovedaťOdstrániťobjasniť potrebujem:)
inak som rada, že narozdiel od úplne prvých častí je v týchto humor, a nejdem vám už hovoriť, že toto je znovu moja najobľúbenejšia, pretože najobľúbenejšie sú všetky :D
a v 36. zmienené slová svadba, a potom dieťa... čo plánujete? :D som zvedavá ďalej:)
...prečítaj si ďalšiu...práve som ju vložila...ak nepochopíš ani potom...som v háji...musím to prepísať...:-)
Odstrániťaj ja som dosť zmätená :) zaujímavá časť... idem na ďalšiu, možno sa vysomárim... :)
OdpovedaťOdstrániťPS: Katie nie si idiot, a ak hej sme dve :D
...to sú záápletky baby...čo vám je nejasnééé ?! Som zúfalá...:-)
OdpovedaťOdstrániťMOCOU
OdpovedaťOdstrániť