Mr. GOLD OBchodné tajomstvá VI., kapitola 69. HENRY

Obchodné tajomstvá VI

kapitola 69

Henry

    Na hrade sa svietilo len v najvyššej veži. Vznešene oblečená žena hľadela do starého matného zrkadla a tuho premýšľala, prečo sa jej vlastne nedarí. Na druhej strane sa však na ňu leskla len tma a tá nemala v úmysle sa jej zaliečať odpoveďami na nevyslovené otázky.

  Skormútený chlapec sedel napriamený na pohodlnej sedačke, ale neoprel sa, len kŕčovito zvieral svoj prázdny vak. Posledné spojivko s predošlým životom.

   - Ešte stále neprehovoril ani slovo ? – spýtala sa znudene staršia žena práve vchádzajúca do miestnosti, trochu fučiac od zadýchania, schodov sem viedlo viac než dosť, pretierajúc si ruky jednu o druhú, aby ich aspoň trochu zohriala. Celý život ich mala ľadové.

   Pohrdlivo pozrela na chlapca. Nebol jej sympatický od prvého momentu. Aj meno niesol po jej manželovi, dokonca v črtách spoznávala rysy jeho rodiny, čo si pamätala z obrazov zámku, kde ako mladá žila. To neboli spomienky, ktoré si priala uchovať. A predstava, že sa bude na neho dívať celý zvyšok života jej tiež nepripadala priaznivá.

  - Rozmaznávaš ho ! Asi si zabudla na moje výchovné metódy. Mala by si si z nich brať príklad. – stala si vedľa ženy a obzerala sa v zrkadle, hoci bolo iba čierne.

  - Vďaka za upozornenie, matka. Som dospelá, ak si si nevšimla. – odvrkla jej Regina, trhla vlečkou a stala si pred Henryho.

  Snažila sa pozrieť na neho vľúdne, ale jeho mĺkvy, nahnevaný výraz a slzy na krajíčku ju iritovali. A aj mrzeli. Celé si to predstavovala inak...

  - Apropó, kde sa vyparil náš priateľ kapitán ? Dlho som ho nevidela... – stala si Cora vedľa dcéry a znechutene sa pozrela na chlapca. „Zasran, nevďačný. Celé kráľovstvo sa mu predkladá pod nohy a on si tu smoklí za kadejakými smrteľníkmi. Úbohé.... kam to len dala rozum, že sa naň upäla. Niekde som musela  zlyhať...Odporné rozmaznané decko...“

  - Nech ťa ani nenapadne mu akokoľvek ublížiť...- zasyčala na ňu Regina, keď z výrazu tváre prečítala jej myšlienkové pochody.

  - Nikdy som ti nebrala hračky, tak sa pokojne ihruškaj aj teraz. – povýšenecky odpovedala Cora a odvrátila sa k oknu.

  - Nikdy som žiadne hračky nemala ! Len knihy, výučbu politológie a ekonomických náležitostí, praktické štátnické cvičenia a ako bonus hodiny dôstojnej chôdze a z jazyka len plurál majestikus...matka ! -

  - Vidíš, to bola správna výchova vladára !... a kam ťa až dostala ? ...Až na trón ! ...Ale si príliš mäkká, to je tvoja večná chyba, na ktorú vždy doplatíš. Napriek mojim manažérskym schopnostiam... Jablko nepadlo blízko stromu. Niekedy mám pocit, že si iba plánka...- vrátila jej Cora nemilosrdne a vytiahla z truhlice na stole kryštálovú guľu.

  Po pár ťahoch sa v nej objavili farebné čmuhy, ktoré sa postupne vyostrovali, kým tvár vyžitej ženy sa zas rozplývala v poryvoch jedu z nečakaného nemilého prekvapenia.

  - Regina ! – vykríkla.

     Pred očami sa mu odvíjal les, napriek tomu, že pasívne sedel za masívnym stolom, lúskal orechy, melnil ich jadrá nervózne v prstoch a rozhadzoval po doske stola.... Husté krovie, kríky, mohutné stromy, papradie, každý kúsok iný, ale stále iba les.

   Hook napredoval rýchlo, bez rozmyslu, ťahaný inštinktom a poháňaný Jeho túžbou.

  Stále ju videl s tou natiahnutou rukou. Jej jemné črty tváre, štíhlu postavu a bosé nohy...Už si predstavoval, že ju vezme do náručia, ľahučkú ako pierko a na vlastných rukách prenesie cez prah zámku. Bude jej hľadieť do očí, kým sa v nich neutopí a ona ho bude zachraňovať nežným šepotom...

  Hook mal pocit, že ho čosi štuchá do chrbta. Zrýchlil.

  Niekde vpredu sa mu zamarilo, že zeleň nahradili iné farby. Nemýlil sa. Niekoľko desiatok stôp pred ním čneli ruiny perníkovej chalúpky.

  Je blízko cieľa.

  Stála vedľa Emmy a nevraživo obe hľadeli na stále sa nepreberajúceho Neala. Usmieval sa zo spánku a Emma si nechcela priznať, že predstava, v ktorej  sa mu práve sníva o nejakej tej Tamare sa jej ani trochu nepáči.

  - Ja musím ísť.. – zašepkala Lacey a podupkala trochu na mieste, akoby ju pálili spodky nôh.

  - Je mi to jasné, nie si malá, nemusíš sa pýtať...kríkov je tu dosť...- povedala maznavo Emma.

  Lacey nepochopila. Mykla plecom a odkráčala smerom, ktorý akoby ju už od prebudenia ťahal k sebe.

   Podišla pomaly, vznešene a znudene k matke a naklonila sa nad guľu.

  Obe stuhli. Regina ju nervózne vzala do oboch rúk, zdvihla do výšky očí, vypúlila ich na ňu neveriacky  a ústa sa jej pootvorili.

  - Ako sa sem tá ženská dostala ?! – zlovestne chrapľavo zašepkala.

  - V tom bude mať prsty, alebo skôr svoj hák, náš milý Hook. – doložila Cora.

  Henry spozornel. Zadíval  sa pozornejšie na guľu a naradovaný vykríkol.

  - Mama ? ...Našla ma !... Ona ma zachráni ! – zažiarili mu oči.

    Keď však podišiel bližšie, čakalo ho sklamanie. V guli sa črtal obraz Belly a Hooka zatajeného za stromom.

  Drgol do vrecúška s orechmi a tie sa bláznivo rozkotúľali po stole a po jednom dopadali na dlažbu nadskočiac a dopadnúc na ňu znova. Šialená škrupinovo-kamenná melódia...

  Spoza stromu ju opäť uvidel. S hlavou vzpriamenou a pohľadom upreným kdesi do diaľky opatrne kráčala a usmievala sa...

  - Moja...-

domiceli