Rumpelstiltskin - TEMNÁ CHARIZMA... 4. diel

Rumbelle

Temná charizma

4. diel

      Nepočkal, kým mu pripraví raňajky. Vedel, kde ju nájde. Napochodoval za ňou rovno do kuchyne. Tak to má byť. Poslušnosť nadovšetko.

  Stála mu chrbtom pred bublajúcim kotlíkom a škvrčiacimi vajíčkami so slaninkou, bahniacimi si na panvici uloženej na rošte a spakruky si utierala čelo, aj oči zároveň, potriasajúc pri tom hlavou, vyhýbajúc sa prskaniu aj dymu.

  - Cibuľa, drahá? – lapol ju za ramená, natočil k sebe a vyžíval sa v jej opätovnom preľaknutom prekvapení.

  Smrkla.

 - Nie, pane. Vaše slová. Tie  sa totiž nedajú s tou chuderkou vôbec porovnať...čo sa štipľavosti týka. – urobila poklonu a vyviedla ho z miery.

  Trhlo ním.

  „Nebodaj už žiarli?! Určite, určite! Dorazili ju moje vyhrážky o novej panej domu! Treba dúchať do pahreby, kým je horúca!“...

  Oči sa mu rozžiarili a Belle si zúfalo povzdychla, uvedomiac si, podľa jeho spokojného úškľabku, namiesto mračenia sa a prípadného výbuchu, že sa jej úprimnosť zrejme obrátila na jeho sebecké vysvetlenie, že mu iba lichotí.

  Nahol sa nad panvicu a nasilu zmraštil tvár, lebo doširoka rozvoniavajúce jedlo doslova šteklilo všetky jeho kulinárskymi lahôdkami, čo mu denne pripravovala, rozmaznané bunky. Bol by aj jazyk vyplazil ako smädný pes, a zalizol sa, ale treba jej dať príučku.

  - Chceš ma zabiť?! – vystrel sa a namieril prst na panvicu. - To jedlo vôbec nie je ľahké! Priberiem! Budem tučný...Budem taký tučný, že spadnem z postele zo všetkých štyroch strán naraz! – skúšal byť primerane vážny, ale Belle to už nevydržala a pri predstave jeho detailne vykreslenej obezity, sa schuti rozosmiala, až jej slzy znova vyhŕkli, skrývajúc sa márne za utierku s vareškou.

  Vidiac ju smiať sa a plakať zároveň, nezdržal sa, začal sa pochechtávať aj sám, kým im obom nevrazila vôňa spáleniny do nosa.

  Obaja v jednom okamihu sa vrhli k panvici, ale iba Belle, mala utierku.

  Rumpelstiltskin zreval od bolesti.

  Na zemi nepríjemne hrmotala vyklopená panvica, hoci obsah z väčšej časti skončil na šatách Belle, len neochotne sa v chuchvalcoch odlepujúc a padajúc na podlahu ako kusy blata.

  Zahryzla si radšej do spodnej pery a dala sa rýchlo do spratávania zničených raňajok z podlahy.

  - Nikdy nebudem tučný! Pri tvojom kuchárskom umení si môžem akurát tak nechty obhrýzať. -

  - Spravím vám iné raňajky. Nechty máte už beztak obhryzené po kosť. – utrela si ruky zo všetkých strán o zadok a zamračila sa na jeho prsty, držiac ich opatrne vo svojich  za dlaň a nesúhlasne kývala hlavou. - Tu už nepomôže ani nechtík lekársky. Takto sa dokaličiť...- lamentovala zhrozená a odvážila sa dokonca fúkať na spálené brušká prstov z druhej strany.

  Spadla mu sánka a neodvážil sa ani pohnúť, hoci ho dopálená ruka nenormálne bolela. Neznášal bolesť. Nie, vlastnú bolesť. Cudzia mu neprekážala. V cudzej si bahnil...

  - Nemáme čas! – zvrieskol a neopatrne si vytrhol ruku z jej, rozpučiac práve navreté pľuzgiere.

  Ešteže ovláda mágiu a zranenia sa dokáže zbaviť aj bez byliniek a jej...krásneho, nežného, krehkého, jemného fúúúkania.

  Zažmurkal rýchlo očami a zúrivo začal afektovať.

  - Pôjdeš so mnou... Čaká nás predstavenie! Pred celým kráľovským dvorom...Uvidíš...moju vyvolenú... – spriadal nesúvisle a zaobaliac sa dymom, objavil sa pred ňou v honosných šatách, skrytý však v nevábnom hnedastom plášti.

  Pozrela na seba a svoje praženicou  vyzdobené domáce šaty, kde tu ešte navyše dekorované od slaniny mastnými okami, čo sa rozrastali, pokojne sa vpíjajúc do tkaniny.

  Uškrnul sa. Chvíľu váhal, či jej nepreviaže neforemnú šatku cez hlavu a nestrčí nejakú misu do rúk, aby predstavovala slúžku z dvora kráľa, ale rozmyslel si to.

  Párkrát ju pootáčal. Popasoval sa s myšlienkou vyskúšať aj ako by jej pristal jeho priesvitný župan, ale neodvážil sa. Bol rád, že jej líca trochu zrumeneli a nedíva sa na neho tak vyplašene.

  Skúsil nenápadné, ale kvalitné šaty dvorných dám s decentnými šperkami.

  Oči sa jej rozžiarili, vidiac sa v takej nádhere a neverila vlastným očiam.

  Kochal sa jej nadšením, ale neodpustil si poznámku.

  - Ach vy ženské! Nechápem, ako vám na vonkajšom vzhľade môže záležať viac, než na kvalite vašej mysle a vzdelaní a...- začal filozofovať s očami stĺpkom.

  - To preto, že veľa chlapov je hlúpych, ale tak málo slepých...- zdvihla hrdo bradu, podkasala sukne a noblesne vykročila von z kuchyne, obozretne prekročiac praženicovú kalamitu.

  - Bola si na školení u Maleficent?! – vypleštil na jej odchádzajúcu siluetu oči.

  Otočila sa a usmiala, tváriac sa, že prepočula.

  - Tak ideme, nie?! Som nesmierne zvedavá na váš vkus...- spôsobne spravila mierny úklon a zahla do chodby.

  „Nežiarli? ...ona vôbec nežiarli?! ...Ona vôbec nežiarli!...“ dupol jedovato nohou a doslova vyletel za ňou, aj so žĺtkom na podrážke.

domiceli