Rumbelle - SO SHE NEEDS... 10. kapitola - FINÁLE

Rumbelle

So she needs...

pokračovanie FF

(Kryštáliky tmy)

10. kapitola

      Ešte neboli celkom vonku z paláca, keď sa na ňu doslova vrhol a skôr ako si uvedomila, čo sa deje, zas ju vymrštil bokom zo svojho náručia. Dym okolo nich sa rozplýval, zaregistrovala, ako na ňu potmehúdsky žmurkol a dlaňou dal najavo, aby sa ani nepohla, kým sám spravil niekoľko krokov vpred. V ústrety kráľovnej.

  Boli v jej paláci, v jej komnate, pred jej spokojnou, vždy upravenou tvárou.

  Aj teraz sa hrdo vypínala na malej taburetke pred toaletným stolíkom, akoby to bol trón.

  Hook k nej pristúpil a zašepkal do ucha.

  - Ďakujem za pozvanie...-

  Mykla sa tým smerom a hodila nejaký, vopred pripravený, prach z dlane, v ktorom sa pirát zhmotnil v celej svojej kráse.

  Preľakla sa, ale stojac presne oproti zrkadla a nevidela sa v ňom,  uvedomila si, že jeho ťahy pred chvíľkou jej vlastne zabezpečili inkognito. Ani on, zrejme, nechcel, aby kráľovná vedela o jeho výhode.

  - A za prekvapenie mi nepoďakuješ? – zalíškala sa Regina, ktorej sa zapáčilo, že sa jej o tvár obtiera niekto mladý a taký pohľadný.

  Hook už sedel, takmer ležal rozvalený na jej pohovke obďaleč a spokojne sa napchával niečím, čo našiel na príručnom stolíku. Jablká vynechávajúc z menu.

  Zazrel na ňu zboku a venoval jej falošný úsmev.

  „Len tak ľahko ti neodpustím to, že si ma chcela podviesť...a vlastne stále aj chceš!“ pomyslel si a čakal, prečo je vlastne tu.

  - Nevďak svetom vládne. Ale dobre, kapitán. Ako vidíš, ja svoju časť dohody plním...- rozrozprávala sa, ale nenechal ju dohovoriť.

  - Chcem ho zabiť hneď, tu a teraz! To, že som ho videl trpieť, mi ani náhodou nestačí! – vyletel, odhodiac nedojedený kus a prskal jej zhora do tváre opretý o zrkadlo, v ktorom sa teraz chvela.

  Ale nie naozaj.

  - Ja! ... rozhodujem o osudoch, kapitán! – vrátila mu sebavedomo.

  - ON, pôjde so mnou, ako poistka, keby niečo nebolo tak, ako si predstavujem! Tvoje pohnútky a pomstou zahmlená myseľ, ma ani trochu nezaujímajú. -

  Pozeral na ňu a bol si istý, že má za ľubom zas nejakú lesť. Ale on už nemal v úmysle sa zdržiavať jej prekuknutím, ani očakávaním pomoci, či nejakej protislužby od zradnej kráľovnej, ktorá nevie dodržať slovo! ...Nemôže ho zabiť hneď, zabije ho neskôr. Vo svete, kde bude bezmocný... A žiaden svet nie je bez zbraní a to využije vo svoj prospech. Zvlášť, keď ON asi nebude nič čakať...

  Videla na ňom, ako sa nad niečím zamýšľa, aj ako sa mu mení farba tváre. Uvedomila si, že nebude výhodné mať ho proti sebe. Pokračovala preto vysvetlením.

  - Až tam, na druhej strane, keď sa utvrdím v tom, že je všetko, ako som si predstavovala, ho môžeš doraziť. Tak, ako sme sa dohodli. Skôr nie! – dodala ako výstrahu.

  „To určite, kráľovná. Keď si nebudem pamätať, ani kto som, ani to, kto si ty, či ON a už vôbec nie to, že sa mu chcem pomstiť...“ uškrnul sa len sám pre seba.

  - Rozhodol som sa inak. – pozrel smerom, kde predpokladal, že stále stojí Belle.

  Kráľovná spozornela.

  - ...nikam nepôjdem. Teda, nie s tebou. – vravel si akoby sám pre seba, zabodnúc do jedného jej jablka hák, pokúšal sa ho umiestniť na vrch pyramídy z nich.

  Márne. Rozsypala sa celá po podlahe. Kráľovnej podobne trpezlivosť.

  - Čo plánuješ?! – vystrelila zo stoličky.

  Počkal, až k nemu pristúpi a pokochá sa, ako predstiera, že jazykom oblizuje svoj hák, tušiac, že jablko, čo na ňom pred okamihom viselo, napustila jedom. ...ale on nie je naivný hlupák. Toto, ani nič ďalšie, nech už plánuje čokoľvek, ohľadom jeho osoby, jej nevyjde!

   Odteraz sa spolieha len sám na seba!

  - Ja si chcem ešte trochu užiť života, kráľovná...- odpovedal jej tajomne. – Ale aby si nepovedala, že som nevďačný, aj ja mám pre teba prekvapenie. Ako protislužbu za to tvoje...- natrčil hák dozadu, za seba a čosi jej pošepkal.

  Vytiahla zo záhybu sukne ruku a vyprskla kúzelný prach smerom, ktorý jej naznačil.

  Zhmotnila sa tam žena, ktorú vôbec nečakala. Dívali sa na seba vyjavene, obe prekvapené.

  Hook pristúpil k zhrozenej Belle.

  - Prepáč, maličká...ale nedopustím, aby mi niekto stál v ceste mojej pomsty. Ako som tam v podzemí videl, urobila by si aj nemožné, aby si ho zachránila... Ženy sú toho schopné... – zatiahol tichšie, predstaviac si vlastnú minulosť. - A to mi nevyhovuje! – dodal zas tvrdo. -  Potrebujem ho nechráneného, bezmocného, bezbranného...to iste chápeš. – schytil jej ruku a pobozkal končeky prstov, natočiac sa zas k Regine.

  - Je tvoja, kráľovná. Môže to byť poistka pre poistku, keby dačo nevyšlo! – rozrehotal sa, mykol plášťom dozadu a dlhými krokmi opustil komnatu.

  Vonku si s uspokojením vytiahol zo záhrenia vrecúško a skontroloval, či v ňom je zázračná fazuľa, za ktorú kedysi zaplatil rukou, ale ktorá mu umožní nateraz sa skryť pred kliatbou a potom ...potom už niečo vymyslí.

  Jeho smiech sa ozýval chodbami...

  Pristúpila ku kráske a s nevôľou si obzerala jej dokonalú tváričku.

  - Videla si ho? ...videla, ako vidím. – prižmúrila oči. – Takže ťa miluje. Aj po tvojej smrti ťa stále miluje...stále viac a viac.  – zaťala ruky vbok.

  Nebála sa. Akoby ju tie slová povzbudili, akoby jej doliali energie a postaví sa aj proti celému svetu, ale...za ich lásku bude bojovať do posledných síl.

  - Stráže! – zvrieskla kráľovná.

domiceli

Cililing! 

A zas tu máme koniec fanfiku...

Mojím cieľom bolo dostať sa  na jednu líniu s pôvodným  seriálom...

Tak som tam...

Pekný zvyšok prázdnin prajem...

PS : ...nemáte nejaké nápady na nový FF ? Keby som sa, náhodou, nudila, kým spustia 4. sériu...