RUMBELLE - Akvárium... 28. kapitola

Rumbelle

  Akvárium

   28. kapitola

      

      Miestnosťou sa rozplazilo krájateľné napätie. Tlupa pokrútených mladých v jednom z kútov hľadiska s nedôverou, ale s nádejou sondovala po  komisii s imaginárnymi nožmi v pohľadoch nasmerovanými na vysvietené pódium a snažila sa už z nich vyčítať, aké asi budú výsledky o pár hodín nalepené na vstupných dverách do budovy.

  Sedela rovnako zmotaná vo vlastnom klbku, s jedným kolenom pod bradou, nervózne krútiac prstami navlečenými zatiaľ v teplej ponožke namiesto balerínky a nemala už odvahu pozrieť sa tým smerom. Stopäťdesiatykrát, najmenej. Ešte ani raz sa neobzrel. Ani jeden jedinký raz. Vôbec sa neobzerá. Vôbec!  Niečo vykladá žene zľava, potom tej sprava a ona? Po špičkách tŕpnucich nôh sa k nej opäť začínala blížiť neistota, vo forme prinajlepšom stonožky, opatrne kladúc nohu za nohou, s cieľom vyštverať sa snáď až kdesi do mozgu a uštekliť ju tam k nepríčetnosti.

  Nahol sa dopredu, čosi si zapísal do papierov na príručnom stolíku a preafektovane svoj počin vysvetľujúc vytiahnutej rozkmitanej kolegyni zľava, prudko trhol rukou dohora, až z nej vyletel vrchnák z pera. Zvrtol sa rovnako prudko, ale jednoznačne nepátral po pere.

  Vypla sa, spustila nohu na podlahu, ale usmiať sa neodvážila. Aj tak mu do tváre nevidela, bola to len čierna masa v tieni, ale obzrel sa. Konečne sa obzrel. A vedel aj, kde je. A... Obzrel sa. Zošuchla hnusného tvora neistoty z nohy a nahradila ho palcom v ústach. Pohniezdila sa a zahľadela previnilo a odhalene na javisko.

  Nevidela nič. Tma, hmla, rozpité okno. Ožužlaný palec prešiel po pere a ona sa vyplašene poobzerala dookola, či si niekto nevšimol jej rozrušenie. Iste očervenela, iste sa chveje. Iste bude o chvíľu na rade, je načase sa uvoľniť a byť pripravená, nie zas vykoľajená z obyčajného pohľadu. Obzrel sa! Došľaka, akoby mala trinásť a sedela na kosť premrznutá v poloprázdnom hľadisku na hokeji a práve jeden z aktérov medzi mantinelmi, je jedno ktorý z nich, skrátka pán hokejista, dvihol ruku a ona si pozdrav privlastnila. Obzrel sa! Belle! Si dospelá žena, dočerta, spamätaj sa...Ty si ako ten narazený mantinel! Nie, to niekto do nej práve zámerne narazil!

  Popred ňu sa drzo zadkom tlačila chladná, doslova ľadová  žena. Zelena. Ešte si stihla jednu zapáliť na balkóne, ale nedala si čas na vyvetranie. Zmraštila znechutene nad jej pachom nos a stiahla sa na sedadle viac do opierky, aby sa vyhla pohľadu, dotyku, pachu, celej tejto nesympatickej žene...na ktorú žiarliš, ty trdlo mantinelové, oplesknuté! Vynadala si v duchu aj sama, ako by to iste urobil...ON. OK, je to jasné. Žiarliš, žiarliš, žiarliš, s tým nič nenarobíme. Pobahni si v tom pocite, možno ťa reštartuje a podáš aj lepší výkon, drahá...by...povedal...zas...ON!

  Aj tak si ju rovnako premerala aj tá druhá. Nenávistne, ale aj povýšenecky. Hlučne dosadla do kresla a natočila sa k najbližšie sediacej, náhodne vybranej,  obeti.

  - Nechápem, čo tu také chudery vôbec chcú. Kde berú tú odvahu sa tu predvádzať. Iba ak strápňovať sa. – pošepkala viac ako nahlas vyšponovanej vychudnutej babe, so zámerom, aby ju počula tá, ktorej to bolo adresované. Susedka sa však len usmiala a zatiahla niečo s veľmi zlým anglickým prízvukom. S takouto si asi moc nepoprevetráva jazyk s klebetami.

  Chudera do nej zabodla pohľad a hneď ho zas vytiahla. Nestojí jej to za to. Dnes nie. Teraz nie. OK, videla ju tancovať, je dobrá, ale ani ona nie je outsider a aj keď minule nemala ešte dosť síl a odvahy ju poraziť, dnes  už jej nič nedaruje. Drahá Zelena. Dnes tú silu aj odvahu mám. Prehodila pohľad jeho smerom, či ozaj. Či to funguje a bude takto fungovať zakaždým, keď ho zmerčí. Fungovalo to. Zas láva a zas...Belle, toto nie je liečiteľné... 

  Smial sa na niečom so ženou v drdole a tá z druhej strany sa mračila. Cora. Ale, ale, prečo mu lezie za košeľu?! Vidíš, bolo ti to treba? Ako galantne ti ruku vytiahol a položil zas na opierku. Ani ten úsmev nebol pekný, čo ti následne venoval. Pousmiala sa aj sama na vlastných komentároch k dianiu o pár radov sedadiel nižšie.

  Zelena si ju však neprestala premeriavať. „To čo sa tá chudera škľabí? Na koho? Na porotu? Ona sa normálne baví, akoby jej o nič nešlo! Tu ide o všetko, dievčička. Iba jedna z nás dostane hlavnú úlohu. Iba jedna, to si zapamätaj a ak sa pozrieš mojím smerom, hneď uhádneš, kto to bude!“ Vyškerila sa ako vlašský orech aj sama. Keby sa porota obzrela v tomto momente, tak má pocit, že komparzu súťažiacich začína dobre a presne prepínať, priam zašibávať, keď sa im z ničoho nič rozťahujú ústa do prapodivných úsmevov.

  Si na rade, Zelena. No, tak im to ukáž, budúca primabalerína.

  - Tvoja favoritka, ak sa nemýlim. – zatiahla znudene Cora a odklonila sa od neho.

  Konečne. Mal pocit, že je ňou v tejto nepohodlnej lóži doslova a dopísmena, do poslednej nitky jej značkového kostýmčeka priľahnutý. A o to teda nestojí. Už nie. Už nikdy.

 - Prichyť si sánku, drahá Cora, to čo o chvíľu uvidíš, ťa bude budiť zo sna ako nočná mora ešte dlho. – nahol sa k nej a drzo jej do papierov nakreslil obrovský kruh okolo mena Zelena Mills. – Sústreď sa a iste mi dáš za pravdu.- dovolil si pri kruhu nakresliť ešte srdiečko, kým jej vrátil požičanú ceruzku.

  Papiere sa jej roztriasli v ruke a nebyť nacvičeného ovládania sa, tak začmára celý zoznam hlava-nehlava, len aby jej ten odporný kruh zmizol z očí.

  - Što slučílos? – nahla sa z druhej strany, takmer cez neho, mať prsia, ležia mu na stehnách, takto doňho tlačili len vystupujúce rebrá, druhá zo žien a snažila sa vysnoriť, o čom sa títo dvaja bývalí partneri bavia, keď jeden sa nevie dousmievať a druhému sršia plamene zo všetkých dier, vrátane tých pod náušnicami a na päte pančušky.

   Nerada bola z diania vynechaná. Tak ako kedysi. „Net, net, nikagdá úže!“

  Už to, že si vtedy zvolil Coru a nie ju, dosť dlho predýchavala a potom, čo sa jej donieslo do odstávajúcich uší, že už netvoria pár, bola tri dni šťastne naložená v liehu. Medzitým jej zmizol zo scény, takže akýkoľvek pokus ho získať a zaujať miesto Cory vyprchal s vyparujúcim sa alkoholom. Ale dnes je dnes. Dnes ešte nič nie je stratené. „To v výššem súždeno savéte, ja tvajá!“ požičala si z listu Tatiany Oneginovi a ešte chvíľu držala svoju vysychajúcu tvár pred jeho, čo už ani nevedel, ako sa dá viac vtlačiť do kresla, aby sa jej vyhol. Aby sa obom vyhol.

  - Sleduj, Jekaterina! Toto má byť vraj naša následovníčka. Naša náhradníčka, budúca kráľovná tejto scény! Vraj budeš slintať, priateľka...– neodpustila si Cora špipľavé, so sarkazmom vyslovené poznámky na adresu v strede pódia práve vážnu pózu zaujímajúcej ryšavej ženy.

  - Što takóje, "slíntať"? - zadumala sa, a prinieslo jej to len asociácie s alkoholom. Dobre, nemá nič proti tomu..."Keď piť, tak piť, povedalo mača, keď ho šli utopiť...Oj, aký šumný ruský frazeologizmus", pochválila sa patriotsky.

  Bavil sa vskutku dobre. Na oboch harpyách. Na všetkých troch, prižmúriac oči aj na ženu vpredu.

  Jediná kráľovná sedí ešte trochu skrkvaná za jeho chrbtom, ale.... tak rád by sa obzrel. Tak rád by aj kadečo iné, žilobitie začínalo byť nekontrolovateľné, ale... Treba dohrať hru dokonca.

  Ženy sa pohniezdili a hniezdili sa ďalej, vidiac, že rusovláska je naozaj špička ľadovca, čo tu dnes videli a...bude ťažké odpálkovať ju legálnym spôsobom. Nie, nie, nie! Nedopustia, aby ich z trónu zosadila taká...taká...mladá, krásna, ohnivá! A dosť. Cora to nevydržala a urobila ceruzkou obrovský škrt skrz celý papier, až zlomila jej hrot aj s kusom dreva.

  Nádherný zvuk. Toto chcel počuť. Presne toto. „Och, prepáč, Zelena. Je jasné, že si top a patríš na javisko, ale ešte nenadišiel tvoj čas. Nie dnes, nie na tomto javisku, drahá moja žiačka.“ 

  Spojil dlane, zošuchol sa trochu nižšie a spokojne nechal obe ženy čmárať vykonštruované negatívne hodnotenia na vážne bravúrne predvedené tanečné číslo, ktorému nadôvažok na konci ešte drzo zatlieskal, hoci tak neučinil ani pri jednej z predchádzajúcich tanečníc.

  Tlupa mladých hore znervóznela a začala si pošuškávať. Poniektorí stratili odvahu, ale zvyšok opozície voči porote ich podržal a donútil neodísť. Šance sa v tejto branži nedostávajú denne. Využiť treba každú. Ak takú tiťorivú. Ešte zopár  ľudí, ešte dvaja, ešte jeden. Ide ona...

domiceli