Rumbelle
Na motívy rozprávky Kráska a zviera
43.kapitola
Peľové
zrnká
Zostala schúlená v kresle vo
vestibule hotela. Opäť jej škŕkalo v žalúdku, ale dať prednosť snoreniu po
mestečku, s cieľom objaviť niečo na zjedenie, pred poctivým nedočkavým
očakávaním Henryho sa jednoducho nedalo. Nepatrilo.
Aj keby sa tu dala objednať pizza, nemá ju
čím zaplatiť. Ani na tie sprepadené lieky nemala, radšej rýchlo ušla. Ani na
hotel nemá. Čo ak ju opustil a...
Vystrelilo ju z kresla, až sa strhla aj
recepčná, pokojne tajne chrúmajúca jablko a po očku sledujúca nejaký
trápny seriál v telke, keďže hosťka o komunikáciu s ňou nejavila
nijaký záujem. Zato ona hej. Zdochol tu pes a každý nový človek znamenal
šancu niečo vyzistiť o realite okolitého sveta.
- Ak ste nestihli večeru, môžem vám odporučiť
bistro U babičky. Je tu, hneď na rohu, kúsok od záložne pána Golda. O takomto
čase síce Rubiina babka máva len lasagne, aj to mrazené, ale je tam živo
a celkom príjemné posedenie. – snažila sa ju vystrnadiť, aby nemala pocit,
že zanedbáva svoje pracovné povinnosti a hlavne, aby si mohla dať telku hlasnejšie
a natočiť viac k sebe a nemusela jablko chrústať natajňáka.
Záporne odkývala hlavou. V kabelke má
akurát tak drobné na minerálku, pokiaľ ju tu nebudú mať s vysokohorskou
prirážkou. Ale súradnice bistra ju zaujali.
- Záložňa pána Golda? Tohto pána ...Golda?! –
ukázala automaticky na seba, akoby si ho práve na výsosť egoisticky privlastnila
a patrila k nemu tak nejako „forever“.
Recepčná si odhryzla z jablka takmer
zadúšajúci kusisko, premerala si zas v klbku schúlenú nenamaľovanú,
strapatú, poblednutá dievčinu v blúze a sukni z hypermarketu a odpísala
ju ako jednorázovku na celej čiare.
- Celé roky tu a vraj aj na iných
miestach má ich rodina záložne. Teda ešte jeho otec mal túto našu. On ich len
zdedil. Je to totiž tiež veľký milovník...umenia, som myslela... – skoro jej
zabehlo a bol to trest za to, aká hnusná a dvojzmyselná na úbohú Belle chcela byť, preto keď dokašľala
a radšej nepočkala, až kráska pristúpi bližšie, aby jej jednu hrkla po
chrbte a to iste s veľkou láskou i gurážou, rýchlo pokračovala.
– ...kedysi, ešte za čias jeho fotríka sa o ňu starala naša Belle, ale po jej
smrti chátra. Neviem prečo. Mohol ju predsa prenajať inému a len si občas
prísť po nejaké tie vychytávky, čo sa tu zčasu-načas objavia. Ľudia vlastnia
kadečo a záložňa vždy prosperovala. Aj keď mnohí neprajní závistlivci tvrdili,
že to bol len krycí manéver na pranie špinavých peňazí z nákupu, teda asi
skôr z pašovania umeleckých diel zo zahraničia...ja tomu nerozumiem, ale títo
páni v tom vedia pridobre chodiť. Kde by inak brali tie rozprávkové
majetky. Vyhnú sa daniam, alebo čo a majú doma v zámočku luxus. A záložňa
v nenápadnom mestečku im kryje chrbát. Ozaj, ak sa smiem spýtať... Má na
zámočku luxus? – vykašľala sa recepčná na jablko, aj telku a naklonila sa
k Belle, ako stará dobrá známa.
- Tak síce s ním spávam už nejaký ten
čas, ale to ma len testuje pre sieť svojich privátnych hotelov
v Holandsku. Budem robiť tú...luxusnú spoločníčku. Hostesku pre snobov
a jeho obchodných partnerov. Viete, ja mám len štrnásť a naši by ma
zabili, keby sa to dozvedia, že som s ním zdúchla. Takže jeho zámoček
nepoznám, len takéto ošarpané hotelíky, aby som si rýchlejšie zvykla...-
spravila zo seba polcolovú trúbu, ako sa patrilo, premieľala naivne pršteky
v dlani a dívala sa úprimne do vypúlených očí inej trubky, podľa
komentáru trištvrtecolovej.
- Ty brďo...ja som to tušila. Ešte aj obchod
s bielym mäsom! A vyzeral to taký slušný pánko. Aj sa na mňa
usmieval. Vždy. Keď prišiel. Aj díško nechal. Vždy. Keď odišiel. – prechádzala si po perách s rozmazaným
rúžom.
- No, veď mi aj, dnes v kúpeľni, keď sme
to...veď viete čo... – žmurkla Belle.
-
...testovali... – doplnila na prvý pokus prostoducho recepčná, ale krásne metaforicky. Ku
podivu.
- Hej, hej, aj to, okrem súloženia... – mykla
afektovane rukou kráska. - ...mi teda vravel, že by ste tiež stála za hriech
a mal by pre vás hneď džob. Niekde na Slovensku tuším. Tam vlastní sieť
salašov a honelníci by takúto službu iste uvítali, lebo ich práca je
nesmierne náročná a klientky často neprístupné, spupné, len bliakajú po
nich... Vy by ste boli prístupná, však? – natočila sa k nej bokom, vidiac,
že slovám ako „salaš“ a „honelník“ figu rozumie, ale znelo to pre ňu dostatočne
sprosto, až sa jej to zdalo lukratívnejšie, ako robiť recepčnú v zapadákove,
ako je tento. Tak ti treba ty ovca vymletá! ...s uspokojením zošpúlila pery
a vrátila sa do kresla, nech si dievča morduje hlavu. Ona je vystresovaná
už dosť.
Až priveľmi. Zas vstala. Nervózna. Nesvoja. Zoskratovaná akýmsi vnútorným nepokojom.
- Keby ma niekto hľadal, budem v tom bistre.
– ohlásila povýšenecky, potiahla trochu sukničku vyššie, nie dolu za lem, akoby
sa na slušné dievčatko patrilo a prehodila kabelku na druhé plece, z ktorého
jej automaticky spadla, nezvyknutá na túto polohu, tak ju po vopred prehratej bitke s remienkom
šľahla krížom cez hruď a vytackala sa z dvier hotela na čerstvý
vzduch. Už jej chýbal...
Nielen vzduch jej chýbal. Spomienka na horúcu
sprchu sa jej nechcela pustiť...a pripomenula sa vystúpeným potom.
Zhlboka sa na plano nadýchla a vykročila
hľadať... záložňu.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára