Rumbelle
Na motívy rozprávky Kráska a zviera
42.kapitola
Peľové
zrnká
S trasúcim sa lístočkom v ruke
sa s nevôľou obzerala po zvláštne vymretom mestečku. Podľa nej vo väčšine
domov nikto nebýval. Všetky okenice stiahnuté, alebo na pol žrde a takmer
nijaké svetlo. Len pouličné lampy. Staromódne. Na žltkasto prskajúce tlmené
obláčiky svetla.
Ešte raz neveriacky prečítala meno lekárnika,
kým zaklopkala na dvere s číslom uvedeným pri mene.
- Dobrý deň. Vlastne večer. Prepáčte, že
otravujem takto takmer v noci, ale dali mi adresu na vás, pán Hapčí. Vraj
vlastníte miestnu lekáreň. – poošívala sa oplesknutá prudkým svetlom
z predsiene, odkiaľ sa na ňu mračil bradatý chlapík v nechutnom
štrikovanom pulóvri napriek vysokému letnému dátumu v kalendári.
- To kto si zas toto dovoľuje?! – odvrkol jej namiesto pozdravu urazený, lebo
sa zas niekto opovážil zneužiť jeho prezývku a navigovať nič netušiaceho
turistu k nemu rovno domov.
Vytrhol jej lístok z ruky a oddialil
od tváre, aby mohol aj bez okuliarov identifikovať písmo. Na škrabopisy
bol zvyknutý. Dešifroval každý. – Whole. Mohol som si domyslieť. – domrmlal.
- Mám zatvorené! Službu konajúcu lekáreň
hľadajte v meste. Ja mám predpísanú až koncom mesiaca. Nie som samaritán,
čo bude tabletky pokútne mimo pracovného času predávať kedykoľvek sa nejakej
jeho žabe šmykne. – pritreskol dvere.
Nevzdala to. Počítal s tým. Jeho silueta
zostala v skle viditeľná a čakajúca na ďalšie zaklopkanie. Keď jej po
ňom otvoril, už si navliekal ruky do ďalšieho štrikovaného svetra, vypol svetlo
na chodbičke, ochotný vyraziť so zákazníčkou do lekárne.
- Volám sa Belle. Belle French. S...priateľom
sme sa tu zastavili...na jednu noc... – hľadala slová, ale paradoxne zapadali
do jeho odvážne impertinentných predstáv, ktorými ju ovalil už na začiatku, tak
začínala habkať.
- Vôbec ma to nezaujíma. Som tu miestnym
magistrom a v lekárni poctivo pracujem už desiatky rokov. Vaše
problémy ma nezaujímajú. Sú pre mňa ako pre lekára lekárske tajomstvo, čiže tabu. Lieky sú voľnopredajné a na recept.
Tie prvé vám predám. A punktum. – zaťahoval napriek teplej noci zimomravo
klopy svetra cez vypuklú hruď.
Ledva mu stačila, tak sa ponáhľal, aj keď ho
očividne nikto doma nečakal, lebo skontroloval pohľadom, že všade pozhasínal
a navyše zamkol vchodové dvere na dva západy.
- Nechcem nijaké lieky, len vašu pomoc. –
stopla ho a on sa nevraživo otočil.
- Nie som doktor! – zdvihol ukazovák, ale
popravde bol polichotený, že si ten trpák Whole zase zrejme s niečím nevie
dať rady, tak je dobrý aj starý Hapčí, ako ho miestni prezývali, lebo so svojou
alternatívnou medicínou, ktorej sa vo voľnom čase venoval, už pomohol mnohým. –
Tak o čo ide? – hľadal po bokoch vrecká, ale pozabudol, že nie je
v práci, nemá na sebe biely plášť len hnusný zožmolkaný domáci štrikovaný
sveter.
Pošmátrala po boku a z kabelky
vydolovala prázdny obal od liekov.
- Nebol u vás v lekárni podvečer
muž a nekupoval si tieto lieky, prosím? – podávala mu zošúverený obal.
- Pán Gold. Poznám ho. Nemal som pre neho, čo
požadoval. Nie sú to voľnopredajné liečivá. Ale objednal som ich. Kuriér ich
priniesol asi pred dvoma hodinami. Povedal, že sa po ne vráti. Neprišiel.
Budete platiť kartou alebo v hotovosti? Na tieto lieky zľavové kupóny
z miestneho kostola matky predstavenej neplatia. Nie som samaritán. To už
som vravel. – šúchal si nos rukou, aj keď zjavne z neho nič netieklo.
Sklamalo ju to. Ale aspoň nejaká stopa. Henry je už na ceste.
Každú chvíľu by mali doraziť. Bože, nech to netrvá tak dlho.
- Chcete tie lieky alebo...?! – ukázal smerom
k neďalekej, známym logom osvietenej lekárni, nervózny magister.
- On ich asi potrebuje. Nemohlo sa mu niečo
stať? – skúsila otázku a s dôverou sa zahľadela na lekárnika.
- So srdcom sa neradno zahrávať. Pôsobil
zodpovedne. Vie ako sa správať s diagnózou, akú mal. Nie je ojedinelá. Aj
v mestečku žila žena s ňou. Podľahla jej...odmietala sa liečiť. –
chrlil informácie bez ohľadu na ich hodnotu a citovú váhu.
Belle zahabkala po dychu.
- Nemôže zomrieť...- vypadlo z nej.
- Môže. Všetci sme smrteľní. – odvetil jej
sucho, zvrtol sa a pohol k miestu svojho
živobytia.
Odtiahol mrežu, odomkol, zažal, našiel, čo
hľadal a proces v opačnom poradí zopakoval.
Iba nemo pozorovala jeho aktivitu, mozog mala
odstavený v dôsledku správ, čo jej ho zoskratovali.
- Ak neviete, kde pán Gold je, čo asi neviete,
keď ho hľadáte, na vašom mieste by som zalarmoval miestneho šerifa. Graham sa
volá, keby vám niekto tvrdil, že Grey podľa toho pornografického románu, tak mu
neverte. Ľudia sú tu zlí. On sa na neho iba sakramentsky podobá. Ale prečo mne
hovoria Hapčí?! Vyzerám snáď ako jeden z trpaslíkov?! – roztiahol paže od
tela, ale jednu ihneď spotreboval, aby si utrel zas nos...- A volal by som
aj pohotovosť. Môžem vám dať číslo na nášho Cvrčka. Teda pána doktora Archieho
Hoppera. Je zodpovedný a veľmi ústretový. Nie ako ten gauner Whole. –
snažil sa byť lekárnik nápomocný, ale až takéto hrôzostrašné scenáre si
odmietala pripustiť k telu.
Vracia sa do hotela. Možno už je dávno tam.
Možno aj Henry. Aj s jeho bratom, ako tvrdil. Na stanicu pôjdu spolu. Aj
volať záchranku. Na recepcii jej dali číslo. Ale šla osobne. Výhoda malého mestečka. Všade na skok. Službu mal ten Whole, čo ju poslal bez
rečí do lekárne a ani sa nezaujímal, čo vlastne chce, akoby lístočky s menom lekárnika nosil po kapsách namiesto receptov. Jeden jej strčil do ruky a vyšikoval z ordinácie, aby mohol zase zaľahnúť a prespať pohotovosť. Preto si bude pýtať
Cvrčka. Nie, Hoppera alebo Archieho? Začínalo sa jej to všetko dajako pliesť.
- A zaplatíte
mi ráno, keď ho nájdete. Ak ho nájdete. Môžete aj kreditkou. Aj v hotovosti. Účtenku z pokladne vám vytlačím. – zakričal ešte za ňou. – Ani sa neobzrie,
aby sa spýtala, čo má robiť, ak ho nenájde. Zaplatiť musí. Liečivo som vydal.
Nie som samaritán... – mrmlal si cestou domov magister Hapčí, vážne sa
zaoberajúci myšlienkou, či v prípade predčasného úmrtia pacienta je rodina
zodpovedná a musí uhradiť vystavený účet v lekárni, alebo...
- Hej, Belle French, vy ste jeho rodina?! – zakričal,
ale už jej na prázdnej ulici nebolo.
"Asi nie, ale nepýtala tabletku po...A po
druhé - to priezvisko. Nie je Goldová.
Goldovej by tabletky po...boli už nanič. French by ich mohla potrebovať. To je
21 eur v hotovosti za kus. Táto nevyzerá byť zodpovedná...On hej. Solídny,
starší pán. Distingvovaný, uhladený, ale pri takejto samičke, ktovie,
ktovie...aj to srdce ho zradilo. Možno..." konšpiroval, šťúrajúc sa v ľudských
osudoch ďalej. Jediná vec, čo ho v živote tešila.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára