Obchodné tajomstvá
kapitola
4
Profil
Neón konečne skonal. Párkrát ostro zablikal
a zabzučal, dokonca sa zdalo, že lapá dych a potom koniec. Miestnosť
sa ponorila do tmy.
Whale niekoľkokrát sprosto zahrešil
a reštartoval ostré svetlá nad operačným stolom, ktoré len pred chvíľou
ukonaný zhasínal.
Potreboval povypínať všetky prístroje
a zahladiť stopy po tom, čo sa tu pár hodín odohrávalo. Pevne veril, že
Hopper ešte spokojne „spí“ natiahnutý na ošetrovni. Malý „problémik“ s ním
vyrieši neskôr.
Ale ktosi iný nespal. Šero mu neprekážalo,
dokonca pôsobilo blahodárnejšie na rozfranforcované vnútro. Akoby všetky orgány
hľadali iné prechodné bydliská, navyše mozgu vysielali svoje rozhodnutia cez
megafóny...Pevne obviazaná ruka začala ožívať a všetky, teraz už
vytiahnuté úlomky skla sa znovu pripomenuli štípaním a trhavou bolesťou.
Obviazané mal aj predlaktie, čomu celkom nerozumel....Zamyslí sa neskôr... Až
keď utíchne sťahovanie...
Stŕpnutú hlavu sťažka pootočil bokom, aby
jej uľavil.
Kovová konštrukcia, na ktorú bola slučkami
ponaťahovaná plachta, akýsi posuvný paraván, oddeľujúci jednu časť miestnosti
od druhej, mu ponúkal tieňové divadlo.
Prvý herec – muž – zrejme lekár
v strede plenty stál zohnutý a jeho rozložitý chrbát pripomínal
kopec...sopku...to ako dvíhal strapatú hlavu a zas ju skláňal...objavil sa
výbuch, dotlel...objavil sa...nudné divadlo. Už-už by opäť odvrátil hlavu, keď
sa kopec vyparil bokom a na scéne sa zjavil druhý herec...
Herečka...v horizontálnej polohe...jasne
osvietený profil akoby vymaľovaný antracitovo-sivou na biely podklad...nielen
jasný, ale doslova krásny.
Gold vedel oceniť krásu. Každú krásu. Ženskú
a aj tých najnepatrnejších premetov, ak boli cenné a vzácne.
Nenadarmo bol majiteľom záložne a zároveň najbohatším mužom v meste,
hoci to sa len pošuškávalo. Každý tomu aj tak veril.
Hľadel na tú tvár a do megafónových
hlásení sa pridali ďalšie. Nejaký smiech...šepot...hlasy... „Otrasné rádio !
Aby to šľak zobral ! Akoby všetky stanice spustili naraz svoje vysielania,
ktorá nad ktorú... A nie a nie vypnúť...“
Zatvoril viečka.
Ešte horšie.
Audiovizuálny koncert z nejakej
megaarény ! K zvuku sa pridal obraz...obrazy ostro osvetlené na
veľkoplošnej obrazovke...obrazovkách!
Z každej strany aspoň štyri... televízne stanice...reklamné spoty...Fantuciho
okruh...Ktosi škodoradostne prepínal kanály v snahe dosiahnuť rekord
v prepnutí za minútu... horiaca slama...dymy všetkých odtieňov...praskanie
kameňov... ostré svetlá fakieľ...koleso krútiace sa čoraz rýchlejšie
a rýchlejšie...dvere, čo sa samé otvárali a zatvárali...dlhá
vlečka...rozbíjanie porcelánu... „Dočerta stop ! Zastavte niekto ten šialený kolotoč
! Nedá sa to už vydržať !“...
S hrôzou roztvoril oči.
Stále bol tam...nádherný profil nádhernej
ženy. Ten sa nehýbal...nekričal...pokojne nemenil polohu ani tvary a vysielal
len akési neviditeľné vlny, čo ho upokojovali, akoby hladkali a utišovali
bolesti...
Tak dávno sa nedotýkal ženy... Tak
skutočne...Nežne, jemne...S láskou...Mal pocit, že nikdy...
„Tá bolesť ! Tá neznesiteľná bolesť ! ...“
Prižmúril silnejšie vyvolajúc ďalší
obraz...našťastie nikto neprepínal...
Prešla mu ukazovákom
po líci. Ešte bola udýchaná. Cítil sviežu vôňu vonkajšieho vzduchu, ktorý sa
jej za ten svet nechcel pustiť rozviatych tyrkysovo-modrých šiat.
V pootvorených ústach sa leskli biele zuby...Tie ústa ho priťahovali
tisícimi neviditeľnými rukami. Prisadla bližšie...a ešte bližšie a tých
tisíc rúk sa vrhlo na jeho srdce a dalo sa do rýpania...Len dnu
a dnu...Porobiť diery a vsúkať sa tam...a on nemá tú moc ich
zadržať...zvnútra ho tlačili k nej...K tým ústam s bielymi zubami...blížili
sa k nemu...Zaháji protiútok...Bude sa brániť !... Prievan dlhých mihalníc
iba kúsok od jeho tváre... zatvoril mu viečka...
Čosi nepríjemne zaškrípalo.
Otvoril oči.
Zostal iba horizont. Rovný, dlhý šedý
horizont natiahnutý pozdĺž celej plenty...A úplné ticho. Aj kopec je
preč...všetko je preč.
Profil sa mu v predstave rozmazal skôr,
ako ho stihol niekde uložiť...pamäť zresetovaná...súbor vymazaný...Žiaden
reštart nezabral.
„Tá bolesť ! Tá neznesiteľná bolesť ! ...“
domiceli
ŠVIHNÚ
OdpovedaťOdstrániť