Obchodné
tajomstvá
kapitola
19
Knižnica
Bál sa odlepiť od police s knihami, pár metrov od nich, hoci
riskoval, že sa z nej vysypú z druhej strany a prezradia ho. Miestnosťou sa ozýval hukot. To starostka
spustila záložný generátor, aby mohla dať do pohybu výťah do podzemia.
Bella zatiaľ trpezlivo pokorne čakala nepredpokladajúc nič zlé.
Miestnosť sa rozsvietila po tom, čo sa veľké kovové, navyše vypletaním
spevnené, dvere dosť staromódneho výťahu otvorili dokorán.
Regina ukázala rukou do jeho útrob a
pokynula mladej žene, aby vstúpila.
Tá zaváhala.
- Stačí... Nemám čas celú noc sa
tebou zapodievať... Nastúp si ! – skríkla a vsotila úbohú Bellu rovno do
akéhosi príručného aparátu na ovládanie výťahu zvnútra.
Bella sa zatackala a nešťastne naraziac čelom o výčnelok
plechovej skrinky v rohu výťahu, zviezla sa na podlahu. Zamdlela.
- To by sme mali, pozrela zvrchu
na ňu, poodstúpila a pákou mechanicky zatvorila vonkajšie dvere. Miestnosť
zas stmavla.
- Tak milá Maleficent, dlho som ťa zanedbávala, ale ako vidíš, dobrá
priateľka sa nikdy nezaprie. Posielam ti pekný darček...To iste oceníš.
A budeš vedieť, čo s ním. – upravovala si Regina vlasy za uši,
vraviac si ticho len sama pre seba.
Stlačila veľký gombík a chvíľu čakala. Mal sa ozvať škrípajúci
zvuk, ktorý spúšťal výťah do podzemia. Niečo rachotilo, hrmotalo...
Nevšímala si to. Oprášila ruku o ruku, vypla generátor
a knižnicou sa ozýval len klopot jej lodičiek o dlažbu.
Dvere šťukli, zaštrngali kľúče a zostalo ticho.
Henry sa až teraz zhlboka nadýchol a silnejšie chytil kovových
tyčiek regálu. Zostal tu v tme...zamknutý...sám.
Presadol si na sedadlo vodiča, strčil kľúče do zapaľovania
a naštartoval.
Hopper sa ešte stále krčil schúlený vzadu auta, ako chrobák pod listom.
Studený pot mu vystupoval na čelo, sily aj odvaha ho opúšťali a nedokázal
triezvo uvažovať. Bolo mu jedno, kam ho vezú, aj čo bude ďalej.
- Nechcem vás zbytočne strašiť, drahý Archie, ale pôjdu aj po vás. Možno
už čakajú pred vaším domom...s putami...a budete nasledovať „priateľa“ Jeffersona...na
stanicu...a potom vypočúvanie...väzenie...cely sú fajn... – vykladal Gold tme
pred sebou, lebo preventívne nezapol svetlá a trochu cynicky si
predstavoval hrôzu v očiach svojho záchrancu chudáka Archieho. Bez zľutovania, lebo mu
stále neodpustil, že sa zobudil takto neskoro.
- ...budú hľadať aj vás...- pokúsil sa vystresovaný psychiater
o obranu.
- Ja viem. Ja viem... – usmial sa Gold. - Preto hneď nejdem ku sebe
domov a ani do obchodu... Vás teda vyložím doma, pán doktor ? – pridával
na sarkazme a vyžíval sa v Hopperovom strachu.
- To nie je vôbec vtipné...- konečne sa muž na zadnom sedadle vzpriamil
a odvážil sa obzrieť, či sú už dostatočne ďaleko od nemocnice a či
ich nikto, najmä nie nejaké to auto s húkačkou, neprenasledujú.
Všade bola tma. A ticho.
Stanica šerifa Storybrooku bola celá vysvietená. V kúte cely
spokojne sedel Jefferson a natiahnutými nohami, s dekou prehodenou
cez plecia a nezaujato počúval občasné otázky šerifa Grahama úplne ich
ignorujúc.
Ten zvyknutý na všeličo v tomto zvláštnom mestečku si kreslil na
hlavičkové papiere obrázky do rohov a vlastne sa nudil, lebo ani nevedel,
prečo tu toho chudáka drží a z čoho je obvinený...Pýtal sa iba, aby
reč nestála. Ale ona stála... tak to po chvíli vzdal. Rozvalil sa na stoličke
podobne ako jeho dnešný väzeň na prični v cele.
Na stanici zavládla pokojná nočná pohoda...a ticho.
Henry
ešte hodnú chvíľu strnulo stál opretý o chladné police. Potom rýchlo
prešiel k dverám z budovy, ale len sa uistil v tom, že sú
zamknuté.
- To by chcelo nejaký plán ! ...Rýchlo nejaký plán, inak...- zaťal pery
a tuho premýšľal.
„Čo tak skúsiť vyslobodiť krásku ? Ale ako...“
Skúšal si spomenúť, čo to vlastne Regina stláčala a spúšťala
a z ktorého miesta. Ale v tme sa orientoval len veľmi ťažko.
Po chvíli nahmatal pletivo výťahu.
- Hej ! Bella... Héééj, si tam ? Bella ?! – zakričal do pletiva.
Ticho.
Dvere usínajúcej stanice sa rozleteli. Vošla žena. Nahnevane hodila
kabelku na stôl tak nešťastne, že sa z nej polovica vecí vysypala.
Nestarala sa o to. Zaprela sa oboma rukami o Grahamov stôl, zopárkrát
sa nadýchla a vydýchla premáhajúc rozčúlenie, kým vykríkla :
- Je preč ! -
Graham zdvihol obočie a čakal pokračovanie. Bol zvyknutý na to, že
k slovu sa pri tejto žene dostane málokedy a keď aj, jeho slová nie
sú pre ňu dôležité.
Jeho predpoklad sa potvrdil.
- Prišla som domov a on nikde !... Ako tu môžeš takto pokojne
sedieť ?!... Veď ti jasne vravím, že je preč !... Vôbec neviem, kde by mohol
byť !... – kričala a rozhadzovala rukami, občas si uhladiac vlasy dozadu,
alebo ich zaprúc o boky.
- Spravím ti čaj ? – skúsil šerif nezmeniac polohu. Nesprávna reakcia...
- Henry zmizol !... Musíme ho nájsť !...Musíš ho nájsť...- strčila sa mu do peknej súmernej tváre skoro
ho prebodnúc nosom aj pohľadom.
Až vtedy vyletel zo stoličky vediac, že Henry je najdôležitejším mužom
v jej živote a neprejaviť jej účasť by bolo viac ako neopatrné
a pre ich vzťah aj dosť nebezpečné...
Zastokol si zbraň za opasok, schytil bundu a s rozhnevanou
ženou v závese opustil kanceláriu.
Jefferson sa nezúčastnene obzrel za nimi a pritiahol si deku viac
na plecia, len čo motor policajného auta stojaceho doteraz pred stanicou poslednýkrát
zarachotil a zvuk sa stratil v uličkách.
- Ale toto je predsa policajná stanica... – vyjachtal Hopper neveriacky,
keď auto náhle zastalo.
- Dobrý postreh, pán doktor... – pootočil sa Gold a nahodil úsmev.
– Teraz si pekne vystúpite a pôjdete pozrieť pána šerifa... Pokorne,
môžete mu zahrať aj nejaké to divadielko o zneužití vlastných
právomocí, prípadne komplote, do ktorého
sú namočení zamestnanci nemocnice aj mestského úradu... je mi to fuk...- ukázal prstom na dvere.
- Mám sa ísť akože udať ?! – nechápavo zašepkal zhrozený Archie.
- Hej ! ...Máte niečo proti tomu ?! ...Pán doktor ?! – spýtal sa Gold
prísne. – A keď už tam budete, dajte si záležať na tom, aby vaša výpoveď
znela dostatočne vierohodne a dostatočne dlho zadržala nášho počestného strážcu
poriadku, aby som mal čas dať vlastné veci do poriadku ! – dokončil Gold.
Hopper stále iba nechápavo hľadel von okienkom na vysvietenú stanicu.
- Vypadnite z auta ! – zakričal rozčúlený muž.
Nemalo význam odporovať, prípadne sa dať na útek či nájsť iné bláznivé
riešenie. Hopper vystúpil, otvoril dvere stanice a odovzdane zmizol za
nimi...
domiceli
VRAVELA
OdpovedaťOdstrániť