Obchodné tajomstvá
kapitola
2
Dar
Malá miestnosť ošetrovne Storybrooke
General Hospital´s zariadená len striedmo, slúžila aj ako provizórne vysunuté
pracovisko Archiho Hoppera.
Pacient trpezlivo sedel s hlavou
opretou o hlavicu vychádzkovej palice medzi rozkročenými nohami
a čakal, kým doktor príde. Dal si ho zavolať a odmietol sa dať
ošetriť kýmkoľvek iným, márne mu vysvetľovali, že jeho zranenie patrí do rúk
chirurgom, nie psychiatrovi.
Hoci neveľmi sa čudovali, že si pýta akurát
práve cvokára. Pána Golda dobre poznali a odnaučili sa priečiť sa jeho
rozhodnutiam...hoci to znamenalo zobudiť chudáka Archiho uprostred noci a promptne
došikovať do nemocnice.
„Čo oni vedia o mojich
zraneniach...“ hovoril si sám pre seba strhaný
muž a únava, čo sa mu skladala na viečka aspoň trochu utíšila bolesti, čo
ho sem dohnali.
Dvere sa rozleteli a dnu vpálil
rozhorčený Dr.Whale. Cestou si s námahou strhával zakrvavené rukavice
a od zlosti švacol čiapku rovno Goldovi pod nohy, nevenujúc mu inú pozornosť.
Mrmlal čosi, ale strácalo sa to
v hrmote plechovej skrine, na ktorej zaradom otváral všetky zásuvky
a naoko bezhlavo prehrabával papiere v nich. Bol očividne nahnevaný
na celý svet.
Popretieral si unavenú tvár a vyfúkol
dlhý prúd vzduchu. Pozrel na Golda.
- Krvácate. -
- Toľko zbytočných rečí pre tú trochu
krvi...- odpovedal sťažka vyčerpaný muž.
Whale pokrútil hlavou, ale pohľad na kvapky
pomaly už zasychajúce na podlahe pod zmodrávajúcou Goldovou rukou mu prinášali
do mozgu zaujímavé konšpiračné teórie.
Otočil sa pomaličky ku skrini
a tentokrát ako zlodej, potichu znova prehrabával dokumenty. Jeden
z nich vytiahol, prelistoval a zoširoka sa usmial.
- Nula
Rh pozitív...skoro zaspieval od radosti.
- To
hovoríte mne ? Vyzerám snáď nato, že potrebujem transfúziu ? – zaškeril sa Gold
a zdvihol úzke štrbinky očí k doktorovi.
- Vy
nie, ale...- poobzeral sa Whale obozretne po miestnosti bez okien, vrátil sa
k dverám, pribuchol ich a zatiahol žalúziu. Sklonil sa k mužovi
na stoličke, zobral do ruky jeho zranenú dlaň, chvíľu pozeral a premýšľal.
- Nie
je to pekná rana, ale na ňu nezomriete... na ňu nie...- zaškeril sa.
-
Chcete byť vtipný ? – zašepkal Gold ledva premáhajúc znova nastupujúcu
bolesť.
- Mám
pre vás jeden návrh, – šepol mu takmer do
ucha rýchlo Whale a pokračoval: - Nemám inú možnosť...Ale musí to zostať
len a len medzi nami. Nikto sa to nesmie dozvedieť.-
-
Dohody mám v celku rád...ale v opačnom garde – zdvihol zranený
pravý kútik, ale úsmev sa neobjavil.
- Pozrite sa, pán Gold...ja kašlem na
lekárske tajomstvá a Hypokratovu prísahu, ja nie som len doktor, ja som
umelec ! Chápete ma ?!... A mám šancu to dokázať ! A vy...Vy mi v tom
teraz pomôžete ! ...-
- Ste šialený...-
- Ja nie...ale o vás by sa svet mohol
dozvedieť veľmi, veľmi zaujímavé veci... – dokončil svetlovlasý doktor tajomne
a čakal na odozvu.
- Prečo si myslíte, že by mi na mojej povesti
malo záležať ? – po chvíli pomaly odvetil.
- No tááák...fakt vás súrne potrebujem... Nemám
už inú možnosť, lebo nemám čas...tá žena mi zomiera pod rukami ! – zaťal Whale
päsť a vykrivil ústa.
- Žena ? ...Tým ste mali začať... –
- ...vedel som ! Vedel som, že ma nenecháte
v štichu ! – nadskočil doktor a snažil sa zodvihnúť Golda
z nízkej stoličky.
- Nepovedal som, že vám pomôžem... - skúsil
sa brániť dvíhaný, ale nemal už dosť síl.
Mocné ruky doktora ho držali za ochabnuté
plecia a vytláčali z miestnosti. Pred očami sa mu začínalo stmievať,
v hrdle cítil sucho a nohy sa mu podlamovali. Palica zadunela
o podlahu... Do uší sa mu dostávali len zlomky viet a jediné, čo
videl, boli plachty...biele...zelené...sivé...krvavé plachty. A potom tma.
Whale sa spokojne díval na svoje dielo.
Na bielej posteli ležalo telo najmocnejšie
muža mesta úplne bezmocné, odovzdané, v jeho rukách. Trčali z neho
hadičky a odvádzali kvapku po kvapke
vzácnu, iste pre neho najdrahšiu tekutinu len kúsok, len malý kúsok mimo
tela...
Za bielou plentou ležala žena. Kanyla v žile
nad obviazaným zápästím sa už hodnú chvíľu sfarbovala na tmavočerveno.
Whale sa diabolsky pousmial. Cítil sa ako
génius...Toto bude jeho majstrovské dielo ! Je umelcom vo svojom
odbore...nenahraditeľným...bezkonkurenčným...Gééénius...
Stačila by chvíľa...len o niečo dlhšia
chvíľa a Storybrooke sa zbaví... obávaného...
Dve muchy...jednou ranou...aká krásna
predstava...Víťazstvo vedy !!!
domiceli
SLOVÁ
OdpovedaťOdstrániť