Obchodné tajomstvá
kapitola
10
Ruby
Udýchaná stála zas pred obchodíkom. Stále
bol zamknutý. Stále na ňom visela tabuľka „Zatvorené“. ...a tak veľmi dúfala.
Pozrela sa smerom cez ulicu, ale ani starký
tam už nestál a nič neopravoval. Okolo chodili úplne neznámi ľudia. Nikto
nepozdravil, nikto sa neopýtal, či niečo
nepotrebuje.
Stála tam a snažila sa obmäkčiť tvrdé
dvere, aby sa konečne aspoň trochu poodchýlili, aby jej dovolili vojsť...tam je
niekto, kto jej pomôže...musí byť... „Pán Gold, kde ste ?!“ Skoro vykríkla. Ale
zatiaľ iba stála, držala si konce kabáta pri krku a chcelo sa jej plakať
bezmocnosťou.
- Nie je tu. Už pár dní tu nie je. ...Ale nikomu nechýba...Ty budeš asi
jediná. – ozvalo sa jej za chrbtom.
Stálo tam dievča, čo zazrela ráno vykladať
ponuku dňa. Výrazné tmavé oči sa dívali spod červenej baretky, pod pazuchou
niesla smiešny košík s polotovarmi.
- Som Ruby... – natrčila dlhovlasá s košíkom ruku.
Bella jej do dlane vložila tú svoju, ale
mlčala. Pohľad vrátila zas na dvere.
- Nemusíš mi povedať, ako sa voláš, ale tu
stojíš zbytočne. Gold tu nie je. -
Ako tvrdo to znelo a ako veľmi dúfala
v opak.
- Musím ho nájsť...pomôže mi. – zašepkala
ticho.
Ruby sa rozosmiala.
- Ten určite... ! -
Ale keď videla smútok a beznádej
v kráskiných očiach, radšej ju chytila okolo pliec a potiahla svojím
smerom.
- Poď. Babička má tu kúsok reštiku, dáš si
nejaký drink a počkáš tam. Z okna vidno na Goldovu záložňu.
A navyše, chodí k nám celé mestečko, možno niekto vie, kde vlastne
je. – usmiala sa Ruby na svoju novú priateľku.
V bistre bolo útulne a teplo.
Mäkké svetlo napriek bielemu dňu osvetľovalo boxy aj barový pult, kde za
pokladňou stála sivovlasá žena s plédom prehodeným cez plecia. Ruby jej
čosi pošepkala, zvrtla sa a zmizla niekde v kuchyni.
- Počula som, že hľadáš Golda. – pristúpila
k nej babička a položila pred ňu pohár horúceho kakaa. Tak sladko
voňalo.
- Hej, musím ho nájsť. Pomôže mi...vraj je
najmocnejší v meste. – povedala s dôverou Bella naivne a utrela
si kakaové fúzy okolo hornej pery.
- To teda je ! – zatiahla ironicky
hostiteľka a otočila sa jej chrbtom.
Bella mykla plecami a pustila sa
s chuťou do kakaa.
- To čo piješ ?!... Bože, tá moja babka je
nemožná. Povedala som jej, aby ti dala niečo poriadne a ona ťa napojí
kakaom ! Chápeš to ?! – zhrozene pokyvovala Ruby hlavou. – Tak počuj.
O Goldovi tu nikto nič nevie, ale o chvíľu prídu z nemocnice na
obednú prestávku, skúsime tam... Vraj mal nejaké kšefty s naším Archim...
Archie je cvokár. Gold k nemu zrejme chodil na terapie. Spýtame sa. –
šepkala Ruby, aby ju babička nepočula.
- Ďakujem, že mi pomáhaš. – usmiala sa Bella
opäť s kakaovým rúžom nad perami.
- Konečne sa niečo deje. Inak tu skapal pes
! ...A nepi to ! Donesiem ti ľadový čaj... Zasmažený ! - žmurkla sprisahanecky
a zas odbehla obsluhovať hostí, lebo babička spod okuliarov prísne
zazerala.
Všade bola tma. Cez úzky priesmyk akéhosi
prapodivne tenkého okna sem dosiahol len pás svetla, v ktorom sa hmýrili
čiastočky prachu.
Tvrdé lôžko bez podušky ho tlačilo, pod
hlavou nahmatal deku. Posadil sa a zažmurkal do zdroja svetla.
Keď sa konečne rozhľadel, radšej opäť
privrel oči a zaboril tvár do dlaní.
Bola to cela. Strohá, studená sivá cela.
Akási pričňa primontovaná k stene namiesto postele, na nej tvrdá deka
a v kúte misa toalety bez poklopu. Steny obité čímsi mäkkým. Strácali
sa pod tým aj dvere s miniatúrnym okienkom v hornej časti. Nič viac.
Prázdne štyri steny.
Zhlboka sa nadýchol. Vstal. Zapotácal sa,
kým bez palice našiel akú-takú rovnováhu a prikročil k svetlu.
K jedinému pozitívnemu bodu jeho momentálneho položenia.
V úzkom priečinku nevidel nič, len
mreže asi pol metra ďalej a za nimi, teda skôr pred nimi čosi zelené.
Tráva.
„Suterén“...
Rozosmial sa. Šialene sa rozosmial, krčiac
prsty na oboch rukách napriek tomu, že mu to spôsobovalo bolesť.
- Myslíš si, že si vyhrala ?!... Nie, mňa
nezlomíš ! Mňa teda nie !... Dostanem sa odtiaľto, tak, ako som sa vždy
odvšadiaľ dostal !... Počuješ ma ?! – kričal do stropu.
Nikto ho nepočul.
- Čo robíš ?! – spýtala sa zhrozená Ruby
mladej ženy, čo sa v boxe skrútila do klbka v kúte.
- Nechcem...nechcem, aby ma videli... –
odpovedala jej nejasne.
Ruby pozrela k dverám. Po schodíkoch
práve vystupovali lekári z nemocnice.
Whale čosi vehementne vysvetľoval Hopperovi
a ten klasicky s pootvorenými ústami počúval. Možno len na pol ucha.
- Waw ! Začína sa mi to páčiť čoraz viac ! –
zvolala Ruby a prehodila si tácku z jednej ruky do druhej. – Že ty si
im zdúchla ?! ...rovno zo stola... – pozrela na ženu trasúcu sa s nohami
vyloženými v kresle a hlavou medzi kolenami.
- Neboj, nie som sketa...počkaj, zostaň takto,
ja ich sem privediem...Vedľa do boxu, budeš počuť, o čom sa zhovárajú...To
je švanda ! Som z toho úplne, ale že úplne vedľa... – zaškerila sa Ruby
a náročky vlniac bokmi so širokánskym úsmevom chytila Whala pod pazuchy
a doslova dovliekla do boxu vedľa Belly. Oddeľovali ich len vysoké opierky
hlavy masívnych kresiel. Hopper sa dotackal za nimi.
domiceli
Zaujímavé čítanie.
OdpovedaťOdstrániťNámet je z nejakej knihy?
Nie, Ivo...je to televízny seriál OUAT ( Kde bolo tam bolo...)
OdstrániťTakže pre tých, čo ho pravidelne nesledujú ( končí už druhá séria ) to bude zrejme trochu chaotické a nejasné...predsa len ide o fanfiction, kde sa predpokladá, že čitatelia seriál poznajú...nadväzuje to totiž naň ( mali by byť zachované postavy aj prostredie a pod. )...:-)
SA
OdpovedaťOdstrániť