Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., 36. kapitola POZVÁNKA

Obchodné tajomstvá III

kapitola 36

Pozvánka

     Vplávala do obchodu stále neistá v priveľmi vysokých topánkach a prezeranie milióna drobností, čo jej hneď pri vstupe  zajali oči, na stabilite chôdze veľmi nepridávalo.  Zvonček  nad dverami ešte ani nedoznel, už zvučal stuchnutou miestnosťou jej veselý hlas ako jeho ozvena.

  Dotýkala sa vecí a tie ožívali pod jej rukami. Rozjasnili sa im farby, roztriasli sa potešené náhlym záujmom.

  Aj jeho dlaň, položená na pulte sa zachvela, keď na ňu položila tú svoju.

  Usmial sa.

  - Ako vidím, rozhovor s priateľkou bol mimoriadne plodný, podľa toho, ako celá žiariš. – pozrel sa na ňu trochu nakloniac hlavu.

 - Ty žiarliš... – nahla sa hlboko cez pult, pokývala mu tvárou vedľa nosa jemne sa ho dotknúc svojím.

  Vzápätí vyložila na malý koberček vedľa starodávnej pokladnice zhúžvaný papier doteraz skrytý v druhej ruke. Pozorne ho rozkrútila, narovnala a roztiahnutými prstami držala, aby bol čitateľný.

 - Pozri ! Toto mi dala Ruby...No, nie je to úžasné ? – priam horela nadšením.

  S vráskou cez čelo pozorne čítal roztrasené ručne písané písmená oxeroxované na nekvalitnej mašine a nič úžasné na tom nevidel. Ale nechcel jej kaziť náladu.

 - Chceš ísť, pravda ? – pokojne zložil okuliare.

 - Ty sa netešíš ? ...Veď také megastretnutie všetkých Storybroočanov musí byť fantastická akcia!... A pozri...Bude kapela a občerstvenie z Babičkinho bistra a všetci majú prísť v kostýmoch...a budeme sa zabávať a tešiť sa z toho, že kliatba je už zlomená ! – pritisla si vzácny papier o hruď a s očami vystrelenými kdesi do stropu popustila uzdu svojej fantázii.

   - ...Storybrook, ale nemá takú veľkú sálu...- skúšal prehovárať, – kde to akože chcú zorganizovať ? –

  - V háji ! –

  - Ahá, to je  tam, kde ma poslala Ruby... – uškrnul sa.

  - Poslala ? ...Pozvala ! Preto mi to dala. Sme aj my pozvaní...Ty a ja...My dvaja... – pomaly prešla za pult, vzala ho pod pazuchu a vystrela sa. – „Prichádzajú pán a pani...“ - nedokončila, len zvedavo pozrela na jeho reakciu.

  - Vy to s tou svadbou myslíte asi vážne, slečna Bella French ?“ – prešiel na vykanie a otočil si ju k sebe.

  - Smrteľne ! – vzdorovito zdvihla bradu.

  To slovo ho pichlo. Zvážnel.

  - Tak veľmi ti záleží na tom...aby... – prechádzal dlaňou po jej vlasoch a hlas mal mäkký, skoro sa mu triasol.

  - Záleží mi na tebe. Ráno si povedal, že chceš, aby som bola šťastná...A ja chcem, aby si šťastný bol ty... Ľubim ťa... – zašepkala do klopy saka, lebo ju objal skôr, než dohovorila.

   - Budem hádať, akou maskou by si chcela byť. – zdvihol prst a prižmúril oči.

   - Tak pŕŕŕ ! – ustúpila o krok dozadu mierne ho odtisnúc.

   - Kôň ?! Ušľachtilé...To máme štyri nohy, hriva, chvost...nie je zlé, pokiaľ nebudem musieť stvárňovať jeho zadnú časť. – kýval vážne prstom.

   Usmievala sa.

   -  Ty vieš veľmi dobre, čo chcem...-

   -  Toho sa práve obávam. – zaprel sa oboma rukami o pult, stisol pery pripravený počúvať.

   -  Chcem si vybrať masku sama. -  

   -  Prosím, nejaké sa tu po skriniach nájdu a keby predsa len nič nevyhovovalo, vyčarujem ti na mieru...- začal sa hrabať v pokladni, považujúc výber kostýmu za uzavretú vec.

  - Nie, nie a nie ! Nepochopil si ma... Vyberiem si sama a nie s tebou ! A ty mi sľúbiš, že nebudeš používať mágiu ani na pričarovávanie kadejakých handier a ani na to...a teraz ma dobre počúvaj: aby si ma tajne špehoval ! Prosím... – stíšila hlas a nasadili psí výraz, - prosím, chcem ťa prekvapiť... –

  - Bál som sa opodstatnene. – s hrmotom zabuchol zásuvku s drobnými.

  - Čoho sa bojíš ?! Bude to zábava ! Budeme sa tváriť, že je to náš prvý ples...a ty ma zazrieš, akože po prvýkrát... a podlomia sa ti kolená... – tancovala po obchode s očami v snoch.

  - To nie je problém, pokiaľ súčasťou môjho kostýmu nebude vychádzková palica... – mrmlal si ironicky.

  - ...a budeš ma nenápadne sledovať a nezmôžeš sa ani na slovo... –

 - Aj to by šlo, pokiaľ pôjdeš za kamzíka, prípadne za plnenú papriku... – neodpustil si priebežné komentáre.

- ...a potom ma vyzveš do tanca a ja sa budem celá červenať...

- Takže „Plnená paprika“... –

- ...bude to romantické, krásne dojímavé... –

- No, ak ja pôjdem zas za cibuľu, môžeme si aj poplakať a ak sa nakoniec spojíme, vzíde z toho... lečo ! – pokyvkával hlavou hľadajúc niečo pod pultom.

- Trochu blbé meno pre prvé dieťa, nemyslíš ? – zatiahla rovnako sarkasticky.

  Vyrovnal sa. Pomaly. Doširoka otvárajúc oči.

  Domnieval sa, že jeho poznámky nevníma. Mýlil sa. Až teraz si uvedomil dvojzmyselnosť svojich slov a uznal, že tento slovný súboj vyhrala.

   Čas na rezignáciu.

 - Dobre. Sľubujem ti, že nepoužijem mágiu, nebudem ťa sledovať...ani v kúpeľni? Ani keď sa prezliekaš ?... – skúšal provokovať.

 - Pán Gold ! –

 - ...dobre. Teda nebudem ťa sledovať ani pátrať po tvojom kostýme a do hája prídeme každý osve. Spokojná ? – znova ju objal.

  Vykrútila sa mu.

 - Idem za Ruby. ..Mám veľa...veľa práce... - poslala mu vzdušný bozk a potom už len zazvonil zvonček.

domiceli