Mr. Gold Obchodné tajomstvá III., 35. kapitola PRIATEĽKY

Obchodné tajomstvá III

kapitola 35

Priateľky

     Pokojná štvrť pomaly končila, upravených predzáhradiek ubúdalo, domy sa priblížili k sivým chodníkom a prijali malomestský image okrajových barabizní, čo nostalgicky, ale so šarmom sebe vlastným nonšalantne chátrali tvoriac nezameniteľnú atmosféru Bohom zabudnutého Storybrooku.

  Držala sa ho starosvetsky pod pazuchu, vdychovala čerstvý vzduch zmiešaný s teplým prachom slabo udržiavanej cesty a smogom, keď raz za čas lenivo okolo nich prešlo staromódne auto.

  Čas akoby stále stál.

  Kráčali z kroka - na krok, on podopierajúc sa o vychádzkovú palicu, skrytý za slnečnými okuliarmi, ona s podobným handicapom privysokých sandálov, v ktorých nevedela dobre chodiť, preklínala za ne Ruby, nechala si svietiť slnko do tváre a na určitých úsekoch celkom zažmúrila oči, istá si oporou jeho ramena.

  Zopár obyvateľov, ktorých stretli, sa iba neveriacky dívalo, často zabudnúc aj odzdraviť, lebo hoci priveľmi dobre poznali pána Golda, ženu, o ktorej sa už v meste klebetilo, videli prvýkrát.

  V diaľke sa už črtala veža knižnice, ale nepriniesla im zlé spomienky, nezhoršila náladu.

  Občas sa k nej otočil, usmial sa na dokonalý šťastný profil v záplave lesklých vlasov a hrdo zdvihol hlavu.

  - Bella ! Bella ! – ozývalo sa zdiaľky spred Babičkinho bistra. Dlhovlasé dievča v krátkych šortkách mávalo na dvojicu odušu akýmisi papiermi v hrsti. Bez obzretia vbehlo na cestu a rútilo sa im oproti.

  - Som rada, že ťa zas vidím...- začala zadýchaná familiárne oblapiac Bellu okolo ramien. -  A dobrý deň aj vám,  pán Gold. Dnes vám to mimoriadne pristane. – pokývala Ruby uznanlivo hlavou mysliac na prívesok, čo mu visel spod paže v pastelových minišatách ukončený vysokými šteklami.

  Sňal si zo slušnosti slnečné okuliare a bez náznaku úsmevu pozeral radšej iným smerom. Bol predsa len na rozpakoch, najradšej by sa už videl v prítmí vlastného obchodu.

  Ruby si obzrela Bellu od hlavy k pätám spokojná, že má na sebe oblečenie, čo jej osobne vybrala a najradšej by napravila aj pánovi Goldovi jeho kravatu, aby sa uistila, že spolu ladia.

  - Za tie topánky musíš mať puk na jazyku ! – potriasla Bella hlavou, prešľapujúc a  prekrúcajúc oči bolesťou.

  - Čo blázniš ?! Vieš, čo tie vôbec stáli?!...  Ja môžem len snívať o takom sponzorovi a jej sa nepáči ! – dala si rozhorčená Ruby ruky v bok a obe ženy svorne pozreli na úbohého muža, čo sa tváril, že tam vôbec nie je.

  -  ...mohla si vybrať pohodlnejšie, tieto... –

  -  Nemohla ! Chcel tie najkrajšie, aké tu majú... – otrčila Ruby bezmocne dlane.

  - Hm...Hm, dámy. Som stále tu. Ak ma chcete ďalej beztrestne ohovárať, dovolil by som si premiestniť objekt vašej kontraverzie za dvere mojej záložne. Porúčam sa...- vypustil Bellinu ruku spod paže, nasadil zas okuliare a po úctivej poklone vykročil.

  - Bože, on je taký božský ! – zalomila Ruby rukami.

  - Hm...Hm...som stále tu... – napodobnila Bella jeho frázu aj s tónom reči a obe vybuchli do smiechu.

  - Už ste to robili, že ? – dívala sa Ruby s prižmúrenými očami za odchádzajúcim.

  - Nechce... –

  - On... ťa... odmietol ?! – skríkla neveriacky ohnúc sa v páse červenovláska.

  - Hovor tichšie. Určite vie, o čom sa zhovárame... – pošepkala Bella trochu smutne.

  Ruby ju chytila pod pazuchu a vyzvedala pohľadom.

  - ...no, nechce...- zopakovala kráska a mykla plecami.

  - Ale... veď nie je taký starý, iste ešte môže... – filozofovala žena s krikľavým rúžom na perách.

  -  Tak,  328 rokov je už pomerne dosť... – pokyvkala Bella hlavou a obe zas vybuchli v potláčaný smiech.

 - Počkaj. Pekne poporiadku. Ty si chcela...a on... a neskúšaj vynechať nejaké detaily!– pobádala Ruby.

 Bella záporne pokývala hlavou.

 -  Je vadný ?...  - zamračila sa vyšetrovateľka nechápavo, keď nedostala priamu odpoveď.

 -  Bude to inak... Podľa mňa, je to stará škola. Asi si potrpí na okázalosť a formality a...navrhla som mu, nech vyhľadáme môjho otca...a nech ho teda oficiálne požiada o moju ruku...a... –

  - Tebe šibe !... Kde to žiješ ?! Čo sme v stredoveku ?!... Tak buď ťa normálne pretiahne, alebo nech ide do hája !... Aký otec ? Aké formality ?... držala sa Ruby za čelo a komentovala počuté so zažmúrenými očami.

  Bella nestačila zatvoriť ústa nad slovníkom svojej priateľky.

  Fúkol do okna a zväčšený obraz rozhovoru dvoch žien na rohu ulice zmizol.

  - Tej Ruby pri najbližšej príležitosti vyprášim kožuch a privriem jej chvost do babkinej chladničky s lasagnami !... – precedil pomedzi zuby skôr s náznakom smiechu, než hnevu.

domiceli