RUMBELLE - Depozit krídiel II. - 23. kapitola

RUMBELLE

Depozit krídiel II.

23. kapitola

      Kýval si s balíčkom v tenkej priesvitnej igelitke a márne, konečne vstrebajúc asi ten šok,  premýšľal nad tým, prečo v Králičej nore tak nečakane vykvitla. Seba, napriek jej slovám, iste ironickým, malá sa zrejme, možno aj od neho, učí rýchlo, ako podstatu vylúčil s okamžitou platnosťou a uvalil embargo na túto tému. Definitívne uzavreté vo fascikli s veľavravným názvom: MÁ 16!

  Mrkol na rozváňajúce, jemnou hmlou potiace sa už hamburgery, či vydržia kymácanie. "Žiadne rande." Opakoval si. Len ju pozval na večeru. Pozve. Večera v aute. Nič viac a nič menej. Milé, že ho prišla pozrieť...

  Zrak mu padol na čosi povedomé dolu na ceste, ale v tej zmesi odpadkov okolo, a rýchlosti akou napredoval, tomu nevenoval veľkú pozornosť. Len sa mu čosi zamarilo. A nevedel to "čosi" zaradiť...  Hlúpo zalovil vo vrecku, aby pripravil kľúče, zabudnúc, že jej ich dal a radšej pridal do kroku. Nejaký si nesvoj, kámo. Čo je, čo sa deje? Nebodaj ťa tá malá chutná žabka vykoľajila. Priznaj si to. To je odvaha. Prísť!...A sem... do jamy levovej... Ha! Fascikel...!

  Trhol dvierkami na strane spolujazdca, pripravený zložiť jej poklonu a hádzaný balíček zaspätkoval a kymácal sa tentokrát medzi dverami vidiac, že auto je obsadené úplne iným komparzom.

   - Kde je Belle? – vyšlo z neho v zlej predtuche vyťukanej v jedovato  vycerených zúbkoch Zeleny.

   - Takže tá malá bezočivá štetka má už aj meno, ty pedofil! – chňapla po igelitke a od jedu ju vyšmarila von.

  Letel za ňou pohľadom. A letel ešte kúsok ďalej. Vrátil sa do uličky a našiel... jej čelenku. To je to, čo mu cvrnklo o nos cestou a nevedel to hneď dešifrovať. Teda asi nie jej, ale mala ju privarenú na tej hnusnej chlpatej guči, čo jej niekto spravil z vlasov.

  To už aj Zelena vyliezla z auta a s rukami v bok, nohami od seba, si stala za neho chrbát.

  - Trochu som jej upravila fasádu. Teraz iste fňuká mamičke na pliecku. Buď rád, že som ťa tej malej otravy zbavila. –

 Nie, nebol rád. Klamal by. Spomalene sa dvíhal a najradšej by bol Zelene rovno zahryzol do lýtka. Fakt má dieru na pančuche. Malá mala dobrý postreh. Nádych - výdych. Skúsi ju vyspovedať podobrotky. Najskôr.

  Našťastie mu vo vrecku zazvonil mobil.

  - Ak je to tá krpaňa, tak to nedvihneš! Inak je to tvoj posledný hrdinský čin! – skúsila vydierať poblednutá ryšaňa, až sa jej triasli nozdry.

  Strčil do nej. Žiadne „podobrotky“ nebude. Čas vypršal.

  Počúval. Mračil sa. Hlas na druhej strane poznal, ale nebol jej. Žiaľ?

  - ...no, je mi to trápne, brácho, vieš... keď som tam videla toho jej priateľa, ako sa k nej mal... Bozkával ju tak náruživo na krky, vieš, ako tí mladí... tým je jedno, či sú sami, či nie... aj som jej to nechcela dať. Počkala som, kým odišli návštevy. Škoda, vyzerala, ako milé dievča, ale... Nie je taká, ako si myslíš. Je ako všetky ostatné...Mne môžeš veriť. Rozoznám to... Ale som rada, že to takto dopadlo... a vieš to odo mňa... no.. .že je zadaná, no, že... má frajera... Ja som jej vrátila tie "mužské veci", veď vieš a nejaké ženské veci z toho saka, čo som prala a zajtra jej tam zanesiem aj to sako. Ty už nikam nechoď. Vybavím to... beztak ťa ťahala len za nos... – lolotala sestra jedno cez druhé a jemu začínalo svitať.

  - Čo si jej to vrátila?! Zopakuj mi to! – takmer sa zakoktal.

  Na druhej strane bolo chvíľu ticho. Tak ona mu čo najšetrnejšie vyrozpráva srdcelomný príbeh konca jeho sotva začínajúcej love story a jeho zaujímajú nejaké gumičky a tampóny miniveľkosti? Jej brat je asi chorý.

  - Čo sa durdíš?! Bolo to jej, tak som jej to vrátila... Síce chcela s tebou ihneď hovoriť, nejaká bola doplašená, ale ja som jej jasne dala najavo, že u mňa a aj u teba jasne skončila, úplne jasne! ...som si ju už nevšímala, vieš Robko sa dožadoval ísť kakať... a keď som sa vrátila, už jej na izbe nebolo... a to tam vzadu jačí zas tá odporná ženská?! Kedy sa jej konečne zbavíš?! Som ti... – radšej položil.

  - Kde je Belle?! – zopakoval smerom k rozčertenej Zelene, aby stopol jej protesty voči jeho telefonátu.

  Natrčil pred ňu červenú čelenku. Nebezpečne sa kývala zboka - nabok.

  Ryšaňa len prekrížila zduto ruky na prsiach a natočila sa ostentatívne do strany. Pochopil. Dáma je urazená, bude strúhať formu. Dlabať na ňu. Nájde si ju sám. V tých šteklách, čo jej očividne otláčali päty ďaleko zájsť nemohla.

  Zohol sa po hamburgery, zauzlil igelitku, aby celkom nevychladli, šmaril ich aj s čelenkou  na zadné sedadlo, zatreskol dvere a naštartoval, úplne ignorujúc ledva z trasy uskakujúcu ženu s rozhadzujúcimi rukami.

  - Belle, kde si? – zašepkal trochu zúfalejšie, predstaviac si, ako sa tá malá trapka s ružovýmu zubami v nedoliehajúcej minisukni trajduje urazená po meste s kabelkou plnou... ani radšej nedomyslel. Sestru prichlomaždí v ďalšom dejstve.

  Po pár blokoch, márne presliedených, zastal, vydoloval z vrecka zas mobil a vytočil číslo.

   - Ja len, povedzte šéfovi... mám ten tovar. Teda... ešte nemám, ale nemusí sa báť, o nejakú hodinku vám ho... Čo? Čože?! Belle?! ...to si... hej, hej... doriti! – takmer nedokázal udržať mobil v roztrasených rukách.

  Už vie, kde je...Belle. 

 Mdlo pozrel dozadu na čelenku prikvačenú hambáčom, z ktorého začínal cez tenký papier presakovať kečup a lepiť sa o mikrotén. Striaslo ho. Chvíľu trvalo, kým zas naštartoval.

  Toto sa jej snáď len zdá. Toto, keď bude rozprávať Ruby... a babám v škole a...

  Ako v zlom filme. Fakt béčkovom! Musí si to čo najlepšie zapamätať. Škoda, že jej zobrali kabelku, aj mobil, nafotila by si to a poslala cez snapchat, alebo ešte lepšie zavesila rovno na my story.

   Jasné! Preto jej ho zobrali. Bude to prekvapčo a ona by nevydržala. Má to dobre premyslené. Každý detail. Dvihla kútik úst a predstavila si, ako jej pracne pripravuje túto „ekšn“, pod krycím názvom: „Idem ti kúpiť niečo pod zub...“ nech si myslí, že je veľký, zlý chlapec... Bu-bu-bu... On je úžasný, báječný... kde sa na neho hrabe trápny Gaston. Takže sa za ňu nehanbil, len... je fantastický!

  Ale kde to prestala? ... jáj musí si to tu zapamätať. Toto vnúčatkám bude už môcť vyrozprávať, akého majú romantického dedka... Ideme na to.

  Stará betónová terasa s kopou kadejakých pixlí a zničeného stavebného materiálu, za ešte staršou drevenou búdou, hrdzavé, vypletané  kreslo a prerastajúca burina v každej škáre. A zobrali jej topánky. Jediné pozitívum. Ruby má o číslo menšie laby, skoro jej tie jej odpadli cestou.

  Chlapík vpredu sa drzo prehrabával v jej kabelke a telefonoval. Asi by sa mala pokúsiť ujsť. Aby si mysleli, že im to verí a bojí sa a tak... Nezaviazali ju. Trápni amatéri. On sa toľko snaží a oni zlyhajú na blbých detailoch.

  Ty ťapa! Môže to byť nebezpečné. Čo...čo ak otvoria tú igelitku... a zistia, čo máš v nej! Prezervatívy a tampóny. Akurát, čo sa budú cítiť trápne. Mykla plecom a pohodlnejšie sa oprela.

  Pozerala po chlapíkovi, čo sa k nej blížil s mobilom. Cha...ide do tuhého.

  - Pozdrav pekne uja Roba...- zalaškoval, kým jej ho prikladal k uchu.

  - Ahoj, ujo Robo.... – lascívne zašepkala a takmer poslala cez telefón vzdušný bozk.

    Nič dementnejšie ju v tej chvíli nenapadlo. Nie, nie, nemala by  mu kaziť hru. Ale ziapať o pomoc nemieni. Vo fistule jej hlas znie blbo.

Premeriavala si chlapcov, čo ju na rohu ulice poprosili, aby s nimi šla za Robom do bistra, že už ju tam čaká... Čo by nešla. Aj odviezť sa dala. Tie topánky neznesiteľne omínali...

  Teraz tu sedí. Robo príde. Usmiala sa. Chlapíci zmeraveli a radšej sa jej otočili chrbtom s mobilmi stále na ušiach. Hrozný zlozvyk.

  - Prosím vás, páni, nemáte hygienické vreckovky? Potrebujem sa trochu odmaľovať, nech ma Robo neuvidí takto. – vystrúhala ešte väčší úsmev.

  Čo ak sa dnes budú bozkávať? Mala by vyzerať prirodzenejšie. Ako obeť únosu, no nie?!

  Jeden z chlapíkov sa naozaj pomrvil vo vrecku na saku a podal jej, čo chcela.

  - Ste veľmi zlatý. Ja som Belle a vy? – natrčila mu slušne ruku.

  Ale vstávať nebude. Nohy bolia.

  Len pozrel na svojho kamoša vzadu a vycúval od nej. Sadli si opodiaľ. Druhý zramoval kabelku a položil ju nabok.

  Trápni sú jak zle nadabované, málo namakané gorily vo filme. Mali by mať čierne okuliare a vyčesané, nagélované  vlasy a... Dnes už poriadnych kamošov nezoženieš.

  Drhla pery, aj viečka. Skúsila aj do vlasov načrieť, ale s tým bol trochu problém.

  Pozerali po nej a zdala sa im nekompletná. Vzhľadom na to, čo mala v kabelke...

  Ešte pár mesiacov a bude z nej troska. Škoda. Celkom chutná. Poškrabal sa na nose dotyčný, čo ho oskalpovala o vreckovky.

Domiceli