RUMBELLE - Iba každá druhá II. - 11. kapitola

RUMBELLE

Iba každá druhá

2. séria

11. kapitola

Plátenná

XI.

    Načiahol sa za fasciklom, ale bránila ho. Keď sa im pohľady dohodli, že transakcia prebehne aj so spätnou väzbou, "dovolila" mu si ho chvíľu poťažkať. Neotváral ho.

  - Asi to ...ani nechcem čítať. - prekvapil ju komentárom.

  - Ale ja hej. Ak smiem. - chytila sa možnosti získať ho do vlastníctva. - Nejako sa mi zapáčilo byť hrdinkou knižiek. - pomrvila perami, aby nepôsobila tak namyslene a skryla pravý motív svojej žiadosti.

  Ješitne mu lichotil, ale nechcel ju strápniť. Bez ohľadu na to, koľko mala rokov, skúseností a prežitého, práve jej na povrch sa stále tlačiaca istá detinská bezprostrednosť a naivita boli presne to, čo ho obmäkčovalo kedysi a dnes rovnako. Svoje kedysi nechápal, svoje teraz o to viac.  

  - Ale toto je len rozprávka. - dvihol kútik úst a palcami prechádzal po drobiacom sa už povrchu, čo pomaly, ale iste podliehal zubu času.   

  Ani veľkohubý názov, čo mu sestra Perpetua dala: Hýrivé tiene nestačil dodať artefaktu nástojčivosť, prečo by sa mal vracať  práve k týmto spomienkam. Navyše dobrovoľne. Je tu len kvôli nej. Posadil ju do taxíka a nechal viezť sa desiatky kilometrov do ústavu, v ktorom kedysi parazitoval. Vycical ho a naplnený životodarnou miazgou bol ochotný začať ďalšiu etapu svojho dovtedy prázdneho potulovania sa životom.

   - Toto je len rozprávka. - zopakoval. 

  Ješitne, uznáva, aby ho chápala. Pohnútky a tak. Toto tu nebude čítať.

  - Aj to predtým bola...rozprávka. - strčila ruky zas pod zadok a stiahla nohy pod lavičku.

  - Až na ten koniec. - odložil fascikel medzi nich a na tvár mu sadol smútok.

  - Myslíš na Neala? - zašepkala.

   Nemyslel na Neala. Myslel na ich vzťah, došľaka...

  Zadíval sa do jej oblej tváričky. Sklamať ju? Už koľkýkrát?!

  - Stále na neho myslím. Ale vtedy, keď som odtiaľto odchádzal, nešiel som za ním. Nemohol som. Sotva doliečený alkoholik, bez zázemia, bez práce. Nemohol som sa mu ukázať na oči a povedať len tak jednoducho: na, tu ma máš, si môj syn, ja som ti otec, začneme znovu... - stíšil hlas. - A ktovie, možno som to mal urobiť. Možno by to dopadlo celkom inak, keby... -

  - ...myslíš, keby môže vyrastať s tebou už ako chlapec, že by sa... nedostal do tej drogovej partie a...-  Neveriacky sa na ňu zadíval. Tak predsa to nie je už naivita a detinskosť, dozrela a cestu si z nej razí už aj cielená diplomacia. Koľké sklamanie. Zaujíma sa o iného. Ide na to okľukou. Už to nie je malá naivná Belle...Ako by sa kedysi spýtala na to, čo má spoločné s jej prvou letnou láskou?  Blázon, vtedy si bol ty letnou láskou, tie ostatné ležali možno kdesi v denníčku, ako bezcenné obrázky z kolotočov.

   - Naozaj chceš počuť detaily? Emma ti nič nevravela?! -

  Prečo spomína Emmu? Emma. Emma vždy vedela viac. Odkedy sa spoznali, na tej nedobrovoľnej brigáde na záchranu starej zrúcaniny, Emma vedela viac. Ale nikdy to neskôr nerozoberali. Roberta a jeho...

  Už sa nemala odvahu pýtať, mala len odvahu počuť odpoveď. Pohľad neoklame.

  - Emma bola a aj je silná žena, ale toto ju, povezme, vtedy zložilo. - prižmúril oči, aby sa ľahšie preniesol do minulosti.

   - Prišla  ku mne do vily, ešte pred maturitou. S Nealom im to už neklapalo, ale všetci sme sa tvárili, že to nevidíme...

...pred niekoľkými rokmi...

  Uhol sklonenej hlavy dával jasnú signalizáciu, že je to vážne. Cestička v blond  vlasoch, inokedy pedantne rozdelená, teraz porozhadzovala jednotlivé pramene bez ladu a skladu. Lakťom sa ešte chvíľu zapierala o veraje, kým sa odvážila pozvať sa dnu. Nemal z toho dobrý pocit. Dobrá intuícia.

  - V raji sa zas zatiahlo? Nebodaj Hook stratil chuť? Alebo trpezlivosť?! -

  Zvyknutý na zvláštny vzťah tejto ženy a jeho syna, tejto ženy a Hooka a tejto ženy a samého seba,  toto bolo uvítanie, ktoré  presne charakterizovalo  momentálny stav. 

  Už jej odvaha, že zvoní práve pri jeho dverách...

  Správala sa tu ako doma. Sadla si do kresla, stiahla sa o poschodie nižšie, aby si mohla zaprieť hlavu o opierku a chvíľu čosi čítať zo stropu. 

  Pozrel tým istým smerom a čelo mu preryli vrásky.

  - Neal tu ale nie je. -strčil ruky do zadných vreciek nohavíc.

  - A ani nebude...- doplnila.   

  Vyzula si topánky a odkopla ich od seba. Ohla sa po ne, narovnala ich, našuchla do nich  nohy. Zas sa oprela...

 - Ako sme ho mohli milovať? - zadrela, ale jazyk sa jej očividne plietol viac, ako si predsavzala.

  - Hovor za seba. - sadol si oproti, ochotný prerodiť sa zas na bútľavú vŕbu a pokúsiť sa žehliť synove prúsery, ale len odtiaľ-potiaľ. Aj ona musí pochopiť, že ako otec objektívny nebude.

  - Tak spusti...- vyzval ju trochu chladnokrvne a pohodlne sa oprel.

  - Radšej pôjdem...- ale ani sa nepohla.

  Dobre ju poznal. Keď už raz prišla, neodíde, kým mu tu nenavŕši tony slov a obvinení, výčitiek, nadávok a v tom lepšom prípade nebude až tak kričať a prskať na neho sliny celkom zblízka.

  - Je pozoruhodné, čo všetko sa človek dozvie v posteli. Všimli ste si to? Predstavte si, že kamoška, vydatá, sa tam dozvedela, že jej muž kedysi pracoval ako smetiar! Skoro požiadala o rozvod. Je to pádny dôvod na rozvod? - bľabotala.

   Zostával trpezlivo počúvať, lebo pointa dozaista príde. Prišla.

  - Ako spolupracovník polície hľadám už vyše roka jedného muža. Chlapa, ktorý ma pripravil o parťáka. Dobrého parťáka! Kamoša! - zvážnela, ale pokračovala. - A ako žena s desaťročným synom tiež som hľadala jedného muža. Je pomerne ťažké oddeliť prácu a súkromie. A potom sa jedného dňa zobudíte nahá pri chlapovi, ktorý vám nežne rozpráva o tom, ako ho kedysi zmlátil gang vedený vaším exmilencom za to, že kedysi onomu exmilencovi pretiahol jeho matku, ako sa teší, že ho asi zmláti zas, lebo mu pretiahol aj jeho frajerku...- ryla do živého.

  Prestávalo sa mu to páčiť. Ok, tu pred ním sedí žena, ktorá momentálne spáva s mužom, ktorý jeho osobne pripravil o manželku a jeho syna o matku. Žena, ktorá predním spávala s tým synom a jeho učinila starým otcom. Keď sa to tak vezme, pomenovala to presne:  Hook mu pretiahol nielen manželku, ale aj nevestu čakateľku. A on tu sedí a počúva, ako sa opitá spovedá. Zvracal už dnes vôbec?!

 -  Dnes som našla oboch. Našla som Neala! - zhrnula nejasne, ale neprikladal tomu veľkú váhu.

  O synových excesoch s drogami a tom, že je Neal členom bandy, ktorá ich už stála každého pomerne dosť, vedia obaja už dlhšie. Mal pocit, že to, že má dieťa a znovu našiel ju, svoju dávnu lásku, mu pomôžu nájsť správnu cestu. Ale akosi to celé nevyšlo. 

  Aj jej to presne takto povedal.

  - Ničomu nerozumiete?! Nejde o mňa a Henryho. Ide o vás. O vás a o Belle. - odlepila sa od opierky a nahla sa viac k nemu.

  Zrak mala matný, unavený, očividne nevyspatá a rozladená dívala sa mu do očí a váhala, či si to, ako mnohé iné, nenechá zas len a len pre seba. Skúsila to trochu rozriediť v Králičej nore, ale škrupina zostala. 

  - Prečo sa nepýtate, čo s tým má Belle? - položila otázku, keď dlho premýšľal nad tou svojou.

  - Nemiešajme ju do toho, prosím, Emma. Nech ide o čokoľvek. - spojil všetkých desať prstov, ale na modlitbu to bolo málo.

  Zakývala záporne hlavou.

  - Je mi ľúto. Je neskoro. Čas už nevrátime. To, čo som sa dnes dozvedela, to je... - hľadala zase chvíľu na strope i po okolitých stenách, ale striedma maľovka nedávala veľa nápovedí.

  - Belle mám rada už odkedy sa poznáme. Boli sme spolu na brigáde, pred rokom v lete. Fiktívne šlo o záchranu nejakého hradu tu neďaleko od mestečka, ale oficiálne to bola vopred pripravená policajná akcia, kde namiesto vedúcich sme boli my - poliši a decká zámerne vybrané s cajchom. Belle tam bola ako päsť na oko, ale žiaľ, nevedomky sa namočila do dílerstva. Za všetkým bol môj kolega. Robert bol správny chlap. Verte mi. Plnil si povinnosti a... nemôžete sa ani vy čudovať Belle, že sa do neho...tak trochu buchla. - usmiala sa.

  On zvážnel. Preglgnúť manželku, aj synovu frajerku, aj hajzla Hooka bola jedna vec, ale Belle. Belle. Belle! Belle mi nechaj nepoškrvnenú, dočerta!

 - Musím o tom počúvať?! - precedil skrz zuby.

  Prikývla. Myslela to vážne.

  - Nemusíte ho mať rád, ale bez neho by tu nebola. Nastavil za ňu kožu, aby ju ochránil. V tom podzemí, kam neopatrne vliezla, čakala celá banda. Šiel tam, aj keď vedel, že nemá veľkú šancu proti presile. A ani nemal. Nebol ozbrojený, nebol pripravený, netušili sme, že tam vôbec vliezol... Urobil to k vôli Belle. Urobil by to pre každého. Robert bol skrátka taký...- mračila sa, ale akosi sama na seba. Do svojho vnútra. Nemala ho poslúchať. Mala tam byť s ním. Boli tím! Spolupracovníci. Mala tam byť. Mala mu pomôcť. Mala ho chrániť! Mala chuť teraz zvracať, ale  vyklopí radšej príbeh až dokonca.

 - Poznala som dvoch z nich. Z tej bandy. Dlho sme po nich šli. A ako ste svedkom, márne ideme stále. O nich sme vedeli. Tretí bol záhadou... Až dodnes. - dramatická pauza.

  - Nemohol som tušiť, že na mňa zaútočí. Mal nôž. Len som sa bránil. - ozvalo sa z dvier.

  - Nevraveli ste, že Neal nie je doma? - otočila sa na muža v kresle.

  - Pre teba. Nie je doma. - odvetil pokojne a ani sa neobzrel dozadu.

  Teraz nemal chuť pozrieť sa synovi do očí. Teraz chvíľu nie.

  - Sklamal si ma. - skrivila pery smerom k mladíkovi v pozadí.

  Znelo to pohŕdavo. Čakala pokánie, ospravedlnenie, čokoľvek, ale nie, že bude hľadať výhovorky. Radšej odvrátila zrak a vrátila ho jeho otcovi.

  - Teraz je to na vás. Nech sa tu vám vyplače na ramene, že zabiť človeka je také... normálne, prirodzené. To, že naša Belle Roba ľúbila, úprimne, ako decko a podľa mňa, keby vtedy v tej diere nevykrváca, tak sú stále spolu, skúste nebrať, ako poľahčujúcu okolnosť. Bol to človek! Super kamoš! Nemusel a ani nemal zomrieť! - márne prosila svedomie, nech jej už dá pokoj a omilostí ju zo spomienok na vlastné zlyhanie.

  Vstala a prešla k Nealovi.

  - Budem klamať Henrymu. Sme obaja rodičia roka...- uznala sarkasticky a buchla dverami.

 ...dnes...

  Stále sa dívala pod nohy. Neobviňovala Emmu, že jej o tom nepovedala ani slovka. Chránila ju, ako chránila Henryho a v konečnom dôsledku aj Neala. Dnes je to jedno. Neala aj tak dostali, hoci sa mu darilo pár rokov sa skrývať.

  Sedí vedľa muža, ktorý sa jej vzdal, aby splatil synov dlh voči nej. Muž je nešťastný, ale ona už pre neho nemôže spraviť to, čo on pre ňu. Môže, ale...

domiceli