RUMBELLE - Akvárium III... 3. kapitola

Rumbelle

  Akvárium III

   3. kapitola

      

          Ešte chvíľu sa venoval svornému nudeniu sa zo správy o činnosti, kým zas nestiahol do lona blok spod iného bloku a nevenoval sa radšej jemu. Stokrát presnorenému, presliedenému, prekontrolovanému každému detailu. 

  A aj tak mu bol každý jeden drahší, ako všetky tie prázdne slová o nových projektoch a starých úspechoch divadla, ktoré pre neho deň za dňom strácalo svoje čaro, lebo...Belle, kde si?! Rozcítil sa zas pri jednom z nespočetných podpisov testovaných na posledných stránkach. Jej meno a jeho priezvisko. Jeho priezvisko a jej meno. Preložil stránku tak, aby boli vedľa seba. Aspoň takto. Na chvíľu. Imaginárne. Nostalgia. Fantasmagória. Sen...

  Zľava ho štuchol ktosi do boku, aby sa prestal tváriť, ako po zjedení citróna. 

  - O  úspechoch môžeme hovoriť menej. Nemôžeme hovoriť vôbec! Posledný plán premiéry bol podľa toho, čo tu vidím,  fiaskom a zlé meno na verejnosti bude len horko-ťažko očistiteľné, preto... - proklamoval nadriadený.

  Zdvihol zrak z nedokonalej tváre  muža, postavy iba načrtnutej modrým gélovým perom, ale v dokonalom kostýme, dokonca aj s glitrami. Už vie, čo by jej kúpil na Vianoce. Celú sadu takýchto pier. Nádych, výdych a pohľad zabodnutý do zamračenej Kaťušinej, ktorá mu smerovala rovno do lona.

  - Prekrásna! Éta ty. Dá...dá...dá...Mónstr, neprijátnyj, toksičnyj...- rozplývala sa.

  - Sklapni! – precedil cez zuby. – A ten toxický odpad si si mohla odpustiť, drahá.- chcel narýchlo zaklapnúť blok, ale strčila mu tam ruku a potom zakňučala od bolesti. Aj zanadávala. V rovnakých intenciách. Niečo so psom a párením sa mimo svorku. Radšej to ani neprekladal a tváril sa, že s tým nemá ani nič spoločné.

  - Nepanimáješ. Snóva  ničivó nepanimáješ...- potriasala hlavou, ale nepohol sa jej na nej ani chlp. Kvalitná ruská práca.

  Aj by sa bil o svoj majetok, ale zízali na ich drobnú šarvátku už viacerí, tak sa len zdvorilo usmiali, pohniezdili a tvárili sa, že vedia, kde sa práve výkonný riaditeľ nachádza v správe, ktorú mu aj tak podstrčil niekto iný. A preto o ňu nejavil záujem ani sám. Šľahol papiere doprostred stola a rovno vyzval narušiteľov.

  - Tak sa mi vidí, pán Gold, že máte iste pre súčasný stav nejaké konkrétne riešenie, ktoré by nám pomohlo zvrátiť problém s omeškanou premiérou, ktorú ste, ako som sa dopočul, práve vy zapríčinili. Nechcite, aby som oľutoval svoje rozhodnutie prijať vás v našom stánku kultúry s nádejou, že budete pre ňu požehnaním.  – afektoval neprirodzene. Zrejme nezdravý vlyv primabalerín sa nedal celkom eliminovať ani vo vedúcej funkcii. Hopko z Preselian, či z akej to diery...

  Jekaterina zatlieskala.  Až potom, pomaly utišujúc svoj búrlivý prejav, prebodnutá všetkými očami v miestnosti opatrne vstala a postavila sa ako štít pred Golda, ktorý zostal na rozpakoch, bez šance, bez argumentov, ale ako práve počúva s oporou aspoň tejto pojašenej kolegyne. Alebo sa mýli?! Ide sa topiť "kóška"?

  - Nu, što ja magu jišo skazať...- začala okľukou. – Snačala ja malčať chatéla, pavérte majivo stydá...- pomáhala si zas slovami klasika, ako vždy, keď nevedela, kam z konopí  a jemu stále nebolo jasné, či ho ide potopiť, alebo mu hádže záchrannú vestu.

  - Skrátka, máme vlastný projekt, ktorý by sme chceli predložiť, ako pendant k tomu, čo...žiaľ, z viacerých objektívnych príčin, nevyšiel. – vstal ani netušil, kto ho zodvihol, ale jej blok v ruke mu dodal silu a držal ho vzpriamene, napriek pochechtávačom, kresliacim si imaginárne brucho pod stolom na margo baletky, ktorá ho verejne obvinila z otcovstva. Nie ku každému sa dostalo, že to neskôr pod nátlakom dementovala, dokonca ani to, že jej pobyt v nemocnici bol spojený s istým zákrokom, ktorý síce dopadol tak, ako chcela, ale jej telo sa vzbúrilo a pokračovať ďalej v náročnom nácviku jej neumožnilo. O zmiznutí jej alternantky sa toho veľa nevedelo, ale...projekt krachol na celej čiare. Nové konkurzy časovo ani finančne neprichádzali do úvahy.

  Trubka Jekaterina znova zatlieskala, ale tentokrát sa k nej pridali, chabo síce, opatrne, ale predsa, aj ostatní. Šlo im o veľa. Niektorým skoro o všetko.

  - To je dobrá správa. Potešujúca...- zámerne šéf naťahoval každú slabiku. - To je viac ako potešujúca správa! - spojil Krasoň prsty a našpúlil ústa. – Zajtra chcem mať na stole všetky podklady, rozpočty, predbežné náklady, skrátka všetko. Všetko! - prilepil brušká prstov o stôl a pozorne si obzrel prítomných.

  Gold len Kaťu, čo sa zas krčila na svojej stoličke pod tiažou jeho pohľadu.

  Chválabohu, že porada bude ešte nejakú tú hodinku pokračovať, hádam dovtedy ten jedovatý, bublajúci  Gold vychladne.

  - Keby si chlap a keby máš golier, tak ťa zaň zdrapnem, vytrčím von oknom a nechám viať ako zástavu a vôbec nie bielu, drahá, márne by si skučala o milosť! – natrčil na ňu svoj ukazovák a bola rada, že nie aj palicu, ako by sa k onej vlajke viac hodilo.

  - My nebúdem skúčať...éta sijčás nevazmóžna... – trepala prstami a myslela na nudu, nesprávne pochopiac jeho hru so slovami.

  Pochopil aj on. Do zajtra? Všetko pripravené? Čo všetko? Aké všetko? Kolmé vrásky uprostred čela sa začínali prehlbovať. A ona sa dívala prihlúplo ako práve z oka uvoľnená srnka, čo čaká na povel opustiť priestor s ostnatým drôtom. Smola. Jeho „toxickosť“ sa začínala prejavovať v plnej miere. Aj keď jed nahradil len jedovatými slovami, aby sa upokojil, a keď dosiahol bod, že bol zas schopný reálne sa zamyslieť, objal slinami zafŕkanú kolegyňu a usmial sa na ňu, ako úplne iný človek.

  - Povedz, Kaťa, veríš mi?! Povedz, veríš vo mňa?! Ako...vieš, ako v človeka, ktorý je schopný dosiahnuť svoj cieľ?! – začal trochu koktať a ona by prikývla aj skalpovaniu, len nech už na ňu neziape a neobviňuje ju stále dookola zo všetkého, za čo je aj fakt zodpovedná. Tak trochu. Aspoň. Určite.

  On sa medzitým pohrabal vo veľkom vrecku kabáta a vytiahol blok, vtlačiac naň svoje pery.

  Kaťa cúvla.

 - Toto, je jedna časť nášho plánu. – poláskal ho ešte pohľadom. -  Doma...- objal ženu okolo krku, ovaliac sa na ňu, nemilosrdne a nešetrne celou svojou váhou, akoby ani nebola žena, ale kamoš z krčmy a odtiahol ju trochu bokom. - Doma mám k nej druhú polovičku! – vyslovil ako zaklínadlo a ona si predstavila len prepitú a prefajčenú noc, kým ráno nebudú mať v rukách zopár počmáraných papierov s cieľom nájsť niekoho, kto im ich prepíše do čitateľnej podoby, aby boli predložiteľné vedeniu. 
  Coru ale zamietol, hoci sa na nich z úzadia dívala a niesla k nim tri veľavravné šálky kávy. Cory sa musia zbaviť. Jekaterina našla iného spojenca. 

  - Ja maljú za nas... k sazdáteľju...-  zavyla Kaťa plačlivo, obávajúc sa, že práve zišiel dakus z rozumu a modlitba, najlepšie spojená so zázrakom,  pomôže hlavne jej.  Mať do rána návrh na divadelnú premiéru so všetkým, čo k tomu patrí...

  - Na to nemáme čas. Ber kabát a o piatej u mňa doma! U teba doma...– opravil sa, chmatol ju za vychudnuté ramená a vystrčil do chodby. - A neopováž sa zas zapaľovať sviečky a napúšťať vaňu ako minule! - pohrozil jej.
  Konečne sa zaškerila. Lepšie, ako sa dívať na jej bezmocnosť. Bude potrebovať trochu pomôcť.

domiceli