RUMBELLE - Akvárium II... 14. kapitola

Rumbelle

  Akvárium II

   14. kapitola

      

        Tvárila sa, že študuje papiere, ale v duchu sa len usmievala popod fúzy a písmenká sa jej posmievali naoplátku natriasajúcimi sa linkami nielen kvôli nenasadeným šošovkám. V podstate jej to mohlo byť, a aj bolo, jedno.

  - Takže, predsa len sme boli len ďalšou štáciou vo vašom pomerne pohnutom živote. – skonštatovala neveľmi empaticky, ale to zas bolo jedno jemu.

  Vidiac jej podpis na konci práve dopísanej odpovede na žiadosť o výpoveď, ktorú jej pred pár dňami doručil radšej poštou, nenamáhal sa poďakovať, ani čakať, kým mu papiere blahosklonne podá, vytrhol jej ich spod nosa, zruloval a napchal do vrecka na kabáte. Pošmátral, našmátral barlu na ľavoboku, vstal.

  Úsmev mala očividne nacvičený, o to horšie sa naň dívalo. Aj chcel niečo o kľúčoch, depozite, vyfasovaných čistiacich prostriedkoch a podobných prkotinách, ale bol rád, že to nežiada a nech si jeho prípadný nástupca porobí inventarizáciu sám.

  - Ešte som sa vám ani nepoďakovala za sestru. – vstala a vysúkavala sa spoza stola.

  - Už ani nemusíte. – precedil pomedzi zuby a zaťal pohľad radšej pokorne pod nohy, netušiac, či to myslí ironicky, či nie.

  - Stále mi volá, aká je nadšená...a aj to, ako ju vo všetkom podporujete, ste jej stále na blízku a robíte to  pre ňu a znamenáte pre ňu... tak veľa...tým, čo robíte...- tvárila sa, že cituje, ale bola to akási chabá, dokonca pochybná  parafráza, navyše sa v nej absolútne nespoznával.

  - Ste si istá, slečna Mills, že vaša ctená sestra hovorí o mne?- potiahol hlavou dozadu a trochu rozrušene zastepoval na mieste.

  - Hovorí len a len o vás! A v superlatívoch!– vyštekla, akoby jej to nebolo veľmi po vôli.

  Nebolo. Podľa premeriavajúceho si ho pohľadu.

  - Je akási precitlivelá v poslednom čase. Bývala sebavedomejšia, ale zrejme ten pretlak emócií z úspešne zvládnutého konkurzu sa jej podpísal na zdravotnom stave. Odmieta prísť domov, vraj u vás je jej lepšie. – oprela sa o stôl spredu.

  Trochu ním trhlo, ale pochopil. Jasné. Každému musí byť všade lepšie, hoci aj na sprostom intráku, kde komparz ubytovali, pokiaľ sa denno-denne nemusí dívať do tejto stuhnutej umelej masky. Zvlášť, keď je to vlastná sestra. Prečo mal zrazu pocit, že sa tie dve neznášajú?! Už nemal pocit. Bolo mu to úplne jasné.

  - Pozdravujte ju odomňa a nech sa šetrí. Úspech v konkurze je jedna vec, ale nestojí to za nejaké tie  problémy s prípadnou úplnou vyčerpanosťou...- začala akúsi preventívnu zdravotno-hygienickú prednášku, o ktorú nemal najmenší záujem, nuž sa začal väčšmi ošívať, aby ho radšej sama prepustila a nemusel byť za hovädo, čo len tresne dverami, lebo výpoveď už od nej beztak dostal.

  Ona sa usmievala. Bŕŕŕ.

  Striasal ako zmoknutý ratlík aj ďalej, celou cestou z jej kancla.

  - Tak vás konečne vyrazila? – zaúpela šťastne druhá miestna fuchtľa, vylezená  z kamrlíka vrátnice, vedomá si toho, že jej aj tak nebude papuľovať a len odtiahne so stiahnutým chvostom a ona ten obrázok bude premietať vo svojej súkromnej databáze, kedykoľvek si bude potrebovať fúkať do ega.

  Zastal, zaprel sa o palicu a zahryzol si do jazyka. Aby ho v momente oslobodil a natočil sa k babizni s kocúrom.

  Vyvalila prekvapením oči, až sa jej koža na čele poskladala do harmoniky. Keď ich zas povolí, bude mať prúžkované čelo od zrazeného make-upu. 

  - Myslíte si  o mne, že som flegmatik... A mne je to jedno. - vytiahol najskôr jeden kútik úst a namieril na ňu hrot barle. Kocúr zaliezol do bezpečia. Na skladanej notovej osnove čela sa jej normálne zjavili kropaje ako noty. – Nevyhodila ma. Požiadal som o oslobodzovací dekrét z toho ústavu sám. Dostal som miesto výkonného vedúceho umeleckého tanečného súboru v národnom divadle. A vy si pekne sadkajte späť do tej svojej mačacej búdy a vyškierajte sa z nej ďalej, ako koniec rúry, ja vám to doprajem. A buďte si vedomá, že tu nie som preto, lebo som k ničomu, ale preto, že ja som taký dobrý, že som si sám sebe vzorom! Porúčam sa... – urobil poklonu, hrdý na svoj preslov, na ktorý konečne našiel guráž.

  Škoda, že tu nie je...Predstavil si, ako mu dáva obdivný lajk. Ako jej žiari tvár. Ako sa tej tváre dotýka perami a bruškami prstov teraz vzdorovito zapretými do barle, ktoré sa pomyslením rozochveli. A zdvihol aj druhý kútik úst.

  Pozrel bokom na dvere od vedľa a odomkol tie jej. Už mu neprišlo zvláštne, že sem vstupuje a nepatrí. Opatrne zatvoril a namieril si to rovno do detskej. Vyrazil ho odtiaľ nepríjemný puch hlodavca, zízajúceho nešťastne z akvária. Bol by odprisahal, že mu v duchu tajne sprosto nadáva.

  - Baví ťa to? – usmial sa na ňu a poťukal jej na sklo v mieste, kde mala rypák s rozkmitanými fúzmi. – Prepáč, ale dnes mi tvoja nálada nepokazí tú moju. Konečne som dovybavoval všetky papiere. Môžem sa sťahovať!  Som  totiž konečne slobodný!  - pozrel na ustrnutého potkana a prišlo mu ho trochu ľúto.

  Ale len trochu. Málo na to, aby ho zas vypustil.

  - Nie. Ty zostaneš pekne-krásne v akvárku. Emma sa o pár dní vráti a potrebuje nájsť byt v stave, v ktorom ho zanechala, drahá. Zmier sa s tým. Viem, že našej Belle by sa  nepáčilo, že som ťa odchytil a natvrdo zavrel pod zámok, ale poriadok musí byť. Ja jej vylíčim ako som ťa videl napchávať sa orechom prekladaným šalátovým listom a zaliezať s plným črevom za knižnicu a ty mi sľúb, že prestaneš smrdieť. – striasol sa odporom, ale zápach neustal. – Čo by si povedala na balkónový výlet? Na takých balkónoch býva neuveriteľne nádherne. - oblapil akvárko a vyniesol ho von.

  Gretel sa zakutrala do pilín a vzdala komunikáciu s týmto odľudom.

  Poslal jej vzdušný bozk, usadil sa na točiacu stoličku pred PC, vyložil nohy na obrieho plyšového medveďa a vytočil Belle. Iste už majú dnes po skúške, lebedí si niekde v intrákovej kuchynke a nacieďa sa bielou kávou s horalkami. Nedotýkal sa jej už dva dni a ešte dva nebude, kým sa nevysťahuje a nedokončí papierovačky s pobytom v tomto meste.

  Nedvíha. Sklapol mobil a usmial sa na PC.

  - Maj sa Grétka. Uži si balkónovicu, ja sa musím spojiť s jednou kráskou. – žmurkol smerom k balkónovým dverám a ponáhľal sa do svojej garsónky spojazdniť chat, ktorý toľko dní už obaja zanedbávali.

  Čas na obnovenie konverzácie, Kráska.

domiceli