Rumbelle
Na motívy rozprávky Kráska a zviera
78.kapitola
Peľové
zrnká
Na dvere ktosi rázne búchal. Veľmi rázne.
Každý sa spoliehal na chudáka Henryho, ale toho nebolo. Keď sa búchanie po
nejakej tej pauze ozvalo už tretíkrát, odtiahol šálku s čajom od pier
a s nevôľou vyrazil do vestibulu.
Kým prišiel, zase bolo ticho, ale klopadlo
dávalo o chvíľu jasne najavo, že pred dverami predsa len ktosi stojí a dobýja
sa dnu. Došlo mu, že s najväčšou pravdepodobnosťou to bude brat, vracajúci
sa zo svojej neúspešnej smetiarskej misie do tepla rodného hniezda. A zrejme
mokne a aj nadáva. Nie. Nenadáva. Počuje smiech. Chudák, iste mu
preskočilo...A zase to ticho. Chudák, iste ho...klepla pepka.
Trochu sa potrápil so staromódnym zamkýnaním,
či skôr odpetlicovávaním a keď trhol jedným, konečne povoleným, krídlom, takmer sa od prekvapenia
oblial čajom. Toto nebola „pepka“, aj keď šialenstvo zatiaľ nevylúčil. Keďže si
ho návšteva pramálo všímala, obrátil sa
dovnútra.
- Henry? – zakričal smerom hore
k veľkému schodisku, kde sa mu zazdalo, že počuje kroky majordóma. - ...si
si istý, že dobre triediš náš odpad? – pootvoril dvere viac, aby starec, práve
schádzajúci dolu, videl svojho pána v dosť tesnom prepletenom objatí s...
Objatie trochu povolilo, zaregistrujúc podľa
kriku zmeny vo vchodových dverách a jeho vyššia súčasť sa bez slova pohla
smerom dnu, doslova vlečúc za sebou svoju druhú polovičku. Prekročiac prah
zobral z ruky šokovaného Edwarda šálku čaju a galantne ju podal žene,
po ktorej voda stekala už v prúdoch. Kráčali ruka v ruke, bez
pozdravu, šetriac si asi pery na inú činnosť. Nechávali za sebou mokrý
štvorzáprah šliap a Edwardove otázky.
- Chápeš to, Henry? ...- ukázal prázdnou,
o nápoj oskalpovanou rukou na kráčajúcu dvojicu, neriešiac veľmi slovnú
zásobu. – Tak on činí jeden prúser za druhým a aj tak skončí na hrnci
s medom?! Je toto spravodlivé? On sa ide hrabať v odpadkoch
a nájde tam čo?! ...ju?! – meditoval nad svetskou nespravodlivosťou
a lukratívnymi odpadkami pred bránami zámku.
- Vaša izba je pripravená, pane. – učinil
sluha mierny úklon, keď okolo neho prečvachtávala dvojica, zbavujúca sa odevov,
vody aj šálky, ktorá „dobre padla“, našťastie, do Henryho ruky, ktorý už skôr
videl, čo sa vonku pri bráne deje a považoval si za povinnosť rýchlo
pripraviť horúci kúpeľ a postlať, veriac, že sa oboje iste bude hodiť.
Edward si stal k nemu a nakukol do
svojej šálky. Prázdna.
- Tak ujo Adam predsa len našiel tetu Belle!
Ale ja som bol prvý! Ja som ju našiel pred chvíľkou v skrini, ale prosila
ma, aby som ju neprezradil, že sa ide schovať von. Šiblo jej. Veď tam leje. –
štebotal práve prikvitnutý Bae s verným Vypínačom v závese. - ...že
vy ste mu prezradili, aby ju hľadal vonku?! – štuchol otcovi do boku, Henrymu
si netrúfol, tomu sa ušiel iba zamračený pohľad.
Edward zakýval hlavou záporne, Henry kladne.
Tým sa u malého prezradili a zhodili na celej čiare.
- Ak budete takto podvádzať, tak s vami
už nehrám! Pravidlá sú jasné! Každý hrá sám za seba. Nikto sa nikomu nebude miešať do toho...do tej...strategickosti, aby
ste vedeli! -
- Stratégie, si myslel. – opravil ho stále
prikyvujúci a súhlasiaci so všetkým Henry.
- Trebárs. Tak, hráme ďalej? Kto žmúri? –
stal si pred nich ochotný aj rozpočítavať, keby bolo nutno.
- Brzdi, Bae. Dáme si malú pauzičku na čaj,
čo vy na to? – ozvalo sa z chodby, odkiaľ sa práve vracala dvojica,
prezlečená, vysychajúca. Belle sa ešte pokúšala udržať jeho nohavice na svojom
útlom páse pomocou opaska, ale dierok v ňom bolo málo a na
nesprávnych miestach. On sa snažil udržať na jej pleciach teplý sveter. Oboje
sa podarilo. Mohla ho konečne lapnúť pod pažu a usmiať sa na rodinu.
- Vy sa neráčite kúpať a...spať? – skúsil
habkajúc Henry, pripravený na všetko, čo sa bude diať v tomto krídle, už
riešiac stratégiu, ako zabrániť mladšiemu osadenstvu motať sa tam, zakamuflovávajúc
otázku do nejednoznačných metafor, ale schytal pod rebro od Edwarda, čo sa
stará.
- Spať? Je málo hodín. Chceme olovrantovať,
dať si trochu čaju, pozhovárať sa, poriešiť nejaké rodinné náležitosti...spoločne.
- pri týchto slovách nežne pozrel na ňu a ona prikývla, napojac sa na niť
prehovoru.
- ...a potom si môžeme zahrať nejakú
spoločenskú hru, prípadne niečo prečítať v knižnici alebo vám zahrám na
klavíri. – usmiala sa ešte širšie.
- Bóóóže, len to nie! Nechcem počúvať nijaké
vrzúkanie. Ale jedlo beriem. Poďme Vypínač, smer kuchyňa, bude žrádlo!...-
vytrielil ako prvý, za ním Henry, zhrozený z hodnotenia jeho kulinárskeho kuchárskeho
umenia, že „žrádlo...“. Stále šokovaný Edward, ťažko prežierajúci zhodu náhod
dnešného dňa a nakoniec, zladená v pánskom outfite, dvojica.
- Je vidno, že sme sa dosiaľ veľmi málo
zhovárali. Takmer nič o tebe a tvojich záľubách a schopnostiach
neviem. Vieš hrať na klavíri...- zopakoval, akoby si to pozorne chcel zapísať do
pamäte kráčajúc bok po boku úzkou chodbou do kuchyne, tak natesno, že sa takmer
motali jeden druhému pod nohami.
- Viem prd babkin! To bola len finta. Už si
videl pubertiaka, ktorý by túžil počúvať brnkanice namiesto zízania na telku? –
naklonila sa mu k plecu a vyprskla do potuteľného smiechu.
- Náhodou ja...- začal dôležito, ale nemal
šancu dokončiť.
- Jasné, jasné, popri všetkých tých vysokých
školách, ktoré si študoval oficiálne, prípadne ako pandant k antiodborom,
si ešte absolvoval aj konzervatórium, alebo možno skôr rovno vysokú školu
múzických umení a ukončil to diplomovou prácou: Prečo v Beethovenovej
desiatej symfónii nikto nerapuje. – dokončila za neho.
- Ty jednoducho žiarliš. – žmurkol, ale odtiahol
sa, keby mu chcela ručne-stručne dokázať, že je zas zlý.
Nechcela. Chcela byť úprimná.
- Samozrejme, že žiarlim. Jedna vec je sa
rozprávať a druhá vystatovať sa všetkým tým, čo si dosiahol, máš
a vieš. Ja ti to neberiem, ale cítim sa taká...ničotná a maličká, keď
vidím, kto v skutočnosti si. Som popri tebe a tvojich iste červených
diplomoch iba jedno nič neznamenajúce „béčko“. – zastala a nemajúc svoje topánky na vysokom
podpätku siahala mu ozaj sotva po plece.
Prešiel jej bruškami prstov po líci
a nadvihol bradu, aby prestala zízať do zeme.
- Som len muž, ktorý ťa ľúbi. A si to
najdôležitejšie „béčko“ v jeho živote. ...máš pravdu, také nikdy nemal! Absolvoval
som síce ľudovú školu umenia v hre na husle, z klavíra mám len prvý
cyklus, nemám rád Beethovena, aj keď viem, že toľko symfónií nezložil,
z rapu sa mi robia žalúdočné vredy, ale nedozvieš sa o tom, to ti
sľubujem. – chcel ju pobozkať.
Odtisla ho, chvastúňa, aby mu v nasledujúcom
okamihu obvila paže okolo krku, aj keď musela stáť chvíľu na špičkách.
- A ja zas ľúbim tvoj suchý „áčkový“ anglický
humor, ktorým bagatelizuješ úspechy a vždy ma tým dokážeš rozosmiať.
A to je, podľa mňa, presne to, čo na mne miluješ. Som veselá, rozosmiata,
šťastná, presne zapadám do tvojej večnej agresivity, antipatie, abnormálnej vzťahovačnosti
a žiarlivosti a krásne to vyrovnávam. Inak by si pošiel v absolútnej
depke. Ty moje „áčko.“ – venovala mu bozk sama.
- Tak ďakujem pekne! To som si teda vyslúžil
hodnotenie. To má byť aký...? Suchý francúzsky humor? – tváril sa, že je
rozčarovaný jej trochu namysleným, do neho navážajúcim sa preslovom, ale videla, že to len hrá.
Vedela aj to, že ju bude hľadať od pása až
k tvári, že sa chvíľu bude pliesť jej polosuchými vlasmi, aby vyšiel kdesi
pri krku...
- Viem, že ti na mne záleží...a už viem aj to,
že všetky tie psie kúsky, čo si stvárala, boli
v dobrej vôli pomôcť mi...zachrániť ma. Ukázať mi, aký môže byť
život pestrý, zábavný a krásny...Ak budeš
po mojom boku ty. – oprel si čelo o to jej a nemyslel to tentokrát suchým anglickým humorom.
- Mexické telenovely sa môžu strčiť, drahí
príbuzní...- zamiešal sa do dialógu cudzí element. – Henry práve vykúzlil
z ničoho riadny kýbel praženice, takže ráčte si ústa zavrieť oným lahodným
pokrmom, pokým vám to Bae všetko nesplství, Vypínač už v tom čumák vrazený má -
- Henryho pražené vajcia. Tie milujem! –
vykríkla a opustiac mužov, rozbehla sa zhypnotizovaná vôňou do kuchyne.
Nešťastne pozrel na nešťastného brata.
- Sorry, brácho, ale „Henryho vajcia, sú
Henryho vajcia!“ – prekrížil si Edward ruky na hrudi.
- Ja jej dám...“Henryho vajcia!“ – precedil
cez zuby. – Naučím sa variť! To je ono. Hneď zajtra sa zapíšem na nejaký
intenzívny kurz. A hneď rovno získam certifikát v odbore: kuchár,
čašník...- zasníval sa rozhodne druhý a vykročil za ženou, čo už zmizla
v rozvoniavajúcej kuchyni.
- Hmmm, to potom bude milovať len tie tvoje
a navyše pekne naservírované...- zamyslel sa Edward a od hrôzy, na čo
myslí, ho až naplo. Ale zdržal sa. „Henryho vajcia, sú Henryho vajcia!“ ...a
tie by bolo škoda vykladať!
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára