RUMBELLE - Poštovné úverované... 8. kapitola

Rumbelle

8. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy, Podsádzanie trávy, Zlodej trávy

  Poštovné úverované...

...niekedy práve dnes...

          Nádych šiel ťažko. Možno, keby nosom odryje trochu hliny z hrobu, v ktorom iste leží, navyše dolu ksichtom...veko truhly by tento pohyb mohlo umožniť. Ale ak truhla, potom žiadna hlina. Vlhko. Smrad. Potuchlina. Evokuje to tú schránku na človečie zvyšky...

  - Dobré ránko ti priať nebudem, srdiečko, nechcem byť za sviňu cynickú. – ozvalo sa z kresla oproti spolu so šumením listov papiera a iným šumením.

  Pohrebný sprievod sa zrejme ešte nerozišiel. Kar pokračuje...

  - Ruby žije...? – skúsila rečové centrum.

  - No, ak sa otrava alkoholom dá nazvať životom. Ale tie zvuky vodopádov zhora nie sú prírodné.  – otočil ďalšiu stránku akéhosi prastarého časopisu, akoby bol vyčítaval niečo rovno z neho. - Radím ti, meň pozvoľna ťažisko svojho tela, inak si koberec na schodisku vytepuješ sama. – a zas len šum prevracaných stránok.

  ...a prevracaných spomienok na včerajšok zhora z kúpeľne.

  Nadvihla trochu hlavu. Nadvihla hádam tridsať hláv naraz, jedným ťahom a skúsila zaklipkať viečkami. Akosi zhrdzavenými. Ako dvere na garáži. Bez schopnosti automatického samonavíjania sa. 

  Vravel tu niekto o vodopádoch? Zrejme je ich ústím. Vysychajúce slinové jazierka v poťahu gauča i kútika jej pier  sú toho jasným dôkazom. Tridsať hláv by aj dopadlo späť, ale pokúsila sa aspoň o pár milimetrov poodchýliť trasu dopadu onoho niekoľkotonového meteoritu, aby ...fuj. Asi takto vyzerá rozklad človeka a jeho transformácia do tekutého skupenstva. A plynného asi tiež. Súčasne. Neopatrne nasala vzduch okolo seba. A zmraštila tvár.

  - Na tvojom mieste by som podal sťažnosť na Králičiu noru za šťanky, ktoré tam čapujú. Z kvalitného alkoholu by ti v hlave nehučalo ako pri požiarnom cvičení. – odhodil časák a prisunul sa k nej. Takmer oľutoval, ale ruku na vlasy jej včas priložil, drsne ju za ne pritiahnuc nad vopred pripravené vedro pri gauči.

  - Nech žerieš, čo žerieš, zvracať budeš mrkvu! – skonštatoval sucho, hľadajúc odpoveď v strope, alebo niekde ešte vyššie..

  - Hovorí sa „vlašský šalát“...- opravila ho medzi nakladaním druhej a tretej nikým neobjednanej porcie.

  Nepokúšal sa konfrontačne nazrieť do vedra, do zorného uhla mu padla práve, ako tieň sa sem potácajúca, doslova ako červená karkulka -  Ruby. Červené vlasy, suknička, tvárička, bielka...už len tá čiapočka chýba. Zhrozil sa sám seba, predstaviac si, ako tieto dve včera na benzínke kupovali prezervatívy a záujem mali len o jahodové...asi im to nebude pripomínať. Červené čiapočky...
  Neodolal.

  - Ale, ale, karkulka, aké ty máš veľké oči a veľké ústa a veľké pazúry...- začal ironicky, nešetriac jej momentálnu vizáž, ale schytal.

  - Veľké?...a teraz sa pozri aj pod blúúúzku... - tvárila sa, že si ju rozopína, ale pohľad na zmučenú priateľku s nohami zapretými o opierku gauča a s hlavou ktovie-kde, ju predsa len obmäkčil, aby tohto tu drzého samaritána neznemožnila úplne. Nábeh na to mala.

- Ok, dámy-nedámy...- začal, keď vstal a odhalil podstatu Bellinej čudne vykrútenej postavy, pchajúc si ruky do zadných vreciek nohavíc, ako vždy, keď bol na rozpakoch.

  - Nedám ti! – ozvalo sa s kýblovou ozvenou.

  - Vravela si niečo, srdiečko? – otočil sa opatrne k plastovej jaskyni, kde sa skrývala žena jeho momentálneho života pred zrakmi zvyšnej, tu prítomnej  verejnosti.

  Belle sa podarilo presvedčiť žalúdok, že už neobsahuje nič, čo by chcelo orálne porodiť, pomaly sa pozviechala a v polosede, masírujúc si vyplavené vypatlané brucho, skúšala nájsť útržky včerajšieho dňa.

  - Mám taký neblahý pocit, že som včera neužila antikoncepčnú tabletku...a keby aj hej...- zabodla pohľad do útrob vedra a následne skormútený na neho, utierajúc si tvár rôznymi smermi, bez ohľadu na jeho záhadnú vyjavenú mimickú reakciu.

  V tomto stave by ho zrejme nepresvedčila na párenie ani ako slepého opičiačika z kmeňa bonobo za posledný život zachraňujúci banán. A to ju ľúbi. Aj takúto, totálne vyvrátenú z podoby.

  Nevdojak pozrel na Ruby, zošuchujúcu sa práve po verajách kdesi ku kobercu a spomenul sa na jej červené „čiapočky“ z pumpy. Ešteže ani jedna z nich nevie čítať jeho padlé, ale  beztak antinadržané myšlienky.

  - Káva vám síce nepomôže, ale dobre sa grcia! – uzavrel rozmnožovaciu tému a vyštartoval radšej do kuchyne. Chuť už mal aj tak dávno zájdenú.

  A to ešte ktosi trepe na dvere. Iste mravnostná polícia. Po tom včerajšom extempóre pred domom a bitke o vchodové kľúčiky, pretože každá z nich chcela len ten od jeho apartmánu, hoci netušil, že v tejto vile nejaký vôbec má, zatiaľ tu spal len na gauči v obývačke  a naobjednávali si vírivku, jakuzu a masáže a šampus v jahodách a vodnú posteľ, zásadne s 27 stupňovou morskou vodou, niektorá z nich i tuleňa, ak sa dobre pamätá...Pravdepodobne im všetko sľúbil, len aby konečne zapadli a nerobili reklamu na jeho služby po celej ulici.

 - Volala mi babka Ruby, že ju chce späť. A v pôvodnom počte. – vyhlesla na neho suseda, zvedavo mu nakúkajúc skrz plece. – A duchovia sa v našom mestečku rozmnožili. Včera kamošky zo sámošky videli jeho syna pod oknami jedného činžiaku. Preverím obyvateľov v ňom, iste to nebude s kostolným riadom...a podám vám hlásenie. – rozhodla svojvoľne, nestačil sa čudovať, kedy bol vydal nejaké rozkazy, týkajúce sa duchov v tomto sprepadenom malomeste, ale radšej to nedementoval ani nekomentoval.

  - To bol kto? – sťažka sa vytackávala z obývačky Belle, počujúc ženský hlas, veľkým oblúkom obchádzajúc priateľku, ktorú stále akosi videla dvojmo.

  - Nemáš tu po ruke nožničky? – odpovedal jej otázkou a nepočkal na jej dementnú, typickú ženskú protiotázku: „Načo?!“, rovno pokračoval, aby ju nešetrne odpálkoval. – Jedna známa pýta odomňa chlpy spod pazuchy. Vie urobiť kúzlo a keď ti ich strčím do vrecka kabáta, budeš mi naveky verná. – vyšpúlil na ňu duck fejs a zdola sa rozrehotala privátna záchranná jednotka Durex a spol. s ručením obmedzeným, momentálne skôr zachránená od jedu babky, kým jej nepríde pod ruku. Potom bude zrejme ručne-stručne a neobmedzene.

  Belle si chcela poťukať na čelo, ale trafila nos. Bude to chcieť ešte čas zosúladiť niektoré orgány a údy.

  On si však z rečí susedy prestával robiť žarty. Niečo sa deje...

domiceli