Dobre, dobre...dlho som to nevydržala...
...Som tu zas s úplne novým FF...
...ako vždy postavy a prostredie sú majetkom tvorcov seriálu Once Upon a Time...a príbeh je mojou fantáziou...
...som zvedavá, či uhádnete, kto je tu rozprávačom príbehu...
...Pekné čítanie...
:-)
OUAT - Rumbelle
Tanec nepriznaných
1.kapitola
Hrdzavá brána
Pripadal mi tak nejak zvláštne mimo.
Roztržitý.
Nesvoj, s kopcom ešte nedoriešených drobností, čo sa mu nahromadili
v hlave tesne pred dovŕšením tohto kontraktu, natlačených
v charakteristických dvoch prísnych vráskach nad koreňom nosa, akoby sa
schválne zhromaždili na tomto jednom jedinom mieste, rozhodnuté stiecť mu dolu
tvárou pri najbližšej, patrične
nevhodnej situácii.
Živo som si vedela vybaviť doslova divadelné predstavenie tej
rozpohybovanej tváre, s kulisami cholerickej mimiky, paradoxne
s úspornou gestikuláciou, ktorej ho naučila nedobrovoľne povinná
vychádzková palica.
Stačilo zaregistrovať jednu nohu bokom, pre
lepšiu stabilitu a byť pod hrotom mäkké podložie vryje tam celú svoju váhu
namiesto očakávaných divých, zväčša rozhnevaných pohybov.
Len znalí videli kŕčovito zovretú ruku
a vedeli, že v takomto okamihu treba pred pánom Goldom cúvať, sklápať
uši, tlačiť hlavu medzi ramená, stiahnuť chvost...každý podľa svojich
dispozícií.
Realitná maklérka, síce žena na pohľad
skúsená a ostrieľaná nevyspytateľnými zákazníkmi trpezlivo čakala medzi
komentovaním a prezrádzaním plusov a kladov tohto artiklu na otázky,
ale netušila, že on si ich kladie iba v duchu a jej odpovede
a nadrislené profesionálne frázy na oklamanie kupujúceho, ho beztak
nezaujímajú.
Túto nehnuteľnosť poznal lepšie, ako ona,
napriek tomu, že ju práve uvidel po prvýkrát. O to by sa bol aj stavil,
nebyť toho, že tento džob už dávno zanechal. Stávky a hazardné hry ho
nudili. Už nudili. Dokonca, ani keď si dobrovoľne naordinoval prehru, nemalo to
už ten správny reštartovací účinok.
Mala som niekedy pocit, že ho nudí už všetko.
Dokonca aj ja.
Preto sme dnes tu. Pokus o reštart...
- To vždy ponúkate svoj tovar v takomto
otrasnom stave?! – znechutene drgol hlavicou palice do visacieho zámku, spola
zhrdzaveného, snáď už len silou vôle držiaceho dve masívne oká reťaze, ako
dobrý sluha, ktorý neopustil pevnosť, ani po smrti majiteľov.
Zdvihol oči až hore, ale celá brána pôsobila
deprimujúco. Oplieskaná, bez možnosti zistiť jej pôvodnú farbu, rozmelnená
a premaľovaná koróziou,
s vykrivenými vertikálami, cez ktoré sa nepozvaní chceli kedysi dostať dnu
a živlami otupenými hrotmi, ochotnými zastaviť aj vzduch, ale schopnými
len naštepiť pod chlapčenské gate prípadnú otravu krvi.
Lenže táto ruina už roky nezaujímala ani
chlapčiskov. Ovocný sad dávno vyschol, anglický trávnik zarástol
a z tabiel na vysokých oknách nezostala žiadna celá, ako terč. Navyše
virtuálne dobývania pevností boli farebnejšie a náročnejšie, a nemuselo sa
pri nich ani pohnúť zadkom, len stláčať správne klávesy.
- Tá brána sa aj tak nepoužíva ako vchod.
Nikdy, čo sa pamätám, sa ani nepoužívala. Dovoľte mi, pán Gold, do objektu sa vchádza...- na chvíľu zaváhala,
či potenciálnemu zákazníkovi ukáže dieru v múre, ktorou vodila
všetkých...potenciálnych, ale nikdy nie kupujúcich, odhŕňajúc prerastené
konáriky kríkov.
Jeho aj tak zaujal skôr jej zadok, ale len na chvíľu. Aj to ho už nudilo.
Do diery sa bolo treba riadne ohnúť. Odmietol.
- Prepáčte, ale v tom prípade...-
skromne dokladala už z druhej strany pozemku,- ... bude nutné asi odstrániť
ten visací zámok násilím. Nikdy totiž k nemu nebol kľúč. – snažila sa, prehadzujúc
si papiere z jednej ruky do druhej, všemožne vyhovieť zákazníkovi.
Dlhšie na ňu pozeral a váhal.
Prehodil palicu z jednej ruky do druhej,
zalovil vo vrecku a vytiahol kľúč. Zavesený na obojku namiestu kľúčenky.
Zapasoval. Zaškrýpalo to a zámku sa
spustila účková kovová ruka, spokojná, že sa zbavila služby. Zosunuli sa
z nej dve oká drapľavej reťaze a buchli o bránu, namiesto
zaklopkania.
Zaprel sa o mreže, zahrešil, lebo hrdza
so špinou mu zafarbili dlane a potrmácal nimi.
Akoby sa mu bránili.
Mrmlal si pod nos, ťažko bolo rozumieť, čo
vôbec a pokúšal sa pohnúť znehodnotenými kusmi kovu.
Po chvíli čosi zapraskalo, zašramotilo...
Poodchýlil bránu o piaď, ale hneď zas
pribuchol a odstúpil o krok dozadu.
Bol spokojný. To som vycítila hneď.
- Ďakujem. Dnes už vaše služby potrebovať
nebudem. – povedal, ale nedíval sa na maklérku, díval sa kdesi hore,
k hrotom brány, ktorá mu na malý okamih otvorila svoj svet.
Na malý okamih, na chabých pár centimetrov.
Žena vidiac pred nosom bránu opäť
priplesknutú, pokojne preliezla dierou
v plote späť na jeho stranu.
- Znamená to teda...- schválne nedokončila
výpoveď oprašujúc si úzku sukňu.
- Zajtra ma čakajte v kancelárii.
Vybavíme potrebné formality. – oznámil jej stroho a stále ju pohľadom ignoroval.
- ...naozaj nechcete vidieť nehnuteľnosť aj
zvnútra?! – prekvapená pracovníčka realitky, márne sa desiatky rokov snažiacej
zbaviť sa tejto stratovej haraburdy, otvorila ústa dokorán.
Už jej vôbec nevenoval pozornosť. Držal sa
oboma rukami brány a zdalo sa mi, že ani nedýcha.
- Konečne!...- predsa len vydýchol jedno
jediné slovo, keď auto s nadšenou maklérkou takmer kričiacou do mobilu
šéfovi svoj dnešný úspech odcúvalo z príjazdovej cesty namotávajúc do
kolies vysokú burinu, natriasajúc sa na kameňoch a haraburdách, čo ktosi
dávno vyvliekol zo zámku a potom aj tak nechal napospas počasiu.
Konečne. Konečne... bol tu sám. Sám so svojím
snom.
Ešte raz neveriacky pozrel na kľúč trčiaci
z útrob starého zámku a opatrne ho vytiahol, takmer nežne držiac
medzi prstami, ako relikviu.
-
Konečne...- zopakoval
a usmial sa na mňa.
domiceli
Veľmi zaujímavý začiatok nového fanfiction... kvôli obrázku hore som si to všetko predstavovala v rozprávkovej ríši, akoby sa Rumpel vracal na svoj starý zámok, ale to by sa do tej rozprávky museli dostať aj nejako realitní makléri a autá, takže som zmätená :D Dokým som si neprečítala poslednú vetu, mala som dojem, akoby to rozprávala Belle, ktorá je však duchom, čiže nejaká mŕtva, neviditeľná alebo proste v čudnom stave. Asi sa pravde ani nepribližujem, však? :D Páčila sa mi veta: "... ale netušila, že on si ich kladie iba v duchu a jej odpovede a nadrislené profesionálne frázy na oklamanie kupujúceho, ho beztak nezaujímajú." :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj, predstav si, že si vôbec nebola až tak mimo...chvíľu. Pôvodne tu naozaj bola plánovaná Belle...potom Belle duch - nejaká mŕtva, neviditeľná alebo proste v čudnom stave ( nevedela som sa rozhodnúť...:-D ), ale nakoniec som sa rozhodla predsa len inak. Realistickejšie. Nechcem prezrádzať...v druhej časti bude jasnejšie...:-)
Odstrániť...ááá...vlastne som to prezradila...v texte...:-)
Odstrániťsom veľmi rada, že sa objavil nový fanfik a Vy pokračujete v písaní :) v kútiku duše som v to dúfala :)
OdpovedaťOdstrániťnový fanfik vyzerá zaujímavo :) súhlasím s komentárom vyššie :) tiež ma obrázok navnadil do začarovaného lesa a predstavovala som si tam Rumpla :) potom sa však objavil Gold a realitná maklérka :) čo samozrejme nemôže byť chyba... treba si položiť otázku prečo by v rozprávkovej ríši nemohli byť autá, realitní makréri a pod. alebo inak prečo by v reálnom svete nemohol byť Rumplov zámok? :) Gold si ho kúpi, kľúč má z minulosti a začne nový život... s naším tajným rozprávačom, ktorým ako si myslím je Belle(veď predsa to je len RUMBELLE kto iný by to bol), alebo možno aj Lacey(ale tá by sa vyjadrovala inak)... nechám sa v druhej časti prekvapiť alebo si potvrdiť svoju domienku( a asi aj ostatných čitateľov) :)
Krásne záhadné :)
OdpovedaťOdstrániť