RUMBELLE - Tanec nepriznaných II 3. kapitola ŽILY...

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných 2

3. kapitola

Žily....

    

   Zhrozená sa prehrabávala kopou papierov a fasciklov. Kúpne zmluvy, prenájmy, listy vlastníctva, žiadosti a projekty. Nebolo by na tom nič čudné, je starostkou tohto mesta, zodpovedná za jeho rozvoj, výstavbu a veci s tým súvisiace, nebyť jedného detailu, ktorý ju najskôr prekvapil, potom ohromil a keď ho zazrela aj na ostatných papieroch s pečiatkami i bez nich, riadne rozčúlil. Gold! Všade figurovalo meno Gold...

  Vysypala kabelku, aby čo najrýchlejšie vydolovala mobil a prsty sa jej tak triasli, že zvolený kontakt sa jej podarilo nadviazať až na niekoľký pokus.

  - Predpokladám, že si o tomto čase ešte triezva, drahá a mohla by si mi objasniť nejaké veci. – začala namiesto pozdravu, keď to na druhej strane zašramotilo. – Ráč sa dostaviť na radnicu, budem ťa tu čakať! Okamžite! – rozkázala si rázne.

  - Aj tebe pekný deň, Regina...prepáč, ale strácaš sa mi! ...Tu v bani asi nebude signál. Haló?! Haló? ...haló...- Nič. Usmiala sa na zhasínajúci displej, pohladkala ho a nežne mu pošepkala, čo už druhá strana počuť nemohla. - Pá, pá, drahá, ozvem sa po prehliadke. Musím tuto Goldovi ukázať, čo dnes kúpi...- v telefóne zaprašťalo a zhasol.

  - Aby ju parom vzal! V bani?! Tá hlupaňa mu chce predať storybroocke podzemie?! – zahromžila Regina na mŕtvy aparát a šľahla ho medzi ostatné, z kabelky vysypané veci.

  - Nejaký problém, slečna Maleficent? – spýtal sa úctivo, držiac baterku poriadne vysoko, aby jeho spoločníčka, ako vždy, nevhodne oblečená aj obutá, mohla aspoň vidieť pod nohy, keď už členky odsúdila k potupnej smrti vykĺbením.

  - Neriešte, Gold. – mávla miniatúrnou listovou kabelkou a zapotácala sa. – Mali ste ma upozorniť, že budeme fárať. Bola by som si dala o pár centimetrov nižšie podpätky. – zabalansovala znova. – Aj tak neviem, prečo kúpa tejto vlhkej tmy by mala byť pre mňa, teda pre nás, výhodná. - zmraštila nos.

  - Ja som vás ale upozornil, že ide o baňu. – usmial sa pobavene Gold.

  - Ja som to ale brala ako metaforu, ako „zlatú baňu“, nie klasickú, obyčajnú. – parodovala jeho pokojnú reč, ale nedarilo sa jej ani v tom, ani v postupe úzkym tunelom do banských útrob. – Pochopila som, že máte akýsi šiesty zmysel na dobré obchody. Preto som ochotná sa na nich podieľať... Presne. Presne toto som aj od vás očakávala. ...že ma zbavíte letargie a nečinnosti a môj život sa zas rozbehne. Nie, že by som mala málo majetku a pôct, ale toto...toto mi už chýbalo. Vzrušenie! Obchody, kontrakty, zmluvy, dohody...- mrmlala si pod nos medzi vťahovaním hlienov z vlhka a snažila sa ho chytať, doslova obchytkávať, aj vtedy, keď sa netackala.

  Trpel to. Toto bude veľký obchod. Jeden z najväčších!

  Po chvíli zastali.

  - Tak počúvam. Aká je vaša predstava obchodu a prečo tentokrát baňa? – vyzvala ho.

  - Zistil som si, že je majetkom mesta, čo mi veľmi nevyhovuje. Potreboval by som, aby sa stala súkromným majetkom. Mojím majetkom, ak dovolíte  - začal zoširoka.

  - S tým Regina ani poslanci súhlasiť nebudú. – oponovala vážne.

  - A keď ponúknem obyvateľom nejaké tie pracovné príležitosti, z nostalgie zriadim banské múzeum a detičky zo školy tu môžu mávať otvorené hodiny geológie a  pacienti s dýchacími problémami tu budú nasávať kvalitný vlhký vzduch a podstupovať rekonvalescenciu po zdĺhavých chorobách horných ciest dýchacích? – ponúkol návnady.

  - Môj hlas dostanete... Ale, čo z toho budem mať ja? Osobne? – s nechuťou si obzerala nudné tmavé steny.

  - Spolumajiteľka? Generálna riaditeľka? Akcionárka?  Môžete si vybrať. S vašimi peniazmi a mojimi nápadmi z toho môžeme vskutku urobiť tú „zlatú baňu“! – zašibrinkoval rukami, akoby bol čaroval.

  - Jáááj!  ...s mojimi peniazmi!... Tak tam je pes zakopaný – zatiahla piskľavo.

  - Nie, zakopal som ju na úpätí pri starej studni... – povedal tichšie, ale rýchlo sa spamätal. – Apropó, aj tú chcem odkúpiť do osobného vlastníctva. – pomykal nozdrou, akoby zacítil ďalší dobrý obchod.

  Premerala si ho od hlavy k pätám. Sebavedomý, drzý, arogantný, nenažratý...páčil sa jej čoraz viac. Bolo jej nad slnko, ktoré tu chýbalo, jasné, že pred ňou podstatu kontraktu skryl.. Aj to mu prirátala k dobru, na konto prefíkaného obchodníka.

  - Vyzeráte, akoby ste mi neverili, slečna Maleficent. – pritiahol sa k nej a prižmúril oči.

  - Ešte aj pozorovaciu schopnosť máte geniálnu, ako pravý podnikateľ! – zadrela. – Tak poviete mi konečne, kde je ten pes zakopaný?! – pritiahla sa aj sama bližšie, do príliš nebezpečnej osobnej zóny.

  - Už som vravel. Stará studňa na úpätí. – opäť zopakoval gesto kúzelníka.

  - Prestaňte, Gold! Hovoríte o tej studni, akoby to bol prinajlepšom portál do Bradavíc s Harrym Potterom na vrátnici...- pokývala hlavou, trochu nahnevaná, že jej nedôveruje a otočila sa na odchod.

  Kým sa pohol za ňou, namieril lúč svetla na strop chodby, pod ktorým  doteraz stáli.

  Trblietky z odleskov miniatúrnych, neobrúsených hrán diamantov sa mu odrazili z očí a naplnili úzku chodbičku pocitom dokonalého uspokojenia..

 

 domiceli