RUMBELLE - Tanec nepriznaných 23. kapitola SÚKOLIE

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných

23. kapitola

Súkolie...

   Opretý chrbtom o drsnú skalu, s nohami preloženými jednu na druhej,  rýpal pätou do pieskového podložia svojej cely. Viac-menej pokojný, vyrovnaný. Spravil všetko tak, ako si pamätal, s výnimkou Regininej návštevy.  Netušil, či je deň, či noc, ani koľko času tu už strávil.

 Aj tak nič z toho nebolo podstatné. Ako spustiť kliatbu Regina už vedela...Bella je v bezpečí s ním...Prižmúril oči spustiac za viečkami  romantický film...Rušili ho nástojčivé reklamy núkajúce hnusnú realitu.

  To, čo mu robilo kolmé vrásky cez čelo, bola mierna neistota. Žiadna vízia mu nepriniesla obraz, ako bude vyzerať jeho život v kliatbe, keď pozmenil osud a Bella nie je mŕtva...

  Nedovolil si ani len pomyslieť na niečo negatívne. Neha, čo si tajne doprial pred odchodom z vlastnej pevnosti mu naplnila vnútro nádejou a stačilo len ťuknúť a jeho vlastné vízie, fantázia a predstavy mu vytvárali zo Storybrooku raj.

  Zo stropu sa zosunulo niekoľko úlomkov skaly a mreže sa začali triasť v pántoch.

  Vedel, čo to je.

  Kliatba práve bola spustená.

  Vyskočil na rovné nohy a pousmial sa.

  - Drahá? Viem, že si niekde tu, hoci ťa našťastie nemôžem vidieť. – neodpustil si iróniu. -  Vraciame sa domov! – šepkal vzrušený do prázdna, ale dobre vedel, že Maleficent je tam s ním a iste prinajlepšom šťavnato nadáva. V podstate bol rád, že je toho ešte chvíľu ušetrený.

  Jeho telo sa však vracalo do nehmotnej podoby.

  O chvíľu Dearie zavrtí chvostíkom a vyšteká mu svoje námietky a pripomienky na všetko, čo si bol v jej tele dovolil. Potom prelezie medzierkou v mrežiach vrátiť Rumplovi moc, čo mal požičanú...

  Precitol ako prvý. Tiaž, čo vtláčala jeho rameno hlbšie do vankúša a voňala prvými čerešňami, pripomenula mu, že slnko nie je len teleso, kdesi nekonečne vzdialené v nebeskej výške, ale odteraz aj jeho osud.

  Teplo, ktoré cíti pozdĺž svojho tela, o ktoré sa v spánku opiera to jej.

  Žiara, keď otvorí oči a uvidí v tých jeho odlesk vlastného srdca, ktoré mu venovala.

  Svetlo, ktoré z akýchkoľvek, aj prázdnych  múrov spraví domov.
  Neodolal. Pritisol si ju majetnícky k sebe.

  Zhlboka sa nadýchla a zažmurkala, mierne podvihnúc hlavu, kým ju zas pokojne nepoložila späť a horúcou dlaňou, nájdenou kdesi pod jeho košeľou, nepohladila ho krížom cez hruď a neponorila mu ju do vlasov  pri krku, stratiac prsty v nich.

  - Dobré ráno, srdiečko. – pobozkal ju na vrch vlasov. – Čo by si povedala na raňajky, urobené vlastnými rukami? – natiahol svoju smrteľnú dlaň a obzeral si ju, ako ôsmy div sveta.

  Priložila k nej svoju útlu, priradiac každému prstu pár.

  - Ty mne a ja tebe. – navrhla a postupne pritláčala prst za prstom, ťukajúc do nich svoju objednávku. – Lievance s flambovaným ovocím, hrozienkovú kašu, smažené vajíčka so slaninkou, paštétu v rôsole a čaj s medom. Lipový. -

  - Nejaká si rozmaznaná...Ešteže mám len päť prstov, inak v kuchyni kvôli tvojmu mlsnému jazyku stvrdnem celé dopoludnie. – pokúsil sa protestovať.

  - To bola moja ponuka pre teba, Rumpel. - pokývala hlavou s vyčítavým úsmevom. - Som zvedavá, čo pripravíš ty mne. – podoprela sa o lakeť a natrčila mu svoju dlaň, aby si mohol zakladať prsty s menu.

  Bral ich jeden po druhom a vtláčal na ne bozky.

  - A na pitie? – zaprovokovala.

  Vymrštil sa a vtlačil ju späť do vankúša vpijúc sa náruživo do jej pier.

  Menu sa jej páčilo.

  Objednal si to isté...

  Niekoľko porcií.

  Zvonka sa ozýva zúrivý štekot.

  - Dearie! – vyhrabala sa z prikrývky a pritiahla si ju k polonahej hrudi.

  Nezdieľal jej nadšenie.

  Spomalene prešiel k obloku zaprúc sa o parapetu, zažmúril na nádvorie.

  Vrátil pohľad do tepla izby. Smutne pozrel na Krásku snažiacu sa dostať svoj odev pod kontrolu prstov.

  - Kliatba bola spustená. – oznámil jej ticho.

  Poslednýkrát dotkol sa prstami jej líca.

  Poslednýkrát pery pocítili dotyk tých jej....

  - Musím za ňou. Ty zostaň tu...Už navždy budeme spolu. Navždy. Sľubujem....-

  Poslednýkrát sa usmial, tušiac, že ju v tomto svete opúšťa...veriac, že ju v novom zas stretne.

  Nad nádvorím sa zablyslo, ako som mu skočila do náručia a vrátila mu späť moc.

  Potom všetko zahalila šedá hmla.

domiceli