RUMBELLE - Tanec nepriznaných 15. kapitola KLIATBA

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných

15.kapitola

Kliatba

    Možno tóny ťahavej melódie, možno to rozvlnené svetlo okolo plamienkov sviečok, stierali nánosy obyčajnej reality a tá sa roztápala vo farbách a nenaznačovala nič konkrétne, nič jasné a nič bežné, čomu by bolo možné rozumieť a dešifrovať to, preložiť do normálnej reči, obrazu či zvuku, keď sa niekto nestranný díval na dvojicu spletenú do tanečnej figúry, o ktorej ani netušili, že ju tvoria, pretože pre nich dvoch to bolo prosté ľudské objatie.

  Naoko krehké, sotva postrehnuteľné a pritom také pevné, že keby dýchneme do priestoru medzi ich pohľadmi, pocítime závan vlastného dychu, ako sa odrazil od sily, ktorá ich spájala a nedovolila už nikomu ju prerušiť.  Sila lásky.

  Koľko času stratili  bojazlivosťou, koľko ho zapredali strachu a udusili v beznádeji a pritom obaja bezbranní voči vlastným citom mali sa im iba vzdať a priznať sa k nim.

  Ešte celkom neverili tomu, čo vidia a cítia, ešte si neboli istí ani sami sebou a márne hľadali slová do odpovedí na otázku, či to nie je náhodou len sen, keď...

   Roztočenú izbu náhle ochladil vietor, čo sa sem vrútil zvonka. Zo všetkých okien pozdĺž steny, každou škárou, roztvoriac  okenice do strán ako prázdne náručia sem dul ostrý štipľavý severák kdesi z diaľky, v ktorej sa črtalo čosi zlovestné.

  Blýskalo sa. Ale blesky stúpali zo zeme a rozprskovali sa do šedivej matnej hry na pálenie neba, kým sa premenené na hustý, nepreniknuteľný dym nerozbublali a neklesali späť k zemi.

  Ustrnul, keď videl, čo sa deje. Zmeravel. Zneistel. Oči sa mu naplnili hrôzou z poznania.

  Vidiac, ako sa v okamihu zmenil výraz jeho tváre, prižmúrila radšej Kráska oči a chcela sa pritúliť k jeho ramenu, ako pod ochranné krídlo, aby cítil, že stojí pri ňom, nech už sa vonku deje čokoľvek.

  Ustúpil pred ňou, ani sa len na ňu radšej nepozrel.

  - Prepáč, prepáč mi to Kráska...je to zlé...je to oveľa horšie, než som si myslel... Musím ísť. – šepkal zastretým hlasom, akoby sa bál, že ho niekto okrem nej začuje.

  Nerozumela ničomu, nechápala, čo sa to vonku deje, ale tušila, že krehký okamih zblíženia sa rozplynul a On a možno aj Ona s ním, ak jej to dovolí, musia čeliť nejakej prekážke.

  Tak rád by zostal s ňou...Pokúsi sa. Urobí všetko preto, aby mohol...práve kvôli tomu musí teraz ísť.

     Pískol na mňa a nemusel ani hovoriť, bolo mi jasné, že chce, aby som ich priviedla so sebou.

  Gold už dobre vedel, o čo ide.

  Kliatba.

  Regina sa snaží uvaliť kliatbu na Začarovaný les. Kliatbu, ktorú si On sám vymyslel, ktorú pripravil, zosnoval, vycizeloval každý jej detail, aby mohol späť získať strateného syna, nepočítajúc však s tým, že si teraz bude musieť vybrať. Bella alebo Baelfire? Baelfire alebo Bella...

  A nepočítal s ďalšou vecou, že Regina sa takto veľmi poponáhľa...

  - Ešte nie, nie, dnes ešte nie!...- bol bezradný, pristihnutý nepripravený. - Nestihol som všetko zabezpečiť. Všetko bude márne, ak to nedokončím ešte pred spustením tej kliatby! – behal ako zmätený po knižnici a márne v rozrušení hľadal východisko.

  - Rozumiem. Chceš zostať s Bellou, tu, na zámku, aby si...aby si si zabezpečil, že sa jej nič nestane a po prevalení kliatby prejde s ostatnými, teda  s tebou, vlastne so mnou, do nového sveta, kam nás kliatba má preniesť. Je tak ? – dopĺňal konšpiračné teórie Rumplovho mozgu Gold sám pre seba. – Lenže ak si dobre pamätám, kliatba ma zastihla vo väzení a tam je potrebné uzavrieť posledné dohody so Snehulienkou o záchrankyni, čo prelomí kliatbu aj s Reginou, aby jej pokus bol úspešný, nie ako ten pred chvíľou, ktorý, tak trochu nevyšiel... Bez nich, ktovie, čo nás v novom svete čaká...a či sa tam vôbec dopracujeme...- doplnil a ja som to odštekala zúfalému Rumplovi.

  Prikývol a zaslepený láskou k dvom najdôležitejším ľuďom svojho života, netušil, čo robiť.

  - Nemôžem zastaviť tú kliatbu. Venoval som celý život  snahe dostať sa do sveta, kde je môj syn, necúvnem krok pred cieľom...- skúšal sa obhajovať, ale srdce ho bolelo pri predstave, že dnes videl Bellu poslednýkrát a ak odíde dokončiť kliatbu, kto mu zaručí, že sa jej nič nestane a v novom svete sa s ňou opäť stretne?!

  - Konečne viem, prečo som tu! – postavil sa náhle pán Gold prečítajúc si myšlienky svojho alterega.

  Rumpel spozornel, keď som mu to doslovne zopakovala.

  - Dostal som šancu zvrátiť nešťastný koniec a premeniť ho na šťastný. Chápete? Šancu!...A ja sa jej nevzdám! – zažiarili Goldovi oči.

  Nechápali sme.

  A tak sa dal do vysvetľovania.

domiceli