RUMBELLE - Tanec nepriznaných 20. kapitola NÁDYCH

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných

20. kapitola

Nádych...

   Keby nebola nad nádvorím tma, zotmie sa. Nozdry mu pocítili nepatrný závan niečoho nového a predsa len zabudnutého. Po mnohých rokoch sa mohol nadýchnuť moci. Neobmedzenej moci, ktorej sa v tomto okamihu stal jediným pánom...

  Možno trochu pateticky spomalene pozrel hore do jej okien. Vedel, že koleso jeho osudu v Začarovanom lese práve zmenilo smer...

  - Ty si ma nepočul?! – zavylo mu za ušami. – Zabudni na tú naivnú smrteľníčku a neopováž sa ju niekedy bozkávať! -

  Ešte raz sa zhlboka nadýchol, kým sa prudko obrátil a zdrapil Maleficent za odhalené ramená, zabodnúc do nej necitlivo nechty, až na ne vyprskla jej prihorúca jedovatá krv.

  - Čo máš za ušami, drahá?! – vyprskol na ňu s pohľadom zabodnutým a prekutrávajúcim celý jej mozog dookola, lebo to, čo tam videl a čítal, mu nedávalo nijaký konkrétny zmysel.

  - Za ušami? ...Žiabre. Prečo sa pýtaš? Vy ste sa v škole neučili anatómiu drakov? – zažala a pokúsila sa mu vrátiť nedobrovoľný odber krvi, ale cez jeho čarami napustený odev z krokodílej kože, ako dokonalé brnenie, sa ani jej dračie pazúry nedostali.

  - Tak odznova...- zabodol svoje prsty hlbšie, až mu nechty zaškrabli o jej kosti. – Prečo si tu?! Čo máš za...ľubom?!...A čo ťa primälo k tomu, zachraňovať mi...kožu?! – vytiahol prsty a otieral si ich o klopy kabáta, prapodivne sa usmievajúc.

  Teraz už videla, prečo je nepreniknuteľný. A On v ňom nezraniteľný. To vďaka jej otrávenej krvi, ktorá so syčaním sa do neho vcucávala a impregnovala ho silou dračej samoregeneratívnej kože. Dobre premyslené. Je to netvor, ako sa patrí...

  Vydržal jej zamilované pohľady, ktorými si ho práve premeriavala a hoci nemal času nazvyš, bol zvedavý, čo za prekážku sa mu to zrejme chystá niekto nastražiť.

  - Čudujem sa, že nevieš o tom, že ak ...fuj, si s ňou vymeníš tie oné...telesné tekutiny...- znechutene sa dotkla vlastných pier a striaslo ju odporom. -...tak sa staneš obyčajným, ani sa to neodvážim vysloviť...- zaváhala. - ...človekom! – už len zašepkala, ako by mu prezrádzala spovedné tajomstvo.

  Prekvapil ju však.

  - Viem! – a založil ruky na hrudi.

  - Takže to neurobíš! – takmer zvýskla od radosti. – Potom je všetko ako má byť. Môžem ísť. – otočila sa a mala zrazu naponáhlo.

  - Tsc-tsc-tsc...- pribrzdil ju kúzlom. – Kam tak rýchlo, drahá...priateľka? – otočil si ju zas tvárou.

  - Musím Regine oznámiť, že jej plán na dnes nevyšiel. – precedila cez zmrazené ústa.

  Zarazil sa. Začínalo mu dochádzať. Regina zrejme vie o tom, že bozkom s Bellou stratí Temný pán svoju moc...a zrejme to sama takto „krásne“ pripravila. Ale prečo?! Nešlo mu do hlavy. Čo získa tým, že mu vezme moc?!

  - Pokračuj!...- vyzval Maleficent.

  - Ále, bola to prkotina. Nedala si to vytĺcť z hlavy. Skrátka ťa tam...na tej druhej strane, kam sa chystá, akosi nechce mať...teda chce, ale vo svojej moci, nie, s tvojou neobmedzenou mocou, aby si správne pochopil.... Po bozku by si bol obyčajným neškodným človekom. Toho by som ja uspala svojou spánkovou kliatbou a tú hus by sme so sebou zobrali ako kľúčik, keby náhodou...čisto náhodou, niečo vybuchlo a my ťa potrebovali. Chápeš? Ako poistky. Ty a ona...- dala sa do vysvetľovania.

  - Takže Regina vie, že jej kliatba nepotrvá večne a ja mám pripravený záložný plán...- povedal nahlas, konečne si doplniac indície.

  - Jasné, že vie. A práve tomu sa chystá zabrániť... Nijaké šťastné konce! Nijaké! A ten tvoj už vôbec nie.  Len jej a môj, ako mi sľúbila, keď jej s tým pomôžem. – uzavrela  a fúkala si na ramená, aby sa jej zahojilo jeho „vrúcne“ objatie.

  Zdrapil ju za sánku.

  - Môžeš mi prezradiť, drahá, prečo ju teda zrádzaš?! Priateľku?! Jedinú! Vernú!...keď ti sľúbila „šťastný koniec ?! – nešlo mu celkom do hlavy.

  - Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú! – zašušľala.

  Pustil ju.

  - Zabudla, že som kedysi bývala vedľa veštice, kým si ju ty nezachlomaždil a neprebral jej moc. – narovnávala si grimasami vyskočenú sánku. – Tá mi povedala...teda neviem, čo mi povedala, lebo jej nebolo dvakrát moc rozumieť, znelo to ako: Činy...tvoje...kúzla...Temného...porazia..., čo môže znamenať, že ťa dostanem na kolená, ale aj to, že ty dostaneš na kolená mňa,  ale napriek všetkému mi doplo, že mať teba na svojej strane je výhodnejšie, ako naopak. Môj dračí inštinkt mi hovorí, že Regina pre mňa obzvlášť dobrý osud nechystá... – rozhodila rukami.

  - Vďaka za otvorenosť, drahá. Tvoj inštinkt ťa neklame... – zasmial sa. – A naša drahá spoločná priateľka si z významu onej veštby vybrala práve ten, že potrebuje teba, aby porazila Mňa! Rumpelstiltskina! Veľkého Temného pána!– ďobol si víťazne do hrude a rozrehotal sa na plné ústa. – Tak to jej nesmieme zobrať túto radosť! – zahlásil a položil prekvapenej Maleficent ruku okolo ramena, až sa skoro od údivu z toľkej priazne poskladala na zem a ťahal ju do zámku.

  Jeho slovám však nerozumela.

domiceli