RUMBELLE - Tanec nepriznaných II. 6. kapitola MEDZERY

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných 2

6. kapitola

Medzery....

      Bez slova vstal od nenačatých nápojov, vyhodil na stôl drobné a bez pozdravu s očami zabodnutými priamo pred seba, a predsa do vlastného vnútra, ktoré práve bez milosti popravoval za naivnosť, vykľučkoval pomedzi stoly. Dvere potiahol za sebou, aby ho drnčiaci zvuk žalúzií a tabuliek aspoň trochu prebudil. Zo sna. Opäť ďalšieho...Nonsensového.

  Ani pohľad cez cestu mu nezlepšil náladu. Márne ním stimuloval kľučku na obrovskej studenej  budove v historizujúcom štýle, aby klesla dolu, aby sa krídlo poodchýlilo s zjavila sa v medzierke Ona. Trúc peru o peru a otierajúc malíčkom zvyšky sladkého lesku spod nich.

  Pohol sa tým smerom.

  -  Nie je tam. – ozvalo sa za ním.

  Rozbaľovala si nový balíček cigariet a dávala pri tom pozor, aby jej z dlane nevypadli hodvábne rukavičky, zapaľovač, kabelka, kľúčiky a niečo, čo vyzeralo ako šál.

  Zvrtol sa. Ju tu nečakal. Dnes nie.

  - Ani nebola... Síce som nedostala pozvánku, čo je od vás hnusné, Gold...ale "priatelia" mi zarezervovali  vstupenku do lóže, aby mi nič neušlo z vašej dnešnej veľkej jazdy.  Herci sú ale akísi nedochviľní...Váš režisér v talári pení ako besná líška, vraj, keď to nejde po dobrotky, tak si vás dá najbližšie predviesť rovno šerifom...a zaplatila som za vás pokutu, Gold. Za marenie...čojaviemčoho...-  poklopkala mu po ramene, potiahla si a vyfúkla  dym zhrozenému, nič nechápajúcemu  mužovi rovno medzi oči.

  Chcel aj čosi odvrknúť. Brániť sa. Vyhovárať, ale všimol si šatku v jej dlani plnej kadejakých iných vecí. Ukázal na ňu prstom.

  - Jáj, hneď mi bolo podozrivé, že Regina si ju nepýtala späť. – začala okľukou. – Našla som ju u nej v kancelárii ležať pod stoličkou. Máte pravdu, tento parfum starostka nepoužíva: Midnight FANTASY... – priložila si ju k nozdrám a zhlboka sa nadýchla. – Musel ju tam niekto stratiť. Asi...- odklepala popol a podoprela si lakeť druhou rukou, čakajúc, čo on na to.

  Pomaly jej šálik vyťahoval z dlane a s bázňou na neho hľadel. Poznal ho. Aj jeho vôňu. Nikdy ho na sebe nemala, lebo darčeky od neho zásadne ignorovala, prípadne rovno ničila, ale dnes si ho na nej všimol ako prvý...To bolo tou vôňou...

  Nič nevravel, len sa natočil smerom, kde bola kancelária starostky.

  - Daromná nádej. Možno tam bola, ale nie je. Už nie je. – stopla jeho plán, zahrávajúc sa s ním ako znudená mačka s myšou.

  - Vy viete, kde je...- ani nevedel, či to chcel položiť ako otázku, či to bolo rovno konštatovanie, v každom prípade žiadal okamžitú odpoveď.

  Dočkal sa iba pokrčených ramien.

  - Odkiaľ to mám vedieť?! Ten kus látky je všetko, čo o nej viem. A ak sa chcete naň pýtať Reginy, zrejme vám neuverí, že ležal niekedy pod jej stoličkou, takže som vám  možno spravila medvediu službu, keď som ho odtiaľ vzala. Prepáčte, Gold. Mrzí ma to. – povedala nevierohodne, vôbec ju vlastné konanie nevytáčalo, ani netrápilo.

  - Mali sme sa stretnúť v bistre...pred pojednávaním. Sľúbila mi to...Neprišla. – skladal si mozaiku a hoci to bolo očividné, nechcel si stále priznať, že opäť naletel. Zrejme naletel.

  Odhodila nedofajčenú cigaretu a zúrivo sa na nej potočila špicou topánky.

  - Mala som za to, že sme sa na niečom dohodli, Gold! – zrevala, nestarajúc sa, že okoloidúci sa zvedavo obzerajú.

  - Ja sa vám nemusím z ničoho spovedať, slečna Maleficent! Je len a len moja vec, ako si mienim zariadiť svoj život! Nie som malý chlapec, aby ste ma museli vodiť za ručičku a organizovali mi mimoškolskú krúžkovú činnosť, drahá! – naberal jeho prejav na obrátkach.

  Jedom zakrýval vlastnú bezradnosť a neistotu.

  - Ale správate sa tak, Gold! Do tohto „krúžku“ by ste už nemali investovať aj minútu! Je to nerentabilné a ste na tom stratový! ...- lapla ho za ruku a nechtom mu ďobala do obrúčky. - Dnes ste sa mali jednoducho rozviesť, aby sme zajtra predišli komplikáciám, ktoré by mohli vyplynúť z vášho stavu! Manželky v obchodných kontraktoch sú len zbytočným vecným bremenom, ktoré číha na svoj podiel....Došľaka! ...- nadýchla sa a v ďobaní prešla na hruď. – Tá potvora zrejme prišla na to, čo chystáme a vie veľmi dobre, čo by jej z toho mohlo kvapnúť, keby rozvod...povedzme trošku...poposúvala! -

  - Chcem  ju späť a je mi jedno, koľko ďalších obchodov na tom stroskotá! – uzavrel, strčil šatku do vrecka a vykročil smerom k Regininej kancelárii.

  Poslednej stope.

-         Hlupák! – nieslo sa za ním.

  Neveriacky otváral oči. Medový starostkin hlas a zaliečavé pohyby nenechávali ho na pochybách, že veľmi dobre vie, kde Bella je.

  - Pozrite sa, pán Gold. Je mojou povinnosťou starať sa o blaho občanov nášho mesta, to iste chápete. – založila si pestované ruky pod bradu. – Takže, keď za mnou prišla vystresovaná žena so strachom v očiach a plačom na krajíčku, bezbranná a strápená a doslova žobronila o prijatie, nemohla som ju odmietnuť a otočiť sa jej chrbtom. Čo by som to bola za starostku?!...Poskytla som jej azyl, je to v mojej právomoci...kde, to vám pre jej bezpečnosť  neprezradím. - 

  - Prosím?!...Lacey so strachom?...žobrala?...o čom sa ma to tu snažíte presvedčiť?! – vstal a nahol sa nad jej masívny pracovný stôl.

  - Nie som povinná vás oboznamovať o svojich krokoch, ale chcem byť ústretová aj k vám. Tiež občanovi tohto mesta. – povedala tvrdo, bezfarebne, oficiálne a dala sa do prehrabávania papierov na stole.

  S víťazoslávnym úškľabkom vytiahla z kopy jeden z najčerstvejších.

  - Vaša manželka podala sťažnosť, na vás, pán Gold za týranie a fyzickú i psychickú ujmu, ktorú jej sústavne spôsobujete. Mám tu kópiu jej obvinenia. Originál nájdete na policajnej stanici, ktorá práve v tomto okamihu začína voči vám trestné stíhanie za týranie a ťažké ublíženie za zdraví! ...Všimla som si jej početné podliatiny, modriny a zdalo sa mi, že sa od strachu začína zajakávať...- vypočítavala stroho, bez akejkoľvek intonácie, akoby čítala nákupný zoznam.

  Hľadel na papier, na konci ktorého sa črtal jemu dobre známy podpis. Trochu kostrbaté Lacey Gold...vlastnou rukou.

domiceli