S I L V E S T E R !!!

Pamätáte sa ešte na fanfiction ŠTVRTÁ? 

  ...tak si trochu zaspomínajte na to, ako bol Gold profesorom chémie na strednej a Belle, samozrejme, krásna maturantka, do ktorej sa buchol...

  ...a zažili spolu aj Silvester...Vlastne...čítajte... :-)

ŠTVRTÁ

53. kapitola

SILVESTROVSKÁ...

1.

   Dym sa poddával farebnej hudbe z reflektorov a po pásoch farbil prítomných. Sprisahanecky ešte viac zmatňoval ich beztak neostré videnie.

  Omladina mestečka sa tu miešala s prišelcami a stálymi štamgastami s jediným cieľom: zbaviť sa starého roka vo veľkom štýle a zažiť niečo výnimočné, nezabudnuteľné, aj keď v mnohých prípadoch im o tom iba porozprávajú iní. Farbistejšie ako farebná hudba a v tisícich odleskoch diskogule...Teda útržkoch, čriepkoch, úlomkoch, lebo dať dohromady puzzle celého večera bude ťažké aj pre otrlých a výparmi pohostinstva vycvičených preborníkov.

  Väčšina nadopovaná už z domu a supermarketu hrala formu pred barovým pultom s ohriatym, predraženým nápojom, fetujúc susedove výdychy zosilnené teplom a potom.

   Doba sa ospalo šúcha popri stene kdesi do tieňa lanského roka, kapela sa tvári, že hrá dobre, ale väčšina jej komponentov hrá len rada, čo im dnes je veľkodušne odpustené, kým oni zas musia vstrebať, že na plné pecky vrieska do ich oduševnenej produkcie aj rádio, z veľkoplošnej obrazovky hučia odrhovačky z hudobných kanálov a v kúte sa formujú folklórne súbory so spoločným názvom: SEBRANKA, kde-tu aj s hudobným telesom: HUČAVAN, dokazujúc publiku svoju rozdecibelovanú životaschopnosť.

  Atmosféra ako vyšitá na nedbalé ponevieranie sa po parkete a kútoch celého objektu, predčasné priania a zňuchávačky, čo svojím podenkovým životom nebudú hodné zaradenia do mozaiky predošlého roka.

  Hľadia do nápoja a cintorín v ústach už vyhlasuje záverečnú, uzamkýna brány. Neal sa snažil mať ich obe v merku, ale pivo mu už dvíhalo dekel a väčšinu času trávil na toalete s dilemou, kedy mu voperovali ten obrovský močový mechúr, čo nie a nie vypustiť.

  Držala sa Emmy ako kliešť a márne ho pohľadom hľadala. Bude nedbalo oblečený, neoholený, unavený, trochu tiež priotrávený alkoholom a čarom noci a možno aj tým jej...natočila na prst ďalšiu vlnku a vykotúľala ju znudene z neho, neuvidiac nič zhmotnené zo svojich vízií.

  Roku zostávala posledná, necelá hodina.

  Svitala prchavá nádej, že bude aspoň vonku na námestí, pri ohňostroji. Ošívala sa, hypnotizovala hodinky aj priateľku, aby správne dešifrovala jej nervozitu a mrvenie sa.

  Emme bolo smutno z jej smútku, ale osobne poprosila Golda, aby radšej trčal doma.

  Trčal.

  Jedovato chodil od okna k oknu, merajúc ich nekonečnú, sotva pár metrovú vzdialenosť dlhými krokmi ako tiger v malej klietke, márne dúfajúc, že sa zas objaví pred bráničkou, ako už niekoľkokrát predtým.

...on pôjde akože vysypať smeti, odhrabať sneh, poliať záhradu, nakŕmiť sliepky...sliepku! Suseda za záclonou sledovala, že on sleduje.

2.

  Pobalení do vetroviek a kabátov, odvážnejší len v prepotených tričkách, svorne hľadeli do jasnej oblohy, zväčša smädno čkajúc a čakajúc padajúce hviezdy a potom ohňostroj.

  K mladým a k rozbesneným deťom s petardami sa pridávali starší, ktorých túžba priať si niečo skôr, ako susedia, vytlačila spred televízorov a vysotila do chladu noci.

  Mestečko ukázalo svoju jednoliatu masu obyvateľov. Usmiatych, spokojných, na chvíľu opustiacich studené misy a teplé papuče, aby vlhkými bozkami a suchými objatiami zdôraznili onú spolupatričnosť, čo sa rozplynie s rannou hmlou a zajtra zas prejdú okolo seba bez akýchkoľvek náznakov úsmevu, len s neistotou, či sa v noci priveľmi nestrápnili svojou zhovorčivosťou, odviazanosťou...ľudskosťou.

  V rukách poháre a zapečatené fľašky so šampusom, ktorý niekde strieľal skôr ako mal, v očiach lesk.

  Tiež hľadala svoju hviezdu a pretáčala si súkromných pár okamihov mydlovej opery, vďaka ktorým jej bude za odchádzajúcim rokom smutno.

  Emma s Nealom sa so smiechom mordujú s neústupčivou fľaškou a snažia sa ju presvedčiť najskôr podobrotky, že už jej zostávajú len posledné minúty nádeje, potom použijú násilie, alebo  požijú inú, od najbližšieho žičlivého suseda.

  Stiahla sa trochu do úzadia v márnej snahe vyhnúť sa davom, čo už zapĺňali námestie, plece pri pleci, hoci ohňostroj by pohodlne a jasne videli aj zo svojich priedomí.

  Tá tlačenica bola pre silvestrovskú atmosféru doslova žiadaná a nevyhnutná a patrila ku koloritu farebnej hučiacej oblohy nad ňou.

  Odrátané.

  Pískavé výbuchy svetiel sa striedajú s výbuchmi smiechu a s výskaním. Všetci kričia, smejú sa, radujú, tancujú, či aspoň bezhlavo vyskakujú a nacieďajú sa bublinkami. Sami aj vzájomne.

  Zozadu ju oboma rukami objal a pritisol čo najbližšie k sebe, hlavu položiac na jej rameno, s perami tesne pri uchu.

  - Ľúbim ťa, srdiečko...Šťastný a veselý...- pobozkal ju letmo na studené líce.

  Oprela sa a aspoň na zlomok sekundy prichytila mu ruky, uložené na jej hrudi, aby sa uistila, že sa jej nesníva.

  Keď sa chcela obrátiť, vymanil sa a zmizol  rýchlo v dave, radšej sa neobzerajúc, aby mal dosť pevnej vôle vrátiť sa z tohto šialeného nápadu domov.

  Už jej nebolo ľúto za starým rokom

  V siluete odchádzajúceho muža videla ten nový v oveľa krajších farbách.

  - Aj ja ťa ľúbim...- zašepkala a akosi už nedokázala udržať ten pretlak emócií ...

  Kvapky...

  Odrážali sa v nich  farby ohňostroja.

domiceli