Odporúčaný príspevok

FANFICTION MENU 21

štvrtok 5. februára 2015

RUMBELLE - Reč trávy... 17. kapitola




Rumbelle
17. kapitola
  Reč trávy...


      Bola tak zažratá do písania, že ani jej nosné radary spočiatku nezavetrili vôňu pizze, šíriacu sa už z dvier kuchyne, v ktorých s pariacim sa tanierom hodnú chvíľu oxidoval a pozoroval, jej sústredenú dokonalú tváričku. Drdol sa pozvoľna rozpadal, pramene zahájili útek z alcatrazu a občasné odfukovanie niektorých provokatérov spopred nosa dodávalo jej sústredenosti komický odtienok malého prváka, mordujúceho sa s úlohou, aby bola na včeličku.
 Niečo mu skrslo v hlave. Z roztopeného syra namáhavo vydoloval tučnú olivu. Syr ju chvíľu bránil, ale jazykom ho raz-dva premohol. Dôkladne ju obhrýzol, kôstku obratne vymrštil smerom k nej a vtiahol sa do bezpečia zádveria.
  Pošúchala trafené líce, čosi zamrmlala, ale nedala sa rušiť. Teraz nie. Teraz je múza na jej strane a ...
  „...tá vôňa...“ čosi sa jej zamarilo.
  To už sedel na gauči s tanierom vyhrievajúcim mu brucho a žul svoj prvý kusisko.
  - Presne takto som si to predstavoval! – urval z neho ďalší hryz, nestarajúc sa, že kečup mu necháva nové a nové autogramy pod nosom.
  - To je nefér! -  vypla sa. - Vy ste nedostali mejl o zrušení otrokárstva v krajine?! – zahrmotala stoličkou, odsunula sa a zhypnotizovaná ubúdajúcimi kúskami na tanieri, uvedomila si, že disponuje aj silným pudom sebazáchovy, nielen drzosti.
  Vyštartovala a počítala s tým, že svoju porciu bude naoko brániť, preto sa figliarsky nevrhla na tanier, ktorý sa už-už chystal hrať na lietajúci, ale drzo vyšklbla kus, čo mu trčal z úst. Sadla si vedľa a spokojná s úlovkom, napchala ho celý do tých svojich a viac si ho, ani nedosiahnuteľný tanier nad jeho hlavou, nevšímala.
  - Pekne papaj, nerozsýpaj! – nasmeroval si to voľnou rukou do útrob jej výstrihu, akoby chcel odtiaľ niečo vytiahnuť, a keď obranne sklonila hlavu, vymrštil ukazovák a brnkol jej po nose, ako nachytanému decku.
  - Trápny ako schody vo výťahu. – schytal, navyše vytasila na neho rozžuvanými kúskami polepené zuby v obrovskom silenom úsmeve.
  Dokonalá antikoncepcia...Natrčil k nej radšej tanier a oprašujúc si ruky teplú o studenú, podišiel  k stolu, zhodnotiť, či si plácu v naturáliách, od ktorých už mala celú dlaň, čistiac ju svojsky, vyplazeným jazykom zdola hore a potom horizontálne ako pruhy roliet, vôbec zaslúži.
  Preroloval, podoprel bradu, prižmúril a začítal sa. Po očku ho sledovala, pokúšajúc sa dešifrovať jeho prchavé odtienky mimiky a odhadnúť podľa nich, v ktorom riadku práve je.

1.
   Nahla sa viac dozadu s tvárou pri pleci a prižmúrila hrubou linkou zvýraznené oko s umelými mihalnicami vo farbách pávieho očka. Na hlave sa jej nepohol ani jeden z  hustých natupírovaných a pod čelenkou uzamknutých vlasov. V dlhých ryšavých prameňoch stáli vedľa chrbta, ako rukávy z bundy, aj keď táto miestna karkulka mala na sebe len priesvitnú bielu blúzku a krikľavočervený opasok. Nie, to bude asi sukňa...
  - Sledujte! Už ide. – precedila medzi zuby Ruby, nezmeniac pózu, len vyrátajúc presný čas, pripravila sa na vopred nachystaný zákerný manéver.
  Jej tlupa identických pritakávačiek žmurkli na seba, trochu cúvli a tvárili sa, že sŕkajú džúsiky z obeda. Prázdne škatuľky sa scucávali a zas nafukovali, ako do nich vypúšťali svoj pridusený smiech „polcólových trubiek“, čo sa s veľkou radosťou nechávali pravidelne stiahnuť do bačoriny manierov, keď im bolo sladkých trinásť a ich výčiny sa dali ospravedlňujúco pripísať na vrub bujnejúcej puberte.
  Za tieto sa tých osemnásť sviečok na torte vskutku hanbilo.


  Hoci s  plnými ústami, predsa len  radšej vopred komentovala.
  - Zaľudnila som to zopár postavami...baby...kamošky...a ták...typický školský komparz, aby to vyznelo autentickejšie a ...skôr románovo...neznášam olivy a zavárané šampiňóny, to je horšie ako mrazené lasagne v babičkinom bistre tam u nás...a tak veľkoplošne, širokospektrálne, chápete? Časovo aj priestorovo, na rozdiel od bežnej poviedky...tie kamošky tomu dodajú šťavu...svine malé zelené... – znechutene vykladala po okraji taniera na smrť odsúdené slizké odpadky.
  - Ten tanier si umyješ, drahá. ...a nemrv sa mi v tom, kto to má po tebe potom jesť?! Ruby, Ashley, Mulan...Emma?! No, nie si dvakrát kreatívna. To už aj Nealov adresár v mobile by pôsobil vierohodnejšie, ako táto rozprávková zmeska. – škrabal sa hore vo vlasoch, nevediac, čo by jej ešte zvozil, aby nadobudol pocit prevahy.
  - Náhodou, sú to fajn baby. Všetky. – vydýchla si a nevedel, či práve vyhodnotila spolužiačky, alebo úspech v intarzovaní  taniera olivami. Zrejme dva v jednom.


  Rozrážajúc fasciklami tlupy nekoordinovane sa pohybujúcich  sopliakov, rázne si predieral cestu poobednou školskou chodbou nasiaknutou výparmi z jedálne a smradom šatní z priľahlej telocvične.
  Široký priestor okupovalo jedovaté slnko ukazujúc na nechutný sivý podklad a pooplieskavané steny s postŕhanými plagátmi niekoľkých  vrstiev náterov.
  Škola už lepšie časy zažila. Ale nepamätá si ich...Ani únia a iné granty ju nemajú na zozname a väčšina deciek tu, je rada, že má aspoň jedného z rodičov, nie aby spomedzi nich ešte trčali nejakí mecenáši či nebodaj sponzori.
  Nedíval sa na mykajúce sa hlúčiky a vrieskajúcich pubertiakov. Nezaujímali ho zmaľované kreatúry budúcich žien v privysokých topánkach a prikrátkych sukniach.
  Hľadel tvrdo pred seba s dvoma kolmými vráskami uprostred čela.
  Ruby sa pár metrov pred ním zvrtla a prudko ohla v páse až ku špičkám tenisiek, pozorujúc ho medzierkou medzi kolenami.
  Nezaregistroval by ju včas.
  Blondína v okuliaroch s čiernym rámom však hej. Predbehla ho a vrazila do nej, schmatnúc ju nešetrne za vlasy.
  - Toto si skúšaj na seberovných ! – pritisla ju k skrinkám a zdvihla ukazovák.
  - Sa nepotentuj ! Išlo len o srandu...je tu nový, treba starúšika otestovať, koľko vydrží. Dávam mu tak mesiac...najviac dva. – strčila ruky medzi knihy, čo sa jej pritláčali aj s Emmou o prsia a odsotila ju.

  - Toho „starúšika“ si si mohla odpustiť.... – pozrel zboku, či to jemu pre radosť aj nezrealizuje, ale prplala sa v ďalších neidentifikovateľných ingredienciách, čo jej nejako nijako nepasovali. - A si odľud! Prečo si ho nenechala naraziť do tých chutných obliniek?!  Tsc, tsc, tsc...Zruším ti licenciu, ak budeš na môjho chlapca taká odporná... To okamžite opravím, aby si vedela! – preroloval na inkriminované miesto, nastaviac klávesnicu.
  Rýchlo dožula.
  - Lebo to je ON a nie nejaký pán Gold! – pozrela na žalobcu skrz olivu a váhala, či si neskúsi frčkovanú, ako účinný presviedčací prostriedok.
  Poslušne odtiahol prsty z kláves, oči však nevyslobodil.


  - Druhýkrát si daj aspoň krajšie gaťky ! Tie babkine už nenos ! – zbierala si Emma svoje knihy dívajúc sa za vrtiacimi zadkami opúšťajúcimi chodbu.


  - Biele alebo ružové? – nasledovala nečakaná kontrolná otázka podčiarknutá tajnou vizualizáciou návštevy zbierajúcej stratené stránky pri krbe.
  - Ja nepijem! – pokrútila vzdorovito záporne hlavou, neskoro si  uvedomiac, že pravdepodobne v jeho očiach  klesla zas na nultý level. Buď točí o sexe alebo o chlaste. Boh ochraňuj Ameriku a pána Golda.
 Pomohlo by priznanie, že...biele ...bavlnené...s krajkou?! Prípadne názorná ukážka?!...


  Mrzelo ju, že on si vôbec nevšimol, že ho vlastne zachránila pred trapasom.
  - Bol by z teba dobrý SBSkár. – sklonil sa k nej mladý muž s briadkou v uniforme.
  Vzpriamila sa.
  - Riaditeľňa je o poschodie vyššie...strážnik ! – odsotila ho nielen sarkastickým tónom a so sklonenou hlavou sa zamotala medzi prúdy ostatných, opúšťajúcich väzenie ich mladých horúcich hláv a tiel, štátom odsúdených k povinnej školskej dochádzke.
  - Nielen SBSkár, aj vyšetrovateľ...- zamrmlal si s uznaním mladý muž pod nos. – Na teba si dievča dám asi väčší pozor...- usmial sa a luskol, capnúc preventívne nič netušiaceho, len okolo prechádzajúceho,  prímana po hlave.


  - Ten záver nejako moc neriešte. – hodila rukou, smutne hľadiac na nastúpených pešiačikov po okraji prázdneho taniera, ktorých čakala potupná smrť v drviči odpadkov. - Chcela som tam mať aspoň jedného krásneho chlapa. Viete, niečo také, ako obsadili do Päťdesiatich odtieňov šedej, čítali ste to, však?! V kine bude premiéra...o pár týždňov,...ale nemienim mu ďalej venovať už ani riadok...nemá totiž charizmu a uznajte, tým pádom je pre náš plán nepoužiteľný...- uzavrela koniec prvej kapitoly, s ktorou nebola až tak veľmi stotožnená, ale aj omáčky musia byť, keď chceme, aby v ich šmaku vyniklo hlavné jedlo.
  Vzal jej z rúk tanier, na ktorom prebehla neznámo koľká púnska vojna a pomaly odstreľoval zajatcov do stredu taniera, aby ich nenapadlo cestou do kuchyne dezertovať, ale hlavne, aby sa jej teraz nemusel pozrieť do očí.
  - A dezert nebude?  - natočila dôverčivo hlavu.
  „...ale, samozrejme. Strany 140 - 145, knižka v sivom obale, s ešte sivším názvom, v spodnej zásuvke, srdiečko...“ pomyslel si, ale neodvážil sa.
  - Teba radšej šatiť, ako živiť, dievča...- dvihol napokon kútik úst, zmierený, uvedomiac si, že práve zostal bez večere. A o prípadnej "druhej" môže tiež len snívať...
  Vystrel sa s pocitom  rytiera. Smutné, že mu zo všetkých tých típkov prišiel na um len Don Quichotte. 
  - Bude ďalšie pyžamko? – roztopašne zatlieskala, neskoro si uvedomiac, aké zapatlané má obe ruky.
  Úbohé jeho zvršky, ak ju napadne nainštalovať kečupové mapy na zadok...
  "Ale, v konečnom dôsledku, vlastne fajn. Ani sa nebudem snažiť zbavovať sa  toho nutkavého pocitu idiotského skrutkovača. Budem brať ako pozitívum, že ju dokážem uvoľniť. Čo ak nebudem mať druhú šancu urobiť dobrý prvý dojem?!" odkázal škvŕkaniu v žalúdku.



domiceli


Použité úryvky sú z fanfiction ŠTVRTÁ... :-)





 

2 komentáre:

  1. je fajn zaspomínať si takto s Belle a Goldom a ich nazvala by som to asi hrou...ale zlatí sú :) a niektoré tie výroky fakt stoja za to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. nooo, toto nie je zlý nápad :) páči sa mi, že Bella mu rozpráva a píše o Štvrtej :) a tiež dobré zapracovanie paralely s tým oným, čo hral v OUAT aj 50 shades :D

    OdpovedaťOdstrániť